Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...
Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy. Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
Poznámka: ako vidíte aj dnes niečo pridávam. Vychádza mi to tak preto, lebo sa deje, niečo čo sa mi nepáči, ale nemôžem s tým nič osobne urobiť. Tak sa radšej zaoberám písaním, aby som na to ani len nemyslela...
Misha
Silou vôle sa nútil kráčať, aj keď bol viac menej zavesený na Markovi. Hlava ho vôbec nebolela a keď si na ňu siahol nenahmatal žiadnu ranu, len niečo mäkké, čo sa po jeho dotyku opäť bezchybne scelilo.
„Čo to tam je?“ zamumlal nervózne.
„Neviem. Bolí to?“
„Nie, ale je to čudný pocit...“ Misha si skúmavo prezeral svoju ruku, akoby očakával, že mu na nej niečo ostane.
„Nesiahaj si na to. Vyzerá to dosť krehko...“
„Máš zrkadlo? Chcem to vidieť...“ začínal sa obávať, že mu odtiaľ vytŕča mozog. Tá predstava sa z jeho hlavy momentálne nedala vytlačiť.
„Nechaj to. Nevyzerá to zle. Hojí sa ti to...“ ubezpečoval ho Mark.
Chytil ho za ruku, aby ho tým odradil od ďalšieho siahania na hlavu. Opatrne otvoril dvere a doviedol ho do stále ešte nezariadenej obývačky. Keď ho konečne bezpečne usadil a dokonca aj Danny sa vrátil k okusovaniu mimoriadne veľkej hračky, mohol mu konečne povedať to, čo ho tak veľmi trápilo.
„Prepáč mi to. Je to moja vina. Tá hlava a to všetko...“ Kľakol si k nemu a starostlivo ho prezeral. Sledoval, ako tmavá hmota vykonala ešte posledný pohyb a potom sa objavila úplne zdravá pokožka. Uľavilo sa mu, keď to mohol vidieť na vlastné oči. Misha zrazu vyzeral omnoho zdravšie a silnejšie.
„Patríš k nim? Čo ti to Daniel dal?...“ Misha ho jemne pohladil po tvári, zamieril až ku krku, sledujúc drobnú sústavu žiliek, ktoré sa vytvorili po jeho dotyku. Nemohol sa naňho hnevať. Napriek tomu, že sa veľmi obával toho, čo sa s nimi dialo, neľutoval, že sa mohol vrátiť späť. Teraz, keď sa ho dotýkal, opäť cítil tú silnú spriaznenosť, ktorá medzi nimi panovala. Zdalo sa mu, akoby sa poznali už veľmi dlho, akoby bolo celkom prirodzené veriť mu.
„Daniel mi niečo dal? Čo také? Nepamätám si to. Bol som chvíľu mimo. Spamätal som sa, až keď som ťa počul kričať...“ inštinktívne si siahol do vrecka. Našiel v ňom akýsi biely kameň. A hneď ho aj odhodil, akoby mu snáď spôsobil bolesť.
„Videl si ho, dávať mi toto?“
„Nie, bolo to niečo iné, ale nie som si úplne istý...“
„Budem musieť urobiť ďalšie testy. Už aj predtým som chcel spraviť niečo viac, ale jednoducho to nešlo. Nemohol som sa na to ani len poriadne sústrediť a teraz je už neskoro.“
„Možno nie. Pokojne to otestuj, ale nechoď ešte preč. Nedá sa to urobiť tu?“ navrhol Misha. Rozhodne nechcel byť sám. Nie teraz, keď sa odohralo toľko vecí, ktorým vôbec nerozumel.
„Malý test zvládnem aj tu. Donesiem len mikroskop a ešte pár vecí. Čo by si chcel zatiaľ robiť? Ak máš nejaké želanie, pokojne mi to povedz.“
„Môžeš rozbaliť telku. Mohli by sme si niečo pozrieť. Aspoň teraz, kým sme ešte normálni...“ navrhol Misha.
Chcel sa trochu odpútať od celého toho šialenstva. Psi sa nahrnuli do obývačky a posadali si blízko neho. Miracle sa pokúšal vyliezť k nemu, ale Mark mu to nedovolil. Domáci maznáčik sa musel uspokojiť s miestom pri jeho nohám. Soul si spokojne sadol na svoje zvyčajné miesto. Bolo jasné, že aj oni sú zrejme zvedaví na doteraz nerozbalený balíček.
„Hneď to bude...“
Mark šikovne rozbalil pomerne veľký televízor. Bol to zrejme ten najnovší model s viacerými funkciami.
Mishovi sa zdal byť aj dosť ťažký, ale Mark ho bez problémov zdvihol a umiestnil na to správne miesto. Takisto bez váhania zapojil aj dvd prehrávač.
„Nedá sa tu nič chytiť. Preto tu nemám ani internet ani normálnu televíziu, ale ako si predtým videl mám pomerne slušnú zbierku. Pokojne niečo vyber...Podal mu pomerne hrubý čierny zošit. Mark tam mal napísané názvy všetkých filmov, ktoré mal k dispozícii a takisto aj číslo police, na ktorej boli uložené. Dokonca ich mal roztriedené podľa žánrov.
Misha usúdil, že sa musel zrejme veľmi nudiť. Zbežne prechádzal jednotlivé strany. Ani si neuvedomil, že Mark si už odišiel po svoje veci.
Zaujali ho viaceré veci, ale napokon sa rozhodol pre Sherlocka Holmesa (nová verzia od BBC) ešte do zatiaľ nevidel a pripadalo mu to celkom zaujímavé. Nikdy si síce priveľmi nepotrpel na detektívky, ale teraz by rozhodne nič pripomínajúce sci-fi nezniesol. Bola tam poznámka, že je to delené na tri dlhšie časti. Usúdil, že to by zatiaľ mohlo stačiť.
Tento krátky seriál nemal priložené žiadne číslo police. Bola tam len poznámka, ešte nevybalené.
Keď obrátil svoju pozornosť na Marka všimol si, že sa už dávno vrátil so svojimi vecami. Vzadu si pri stole rozložil všetko potrebné.
„Už niečo máš?“ spokojne k nemu pristúpil.
„Áno, chcel by som toto...“ ukázal mu príslušnú kolónku.
„Okej, prinesiem to. Ešte niečo?“
„Bozk. Prikrývku a niečo sladké.“
Mark sa naňho usmial a s očividnou radosťou splnil jeho ďalšie prianie. Misha mu bozk oplatil a pridal do toho ešte trochu viac túžby, ako pôvodne zamýšľal.
Misha zatiaľ otváral obal od dvdéčka.
Mark priniesol všetko, čo od neho potreboval. Čokoládu, prikrývku a dokonca a minerálku na pitie.
„Si fakt zlatý. Ďakujem,“ spokojne dodal Misha. Jeho priateľ ho nežne zabalil do prikrývky a prezeral si aj nohy, ktoré už neniesli žiadne stopy po zraneniach.
Misha chcel vstať a strčiť dvd do prehrávača, ale nepodarilo sa mu udržať rovnováhu. Nohy ho neboleli, ale motal sa tak trochu, ako malé dieťa.
„Ešte si radšej sadni. Ja to urobím.“
Nastavil kreslo tak, aby si Misha mohol pohodlne vyložiť nohy. A pokračoval v príjemnom zakrývaní. Neznepokojoval sa, lebo mal akýsi vnútorný pocit, že sa to po pár hodinách úplne upraví.
DVD rozhodne poputovalo dovnútra a Misha pomocou ovládača teraz už priam hravo pustil film. Mark sa vrátil k svojmu stolu. Misha naňho túžobne hľadel, ale chápal, že niektoré veci jednoducho musí dokončiť. Hlavne teraz, keď je už snáď definitívne samým sebou.
