31. 7. 2011

Tardis


Názov: Tardis
Pár: Doktor a Vládca počas školských čias...
varovanie: romatické, sladké, krátke, nepodstatné


„Tardis verzia 4.1.1, mohli nám poskytnúť aj niečo lepšie,“  Koschei nespokojne prechádzal rukami po matrici.
Počas hodiny lietania sa rozdelili do skupín. Pre každú z nich mali pripravenú osobitnú loď. Pridelili im čísla a určili trasu a úlohy, ktoré by mali splniť.  Bola to vcelku dosť pohodová hodina, hlavne kvôli tomu, že dostali  nudnú manévrovaciu misiu, ktorú by Theta Sigma zvládol aj zo zaviazanými očami. Preto nemienili šetriť svojho priateľa vďaka, ktorému mali teraz nekonečné množstvo voľného času.
„Dali nám tento model, lebo tu nie sú žiadne zbrane,“ veľavýznamne sa zadíval na svojho spolužiaka. Pamätal si, že na novšej verzii sa Vládcovi podarilo odpáliť svetelný lúč rovno doprostred akéhosi trhoviska na planéte s priveľmi komplikovaným názvom. Našťastie došlo len k požiaru a nikto nebol zranený, ale aj tak z toho urobili dosť veľkú aféru.  Po tejto udalosti mu na istý čas zakázali intenzívnejší tréning, hlavne ten, ktorý sa týkal zbraňového systému. Koschei s tým vôbec nebol spokojný.
Tým pádom na nich čakalo asi trojhodinové krúženie okolo zóny určenej pre začiatočníkov.  Jednoznačne ten najnudnejší tréningový level.
„Čo len budeme robiť? Toto by naozaj zvládlo aj malé decko,“ Koschei ho s úsmevom pritiahol k sebe a posadil ho na tú časť matrice, kde chýbala práve táto časť systému.  Pritom mal dobrý výhľad na ostatné súčasti a občas niečo prehodil a usmernil loď tak, aby sa náhodou nedostali do problémov.
Theta ho oboma rukami od seba odtlačil a tváril sa mimoriadne mrzuto.
„Teraz nie. Pozerajú sa na nás,“ zahučal takmer nehlučne.
„Tebe to vadí?“ takmer sklamane sa spýtal Koschei.
„Isteže, snáď nechceš, aby ma otec opäť naháňal po škole....“  jeden takýto kamerový záznam sa nanešťastie dostal do nepovolených rúk a jeho rodina mala možnosť dívať sa ako mu Koschei ukážkovo vyzlieka košeľu  a pohráva sa s napätými bradavkami. To rozhodne nebolo určené pre rodinných príslušníkov.  
 „To bolo sladké. Bol si taký rozkošný,“ uškŕňal sa nenapraviteľný Koschei.
„Ty tiež som rád, že si ma pred ním bránil...“
„To nič nebolo. Mne prejde všetko.“
Trochu naklonil Tardis, aby sa vyhol ďalšej veľmi predvídateľnej prekážke, čím spôsobil, že Theta mu vletel do náručia.
Ovinul ruky okolo neho a Koschei sa trochu zlomyseľne uškŕňal, keď sa prednou časťou trochu oškrel o nejakú prvácku loď, ktorá sa ich pokúšala predbiehať.
„Nechceš mi pomôcť?“
„Ani nie. Radšej sa ťa budem držať...“
Koschei ho pohladil po vlasoch a pritisol ho bližšie k matrici. Jemne, ale dôrazne ho od seba odsunul. Theta urazene vyplazil jazyk.
„Nedovolil som ti, aby si ma pustil.“
„A čo Niné? Aj tej sa chceš držať?“ podpichol ho Vládca. Túto vec musel časom zo seba dostať. Dosť dlho ho to už zožieralo a teraz, keď Theta spomenul svojho otca, okamžite sa mu pred očami vynorila tvár toho dievčaťa.
„Čo s ňou má byť?“
„Naozaj sa po skončení školy vezmete?“
Theta naňho zdesene hľadel, akoby práve vyslovil nejakú mimoriadne sprostú nadávku. Tušil, že keď si potom incidente otec privlastnil Koscheia a rozprával sa s ním medzi štyrmi očami, povedal mu niečo z toho, čo ešte nebolo oficiálne oznámené.
„Nie nevezmeme, otec ti to povedal len preto, aby ťa nahneval. Nepočúvaj ho. To radšej rovno utečiem,  teda utečieme spolu tak ako sme sa dohodli,“ tvrdohlavo pokrútil hlavou a chcel sa opäť vmanévrovať do náručia svojho priateľa, ale Koschei sa mu šikovne vyhol a pokračoval v ovládaní lode. Theta skončil na zemi. Neublížil si, ale nebolo to vôbec príjemné pristátie.
Koschei sa naňho pozrel tým mimoriadne maniackym pohľadom. Theta vedel, že tak sa díva len vtedy, keď už nedokáže zniesť silnú bolesť hlavy.
„Sľubujem ti, že si nevezmem nikoho iného. Nikoho. Máš moje slovo, že vždy ostanem s tebou...“
Tvár jeho priateľa sa vyjasnila. Pomohol mu vstať a opäť sa spolu normálne bavili, akoby sa nič nestalo