pár: HP/SS, NL/LV
varovanie: 12+, rodinné
poznámka: prácu do školy som už dokončila, už sa mi len treba začať učiť, ale ešte zhruba dva týždne budem aktualizovať normálne. A potom zas bude týždeň pred skúškou pauza. Momentálne mám rozdelený tak čas, že stíham zatiaľ všetko, čiže keby bola dlhšia odmlka, tak je to preto, že náhodou robím niečo do školy. Prípadne neviem, ako to ešte bude s internetom, dúfam, že sa nič nezmení, ale človek nikdy nevie. Rozhodne by som chcela všetky poviedky dokončiť a dúfam, že mi nič nebude stáť v ceste :D lebo inak budem fakt nahnevaná, teda, lebo mám fakt cieľ postupne ich všetky dorobiť, aj tie staré tak dúfam, že všetko pôjde tak, ako si myslím a keby nie, vždy predsa existuje náhradné riešenie.
Neville nespokojne pokrútil hlavou. Nepripadalo mu príjemné opäť sa zamotávať do zložitého vysvetľovania. Začínalo ho poriadne hnevať to, že Harry pri každej príležitosti začal rozoberať túto tému.
„Nebolo preňho ťažké to zistiť. On má svoje spôsoby. A odpoveď na tvoju otázku je prostá, nemám až takú moc, Harry. A keby mu moje kúzla mohli ublížiť, rozhodne by mi nedával také darčeky. Jeho sa moje rastliny ani len nedotknú, nie je možné mu takýmto spôsobom dokonca ani spôsobiť bolesť.“
Harry neochotne prikývol a pokúšal sa utíšiť svoj hnev. Ešte stále bol dosť vykoľajený zo správania svojho partnera. Posledné čo očakával, bol takýto dramatický príchod domov. Snape si jednoducho myslel, že sa vzdá svojho syna. Niečo také považoval za neodpustiteľnú chybu a nebol si istý, čo by urobil, ak by sa mu ho podarilo odniesť.
„Prečo to robí? Prečo nemôže...“
„Možno ti aspoň v tomto môžem pomôcť, ale musíš mi sľúbiť, že mu to nepovieš.“
„Ak niečo vieš, tak to urob.“
Neville vybral z vrecka jedno semienko. Vložil ho Harrymu do otvorenej dlane.
„Zavri oči...“ požiadal ho potichu.
Mladík neochotne poslúchol. Privrel viečka a pevnejšie stisol tú malú vec. Sústredil sa. Nevedel, čo presne budú robiť, ale cítil, že sa dozvie odpoveď aspoň na jednu otázku.
Počul ako si Neville pre seba niečo potichu mumle, ale jeho hlas mal silu. Rastlina sa opäť zachvela a po jeho ruke prešlo niečo jemné. Mimoriadne chladivé a lákavé.
„Otvor oči...“ požiadal ho Neville.
Harry to opatrne urobil. Strieborné vlákno, ostalo v jeho rukách.
„To je Snapova spomienka. Tá rastlina je z odrody, tých spomienkových. Nechal som nenápadne odobrať podstatu problému. Dôvod správania tvojho partnera máš vo svojich rukách. Potrebuješ už len mysľomisu, ale to zrejme nebude problém...“
„Ďakujem, Neville, ale urobím to až neskôr. Teraz chcem vidieť deti. Už mi je dobre.“
Harry našiel flakón, do ktorého pomaly uložil spomienku a vopchal si ju do vrecka.
Neville prikývol. Pomaly doviedol Harryho do izby, v ktorej boli deti. Dával si pritom pozor, aby neprešli dverami vedúcimi k spálni Temného pána. Norli práve deti zabával drobnými kúzlami. A vyzeralo to tak, že sa mu podarilo ich aspoň trochu upokojiť. Keď uvidel Nevilla, zľahka sa uklonil.
„Potrebujete niečo, Neville, pane?“
„Nie, ale mal by som sa ísť pozrieť na svojho syna. Môžeš tu ešte ostať s nimi?“
Škriatok ochotne poslúchol a ešte raz sa zdvorilo uklonil.
„Nemusíš to robiť. To ukláňanie nie je potrebné,“ jemne ho opravil Neville.
„Pokojne choď. Ja sa o nich postarám, keby niečo tak, ťa zavolám,“ navrhol mu Harry.
„Dobre, keby niečo tak zburcujem celú armádu, ale rozhodne nedovolím, aby vám niekto ubližoval.“
Harry venoval Nevillovi vďačný pohľad a dovolil mu prejsť. Bol rád, že im tam nechal škriatka. Ten ich mohol poslúchnuť aj Snapa. To by v danej chvíli nebolo práve najvhodnejšie. Nemienil sa naťahovať ešte aj s ním.
Brian si napriek tomu tisol brata k sebe a ostražito sa díval na dvere.
„Ocko, si v poriadku?“
„Áno, Brian. Neboj sa...“ Harry okamžite objal svoje deti, ale dával si pozor, aby na nich priveľmi netlačil. Brian sa tentoraz naplno rozplakal. V jeho trasúcom sa hlase zaznieval strach.
„Nedovoľte mu to... je zlý...“ mumlal rozrušene.
Harry ho hladil po vlasoch a pokúšal sa ho vrátiť späť do postele. Brian sa trochu upokojil, až keď ho otec pozakrýval a ľahol si k nemu. Dorian sa opieral o otcovo plece. Bratova nervozita na chvíľu prešla aj naňho, ale v otcovom náručí sa upokojil.
„Ostaneme tu?“ opýtal sa Brian.
„Zatiaľ áno, ale ak by nám mohli pripraviť inú izbu určite sa presunieme.“
„Odídeš od neho?“
Harry si prial, aby teraz na to dokázal odpovedať, ale ani sám nevedel, aký postoj by mal zaujať. Potreboval si pozrieť tú spomienku, ale určite nie pred deťmi.
Vedel len to, že Snape mal doma kedysi dosť veľké problémy a nikdy nemal potrebu zakladať si rodinu. Dúfal, že to bol len dočasný skrat. Možno strach zo schopností mladšieho syna, ale aj tak to bola dosť prehnaná reakcia.
Harry si nikdy neprial, aby sa Snapov vzťah z deťmi takto domrvil. Ani sám nevedel, prečo by niečo také malo ohrozovať ich rodinu. Momentálne bol príliš nahnevaný a sklamaný týmto postojom. Momentálne bola jeho jedinou nádejou spomienka, ktorej sa podvedome tak trochu obával. Dúfal, že ju dokáže čoskoro otvoriť a pozrieť sa pravde do očí, nech by mala byť akákoľvek.
Neville sa díval ako jeho syn pokojne spí. Sammie nerušene spal. Neprebudilo ho ani nervózne syčanie veľkého hada.
Nagini zvedavo nazrela do kolísky a keď si dostatočne obzerala spiaceho chlapčeka zamerala svoju pozornosť na obľúbenú hračku. Neville toho hada nemal nikdy rád. Obával sa toho, že skončí v jeho bruchu. Dokonca oveľa častejšie ako iných trestov. Napriek tomu si akosi zvykol na jeho prítomnosť a nedával až tak najavo svoj strach. Práve sa pokúšal ju prekročiť, keď sa náhle vymrštila a zhodila ho na zem. Neville sebou prudko trhol, ale našťastie si zachoval rozvahu a nepokúšal sa ju zo seba striasť. Nagini sa na ňom spokojne usadila a syčala mu do tváre, akoby jej nezáležalo na tom, že on tomu čo hovorí absolútne nerozumie.
„Harry!“ nervózne zvolal Neville.
Bočné dvere sa otvorili a dovnútra nakukol tmavovlasý mladík.
Hneď ako uvidel Nagini usadenú na svojom priateľovi, automaticky siahol po prútiku, ktorý nemal po ruke.
„Nie, nič nerob. Len, mi povedz, čo to do pekla hovorí?“
Harry sa započúval do syčania.
Podarilo sa mu zo seba dostať aj nejakú odpoveď v haďom jazyku. Nagini naňho zasyčala o niečo agresívnejšie a pomaly povolila zovretie.
„Hovorí, že jej chýbal Neville-na-spanie, že sa už nemôže dočkať... Takisto hovorí aj niečo o tom, že Temný pán sa s ňou počas výletu nechcel vôbec hrať. Vraj sa nemala čas vyhrievať a Nevilla-na-spanie už naozaj potrebuje. Povedal som jej, že chceš, aby ťa pustila.“ neochotne preložil Harry.
„Vďaka, Harry.“
Neville sa rýchlo pozbieral zo zeme a opatrne pristúpil k synovej kolíske.
