páry: HP/SS, NL/LV
varovanie: rodinné, dramatické, 15+
Tmavovlasý mladík sa nervózne posadil na posteli. Spomínal si na to, ako doňho narazila mimoriadne agresívna detská mágia. Tá nekonečná bolesť bola horšia než čokoľvek, čo predtým zažil. Rozožierala ho zaživa. Bol ešte pri vedomí, aj keď padal na zem, ale nemohol to zastaviť. Neskôr počul šum hlasov a vnímal aj zaklínadlo, ktoré z neho vytrhlo jednu z častí duše.
Temný pán oklamal Briana. Harry nebol po zásahu mágie mŕtvy, aj keď k tomu nemal ďaleko. Potreboval sa čo najskôr dozvedieť, čo sa medzi nimi odohralo. Pokúšal sa svoje telo prinútiť k činnosti, ale stále bol veľmi slabý. Ledva sa dokázal udržať v sede.
Pohľadom nervózne prechádzal po tmavej izbe. Podľa všetkého bol prenesený do mäkkej postele. Poriadne pozakrývaný a pri jeho posteli bola akási tácka s napoly vypitými elixírmi.
Z jedného hrnčeka sa ešte mierne parilo. Harry si matne spomínal, ako mu niekto pravidelne zdvíhal hlavu a dával mu lieky. Podľa toho koľkokrát sa to opakovalo, odhadoval, že musel byť mimo najmenej tri týždne.
Dvere sa otvorili práve, keď sa márne pokúšal dostať zo zajatia prikrývok. Malý Brian nesmelo nakukol dovnútra. Neodvážil sa vstúpiť, napriek tomu, že sa otec naňho nebol nahnevaný. Rýchlo sa odlepil od dverí a zavrel za sebou dvere. Harry chcel ísť za ním, ale ešte stále nemohol vyliezť z postele. Nedarilo sa mu to. Nech sa akokoľvek snažil, bolo to takmer nemožné. Nohy ho jednoducho odmietli poslúchnuť.
Absolútne si ich necítil. Najprv si myslel, že je to len chvíľková strnulosť, ale teraz sa už naozaj začínal báť, že ich tam nenájde.
Pozbieral všetky sily a stiahol prikrývky. Boli tam. Nehybné a dokonale pripojené k jeho telu, akoby sa vôbec nič nestalo.
Keď sa ich dotkol, pocítil slabé pulzovanie. Pripomínalo mu to tlak mágie pokazenom prútiku.
Miestnosť sa začala chvieť. Fľaštičky s elixírmi sa rozbili a všetko sa ponorilo do dokonalého chaosu.
Harry okamžite odtiahol ruky. Izba sa mu pred očami dala do pohybu. A on všetko videl dvojmo.
Dvoje dverí sa otvárali a dvaja Severusovia Snapovia sa rýchlo ponáhľali k posteli. Za nimi prichádzali ďalší dvaja Eliasovia Snapovia. Zrak ho už našťastie začal poslúchať a všetko vyzeralo opäť normálne. Teda pokiaľ sa za normálne dalo považovať to, že dvaja Snapovia naňho upierali starostlivé pohľady. Jeden z nich sa naňho dokonca usmial.
„Hovoril som ti, že sa preberie. Tá moja zmes bola lepšie, ako tie tvoje včerajšie...“ usmieval sa na Harryho, až kým ho Severus dosť nešetrne neodtlačil nabok.
„Ako sa cítiš, Harry?“
„Je mi dobre.“
„Žiadne kŕče, nevoľnosť, prípadne krútenie hlavy?“
„Dvojité videnie a ťažoba v nohách?“ pridal sa Elias.
Usadil sa do kresla čo najďalej od podráždeného Severusa.
„Uhádol si, Elias. Cítim sa presne tak... A ani zďaleka to nie je všetko. Vy dvaja... na niečom sme sa dohodli...“
Ešte stále mu dlhovali vysvetlenie. Teraz prišiel čas na to, aby sa urovnali tieto záležitosti.
„Elias, nechaj nás osamote...“ nekompromisne prikázal Severus.
Menovaný im venoval ďalší povznesený úsmev a spokojne vypochodoval von z dverí.
Severus si sadol na kraj postele a opatrne mladíka prezrel.
„Si stabilizovaný. Až na čiastkové účinky mágie, ktorá ešte nie je úplne pod kontrolou. Zatiaľ by si nemal vstávať. Potrvá ešte pár dní, kým sa to upraví.“
Harry napäto prikývol. Uľavilo sa mu, ale chcel počuť aj niečo úplne iné.
„Kde je Brian? Nazrel sem, ale hneď utiekol.“
„Naznačil nám, že si sa prebral a potom hneď zaliezol do svojej izby. Všetko som mu vysvetlil na takej úrovni, aby to pochopil. Už pár týždňov sa zotavuje z toho, čo sa stalo. Najprv nerozprával a bol veľmi vystrašený. Odmietal jesť, ale teraz sa to už začína zlepšovať. Pracujeme na tom, aby sa z toho spamätal. Mrzí ma, že to takto dopadlo. Nechcel som, aby sa mu niečo také stalo...“
„Neviem, čo ti mám na to povedať, Severus. Stále nenachádzam žiadny dôvod, ktorý by ospravedlnil tvoje správanie. Elias a ty, no obaja ste ty? Chápem to správne?“ opýtal sa pre istotu. Stále mu to robilo dosť veľké problémy. Nevedel, či má Eliasa považovať za samostatnú osobu, alebo len za súčasť svojho partnera. Najprv si potreboval vyjasniť túto skutočnosť.
Okrem toho očakával, že by mal byť uložení v nejakom prekliatom predmete. Elias nebol súčasťou ničoho takého.
„O týchto horcruxoch som nič nenašiel. Len zaklínadlo, ale aj to bolo postupom času mierne pozmenené. Temný pán na tento pojem narazil len raz a zapamätal si zaklínadlo, ale nikdy predtým ho na seba nevyužil, lebo nemal dostatok informácií o tomto procese. Podľa toho, čo sa nám podarilo zistiť, vyvoláva akýsi opačný efekt.
Elias je vždy veselý, usmiaty, rád sa baví a takmer nikdy nekričí a nehnevá sa, nech mu povieš čokoľvek. Dokonca je poslušný, ako si mal práve možnosť vidieť.
Tvoj horcrux má jednoznačne veľmi zlú povahu. Spája vás iba fyzický vzťah, ale inak sa uberáte každý svojou cestou. Zatiaľ si myslíme, že tento horcux je taký, aký by som mohol byť za určitých okolností.“
Harry sa pokúšal tieto informácie čo najskôr spracovať a položiť vhodnú otázku. Problémom bolo, že to celé mu pripadalo až príliš bláznivé na to, aby niekde takú otázku vôbec našiel. Rozhodol sa radšej prejsť k ďalším závažnejším problémom.
„Ty a Elias ste niečo plánovali. Ako to dopadlo? A prečo sa Elias zahrával s mojimi deťmi?“
Snape sa naklonil bližšie k nemu.
„Podarilo sa to, ale nie tak ako sme očakávali. Povedal som Eliasovi, aby sa správal normálne, ale on si urobil veci po svojom.“
