Skúšku a to druhé som urobila. Čiže pokiaľ bude všetko okej, obnovujem činnosť blogu a budem zas pridávať poviedky.
Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...
Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy. Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
Citát k tejto poviedke Láska je ako tieň. Uteká od vás, keď ju naháňate, ale keď sa otočíte a odchádzate
Mark
Mark sa znechutene odtiahol z jej dosahu. Takmer sa pritom úplne nalepil na dvere auta, ale vôbec mu to neprekážalo. Hneval sa, že na krátky okamih, úplne všetko zhaslo a on nevedel, čo sa okolo neho deje. Keď sa z toho stavu prebral, Misha už bol preč z chatky a počul jeho nárek hlboko vo svojej mysli. Niečo také nedokázal tolerovať. Bol dostatočne chápavý a vedel sa povzniesť nad niektoré veci, ale tentoraz to bola aj preňho dosť silná káva. Chcel mať len pokoj. Žiť ako predtým. Postarať sa o mladíka, ktorý to s nimi očividne tiež nemal ktovieako ľahké a zabudnúť na všetky tie nepríjemné záležitosti.
Misha niečo nespokojne zamumlal a na krátku chvíľu otvoril oči. To všetko, však urobil len preto, aby sa vrátil do jeho náručia. Objal ho a pohodlnejšie sa uvelebil, čím si vyslúžil nespokojného stony.
„Musíš to pochopiť. Dnešný deň je výnimočný, pre celé ľudstvo. Neskôr nebudeme musieť riešiť také problémy ako teraz,“ presviedčal ho Daniel.
„To som kedysi počul od tvojho otca. Nedopadlo to s ním dobre. Bol by som veľmi nerád, keby si skončil rovnako...“
„Všetci budeme v poriadku. Naozaj niet dôvod na obavy. Všetko som dôsledne naplánoval a Nicol mi veľmi pomohla. Spolu sme všetko skontrolovali. Nehrozí ti žiadne nebezpečenstvo. Dôležité je, aby si oddychoval a priveľmi sa nebránil. O pár dní si už na žiadne problémy ani len nespomenieš...“
„A čo tá agresivita? Pokiaľ viem, prehnali ste to...“
„To je len bezvýznamný detail. Dá sa to kontrolovať a ako vidíš, nezanechalo to žiadne stopy. Dokonca aj Josh a Janice to zvládli...“
„Dobre, ako myslíte. Čo chcete robiť teraz“
„Nič zvláštne. Budeme si ďalej žiť svoje životy, akoby sa vôbec nič nestalo. Nikto z vonka to nebude vedieť, kým si na celú situáciu nezvykneme.“
Mark neochotne prikývol a pohľadom sledoval cestu. Občas sa pozrel na Mishovu hlavu. Vyzerala omnoho lepšie ako pred chvíľou a bolo jasné, že sa z toho naozaj čoskoro dostane. Mark ho napriek tomu ochraňujúco držal pri sebe a pokúšal sa to ešte chvíľu vydržať.
Keď zaparkovali pri chate, Mark vypustil von Dannyho a opatrne vystúpil tak, aby svojho priateľa mohol podopierať. Misha mal už otvorené oči, reagoval celkom dobe, ale bol mierne otrasený a dosť vystresovaný. Opieral sa o Marka a pokúšal sa nehľadieť na ostatných.
Dannymu sa našťastie nič vážne nestalo. Vyviazol bez väčších problémov. Mark z neho už tiež cítil tú zmenu. Ešte sa len začínala, ale bolo mu jasné, že aj on sa stal predmetom toho pokusu.
Mark na chvíľu zložil svojho priateľa na záhradnú stoličku. Nebolo to príliš pohodlné, ale on potreboval voľné ruky.
Schmatol Daniela a udrel ho takou silou, až sa celého jeho telo bolestne prehlo. Daniel niečo rozhorčene zamrmlal a pokúšal sa vymaniť z jeho zovretia. Ostatní nezasahovali. Z nejakej neznámej príčiny sa na Marka len zbožne dívali a čakali, čo urobí. Dokonca to vyzeralo tak, akoby ich to z nejakého dôvodu nesmierne potešilo. V ich očiach sa odrážala krutá radosť, keď uvideli, ako Danielovi z nosa tečie krv...
Misha
Misha sa len unavene pridržiaval stoličky. Chcel sa vrátiť do postele so svojím partnerom a ešte si trochu pospať. Teraz už vedel, že Mark s tým naozaj nemá nič spoločné. Cítil to a nikto by mu to nedokázal vyhovoriť.
Tá bitka ho trochu rozrušila, ale keď videl ostatných pokorne odchádzať na čele s mierne krívajúcim Danielom, značne sa mu uľavilo. Ani on ich tam už nechcel. Odľahlo mu, keď videl ako nastúpili do auta a zmizli im z očí.
„Mark, môžeme ísť dnu? Je mi trochu zima...“ požiadal ho.
„Áno, pôjdeme...“ opatrne ho podoprel a spolu so šteňaťom, ktoré sa im motalo pod nohami sa dostali späť do chaty.
Mishovi sa ich rýchly ústup vôbec nepozdával. Bolo ich viac, mohli Marka prinútiť, aby ich nechal vstúpiť do svojho domu.
Nepríjemný pocit v ňom narastal a presúval sa až kdesi do nových súčastí jeho tela...
