Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy.
Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný
výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno
priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ
nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
varovanie 18+ pre túto kapitolu
Mark/Misha
Jeho slová trochu uvoľnili atmosféru. Ani jeden z nich ich už nepovažoval za ohrozenie. Bol to len ďalší pocit.
"Ako vieš, že nechcú teba?" uškrnul sa Misha.
"Možno by aj chceli, ale ja im na to nedám žiadnu príležitosť."
"Ja tiež nie. Radšej by som si ešte trochu pospal.." nespokojne zamumlal mladík.
"Možno sa ti to ešte podarí. Nevyzerajú vôbec nebezpečne."
Mark sa opatrne naklonil a podarilo sa mu nenápadne zobrať do rúk jednu z tých malých bytostí. Urobil to celkom inštinktívne. Najprv ich považoval za možné ohrozenie, ale veľmi skoro tento svoj predpoklad prehodnotil. Cítil z nich len akúsi nespokojnosť dieťaťa, ktoré si od rodiča vyžaduje pozornosť. Tá hmota bola hladká, takmer sa rozpúšťala v jeho rukách, ale napriek tomu pulzovala životom. Záchvevy príjemných pocitov sa ho zmocnili, hneď ako ju pocítil na koži.
"Vidím tam nejaký štítok," Misha si všimol, ako sa vyníma medzi osvetleným kobercom bytostí. Po chvíľke váhania sa nahol a siahol na nich. Lístok sa mu podarilo vytiahnuť priam v rekordnom čase.
"Je tu napísané E75/25P1."
"To je názov a číslo nádrže. Profesor mi tvrdil, že ju už dávno vyhodil. 25? Naozaj je tam napísané 25?"
"Áno."
"Tak to sa mi vôbec nepáči. Odkaľ sa tu vzalo dvadsaťpäť nádrží? Každopádne niečo tam muselo prasknúť. Pozriem sa na to. Profesor povedal, že všetko odtiaľto odviezli a po jeho smrti som to nemal chuť kontrolovať."
Jemne zložil tú bytosť späť k jej malým kamarátom, obliekol si nohavice a vykročil k dverám. Rozostúpili sa tak, aby ich nepostúpal. Musel uznať, že sú šikovné a veľmi vnímavé.
"Počkaj na mňa. Idem s tebou."
Misha rýchlo vyliezol z postele.
Spoločne prešli chodbu, po tej časti, do ktorej sa ešte M. zatiaľ nedostal. Mark si posvietil na stenu a odsunul akýsi obraz. Hodil na seba nohavice.
"Ešte raz mi prečítaj celé to číslo."
"E75/25P1."
„Dobre. Tak to bude prvé poschodie. Snáď sa tam dostaneme...“ objal mladík a venoval mu bozk,
Ktorý by dokázal prebudiť absolútne každého. Jemne požiadal o vstup do mladíkových úst. Misha mu to veľmi rád umožnil. Každé ich spojenie, na akejkoľvek úrovni malo na jeho telo dokonale povzbudzujúci účinok.
Ani si neuvedomili kedy presne pustili baterky z rúk. Obklopovala ich tma, ale cítili sa dobre. Celkom zabudli na okolitý svet. Nič iné okrem nich zrazu neexistovalo.
Mark pomaly vyzliekol svojmu partnerovi nohavice. Misha tlmene zastonal, keď sa od neho nachvíľu odtrhol a upriamil pozornosť na jeho najcitlivejšie miesto.
Markovi sa veľmi páčil zvuk spokojnosti, ktorý zo seba mladík vydal. Dráždil ho sal, maznal sa s ním. Dával mu všetko, čo aj on sám považoval za príjemné.
Pokúšal sa urobiť všetko pre to, aby bola miera potešenia čo najvyššia. Odtiahol sa od neho, až keď mu jeho mladý priateľ dal všetko čo mohol. A nebolo toho ani zďaleka tak málo.
Z príjemného opojenia ich vytrhol až štekot psov.
„Mali by sme ísť. Na to prvé poschodie...“
„Nechce sa mi. Úplne si ma unavil...“ Misha tlmene zazíval a pokúšal sa aj naďalej opierať o svojho partnera.
„Ešte chvíľku vydrž. Hneď to vybavíme a potom budeme mať izbu zas len pre seba...“
„Dobre, tak poďme. Nech to už máme za sebou...“
Obaja sa upravili a zamierili nadol. Čakala tam na nich celá spúšť. Tie tmavé veci liezli po stenách a Miracle sa ich pokúšal odohnať. Štekal na nich a bol od nich celý zababraný. Niektoré z nich dokonca vyliezli aj naňho, ale nespôsobili mu žiadne zranenia.
Soul uvážlivo čakal na Marka a nikam sa neponáhľal.
Mark odsunul priehradku a ručne odtiahol dvere a zabezpečil ich tak, aby sa nemohli zavrieť. Zvnútra sa vyvalila celá kopa tých tmavých stvorení. Hemžili sa im pod nohami a vydávali mimoriadne nespokojné zvuky.
Misha posvietil na rad nádrží umiestených tesne za sebou v dosť úzkom priestore. Z prasknutej nádrže vytekal akýsi zelený roztok.
Mark zamračene prechádzal pohľadom po stene. Liezlo po nej najviac tých vecí a menšou dierou v hornej časti dreveného obloženia, zrejme preliezali až do spálne. Trpezlivo sa rozostupovali, aby nedošlo k žiadnemu poraneniu.
"Naozaj si nevedel, že sú tu? Ako je potom možné,že si tak rýchlo našiel túto miestnosť?" podozrievavo sa spýtal Misha.
"Na prvom poschodí je iba jedna miestnosť, v ktorej som už dávno nebol. Usúdil som, že to zrejme bude tu, pokiaľ by náhodou nemal aj nejakú inú, o ktorej by som nevedel. Tento dom je tak trochu špeciálny. Rovnako ako účely, na ktorý bol postavený."
"Zase sa tváriš záhadne. To ti teda nedovolím."
"Niektoré veci občas prekvapia aj mňa. Profesor bol zvláštny človek. A prezradil mi vždy len to, čo považoval za nevyhnutné. A len vtedy, ak na to mal náladu..." zarazil sa, keď si uvedomil, že po dlhom čase nemá problém o ňom hovoriť. Vždy sa to spájalo s horkosťou a sklamanými nádejami, ale keď sa ho na to spýtal Misha, nerobilo mu problém odpovedať.
"Naposledy mi povedal, že všetky nádrže dal premiestniť na to druhé miesto. Po celom tom rozruchu som nemal čas to kontrolovať a neskôr... Počkaj tu chvíľu. Možno nájdem niečo, čím sa to bude dať uzavrieť."
Misha ochotne prikývol a opatrne zaujal miesto pri dverách tak, aby sa vytekajúca tekutina nedostala do jeho blízkosti.
Mark zbehol po schodoch. Späť na druhé poschodie.
Misha nedôverčivo sledoval pohyby na stenách. Vždy, keď na ne posvietil tie bytosti sa rozpŕchli, ale nereagovali vôbec agresívne. Len ďalej, akoby sa vôbec nič nestalo prechádzali do ich spálne. Ostatné nádrže našťastie ostali neporušené. Misha si však všimol jednu vec, ktorá ho takmer prinútila pustiť baterku. Jedna z nádrží v sebe niečo skrývala. Uvidel ľudskú ruku, ktorá sa takmer ležérne oprela o sklo. Dych sa mu zasekol v hrdle a pokúšal sa potlačiť šokovaný výkrik. Tá ruka vykonávala určitý pohyb a postupne sa spod vrstvy tých bytostí vynáralo ľudské telo. Bolo príliš zakryté na to, aby dokázal určiť či ide o muža alebo o ženu. Dôvera v Marka okamžite zakolísala a on absolútne nevedel, čo by mal teraz robiť. Vonku stále zúrila búrka. Všetko bolo pozatvárané a on tam bol úplne sám. Nemohol uveriť tomu, že Mark by tam dokázal niekoho zavrieť. A ak by to tak bolo zrejme by ho sem nevodil. Tváril by sa, že tú miestnosť nemôže nájsť, prípadne by si možno našiel inú výhovorku.
Misha tam posvietil ešte raz, aby si bol úplne istý, že sa s ním nezahrala len jeho fantázia, ale stále to tam bolo. A hýbalo sa to. Aj keď si nebol istý, či to náhodou nespôsobili tie veci v nádrži.
Počul Markove kroky na schodoch. Srdce sa mu bolestne rozbúchalo. Chcel utiecť, ale nemal kam. Neostávalo mu nič iné len tomu, čeliť, nech by sa malo stať čokoľvek.
Misha tam posvietil ešte raz, aby si bol úplne istý, že sa s ním nezahrala len jeho fantázia, ale stále to tam bolo. A hýbalo sa to. Aj keď si nebol istý, či to náhodou nespôsobili tie veci v nádrži.
Počul Markove kroky na schodoch. Srdce sa mu bolestne rozbúchalo. Chcel utiecť, ale nemal kam. Neostávalo mu nič iné len tomu, čeliť, nech by sa malo stať čokoľvek.
