Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...
Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy. Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
varovanie 18+ pre túto kapitolu
Mark
Mishova chuť momentálne opantávala všetky jeho zmysly. Páčilo sa mu akým spôsobom ho pobozkal. Dal si záležať na to, aby sa ani on necítil zanedbávaný. Hladilo ho a oplácal mu bozky z intenzitou, ktorá jeho telu prinášala príjemné vzrušenie.
Bol šťastný a zabúdal na všetko. Dokonca aj na to, v akej situácii sa ocitli. Dokázal vnímať len blízkosť mladíkovho tela a istý druh výmeny, ktorá medzi nimi prebiehala. Prechádzala to spojením, ktoré si už predtým vyskúšali, ale teraz to bolo iné. Mal pocit, akoby mu dával niečo zo seba, niečo podstatné, bez čoho by nemohol prežiť.
Privinul si ho čo najbližšie k sebe, objímal ho tak ako ešte nikoho iného. Takýmito vecami predtým vždy pohŕdal. Radšej bol sám, než by mal k sebe niekoho pripustiť.
Vyhovoval mu život bez minimálnej prítomnosti ľudí, ale to sa v žiadnom prípade netýkalo tohto mladíka.
Misha v ňom prebúdzal pocity, ktoré by za normálnych okolností odmietal prijať. Prípadne by sa ich snažil zatlačiť do úzadia. Už takmer neveril, že sa mu môže niečo také stať. Vo vzťahoch nemal dlho práve to najlepšie obdobie, ani vtedy, keď občas ostával vo svojom mestskom byte. A rozhodne neočakával, že na takmer neobývanom mieste, vo svojej chate sa akoby zázrakom objaví osoba, na ktorej by mu záležalo takýmto spôsobom. Občas sa tam síce dostali asistentky, prípadne asistenti, ale nikto z nich ho nepovažoval za nič iné, len za čudáka. Okrem toho väčšina z nich mala tam niekde svoje vlastné životy a ľudí, na ktorým im záležalo.
Preto si tak veľmi cenil tento takmer zázračný okamih.
Každým bozkom sa viac približoval na okraj svojich možností. Misha si ani zďaleka neuvedomoval aký je nádherný. Aké sladké muky mu spôsobuje takéto zaobchádzanie.
Prekážalo mu dokonca aj oblečenie, ktoré ich od seba oddeľovalo. Chcel sa ho dotýkať úplne celého. Nežne, opatrne, akoby mal v rukách nejaké vzácne umelecké dielo, ktoré nechcel poškodiť.
Po bozkávaní chvíľu len tak sedeli. Mark sa túžobne díval na svojho priateľa, ale nechcel nič urobiť bez jeho súhlasu. Nemal v úmysle ho do niečoho tlačiť. Pre nich oboch to bolo istým spôsobom nové. Ani jeden z nich si nebol úplne istý, čo tomu druhému vyhovuje. Obaja si uvedomovali, že budú potrebovať viac času. Ani jeden z nich by nebol spokojný s rýchlovkou, ktorá by skončila skôr než by začala. Porozumeli si aj bez slov. Nemuseli to jeden druhému vysvetľovať. Vedeli len to, že počas búrky zalezú do postele a budú sa venovať len jeden druhému... Samozrejme nezabudnú sa postarať o to, aby aj psy mali dostatočnú mieru pohodlia.
„Sme pripravení na búrku?“ opýtal sa Misha.
„Áno, ešte pozatváram okná a spracem tieto veci...“ ukázal na provizórne rozložený výskum, na ktorý takmer zabudol.
„A čo ostatní, zvládnu to?“
„Mali by. Cody ich určite zoberie k sebe. Má tam presne také isté prístroje.“
Mark si ho privinul bližšie k sebe. Odmietal ho ešte pustiť z objatia, ale vedel, že bude musieť. Tieto veci musel zariadiť. Čo možno najrýchlejšie ako sa dalo. Urobil to len veľmi neochotne.
Misha
Misha sa postavil na nohy a skúšal opäť chodiť. Tentoraz s tým už nemal žiadny problém.
„Pomôžem ti...“
„Dobre, ale nebudeš sa veľmi namáhať...“
„To nie. Musím šetriť sily,“ spokojne sa uškrnul Misha.
Spoločne prešli celý dom a postarali sa o to, aby bolo všetko zabezpečené. Trvalo im to asi tak štyridsať minút, kým si boli úplne istí tým, že je všetko naozaj v najlepšom poriadku. Misha sa po celý čas cítil veľmi dobre. Na boľavú hlavu si už ani len nespomenul.
Obloha sa začala zaťahovať a prvý blesk preťal oblohu, práve keď psov bezpečne uložili do izby, v ktorej zvyčajne spali.
Miracle sa privinul k Soulovi. Danny si radšej vybral jednu zo svojich hračiek. Bolo jasné, že na nich toto počasie veľmi vplýva.
Mark a Misha ich museli upokojovať.
Dážď už poriadne padal, keď sa pomaly vracali do spálne. Blesky občas miestnosť osvetľovali a dodávali jej istý nádych tajomnosti.
Misha si ľahol na posteľ a chvíľu si vychutnával ničnerobenie. Prechádzka po dome mu dala zabrať, aj keď sa k tomu nemienil priznať.
Cítil akési zvláštne pulzovanie, prechádzajúce celým telom. Miešalo sa to z túžbou, ktorá ním intenzívne prechádzala, keď pobozkal Marka. Strach bol preč a on tiež spoznával iný aspekt svojej osobnosti.
„Poď ku mne...“ požiadal ho.
„Si si istý?“
„Áno, úplne.“
Mark sa naňho zrazu díval akosi zvláštne. Takým skúmavým pohľadom. Potom si k nemu ľahol a rukou mu prešiel po tvári.
„Stalo sa niečo? Ty ma už nechceš?“ opýtal sa smutne.
Mark ho namiesto odpovede pobozkal tak, že úplne stratil chuť na ďalší rozhovor. Bolo vtom niečo, čo sa dalo len veľmi ťažko opísať.
Odtiahli sa od sebe len kvôli tomu, aby mohli jeden druhého čo najskôr postupne vyzliecť. Obaja to takmer nedokázali vydržať.
Misha si všimol pulzujúce znamenia na jeho koži. Videl celkom dobre, aj keď by to tak nemalo byť. Svetlo bolo zhasnuté kvôli búrke, ale napriek tomu vnímal všetky detaily partnerovho tela.
Už si nerobil starosti s tým, čo sa stane, keď sa jeden druhého dotknú. Tie kresby objavujúce sa na koži mu nevadili.
Dokázal by sa ich dotýkať takmer neustále. Tlmene zastonal, keď sa Markove pery rozbehli po citlivých zákutiach jeho tela. Cítil ho všade. Prijímal všetko, čo mu bol ochotný dať. Spojenie. Puto.
Dráždivé láskanie, ktoré ho priam privádzalo do zúfalstva. Celé jeho telo ho potrebovalo. Tá vec v jeho vnútri začala niečo vysielať. Niečo ako signál.
Obaja sa úplne prestali ovládať. Ovládla ich divokosť, ktorá ich oboch trochu zaskočila. Misha sa okolo neho ovinul. Objal ho a pocítil ako vchádza do jeho napätého otvoru.
Mark sa pokúšal zastaviť svoje vlastné telo. Takto to predsa ešte nemalo byť. Chcel ho pripraviť, a to všetko, ale nedokázal to zastaviť.
Tesný otvor sa okolo neho lákavo uzavrel, ale on sa ani nepohol. Pokúšal sa držať na uzde tú bytosť, ktorá ho úplne ovládla. Producent v ňom niečo robil. Niečo o čom nevedel, či sa mu to bude páčiť, alebo nie.
„To je v poriadku. Nebolí to...“ ubezpečoval ho Misha.
