Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural
Kategória: real person slash, supernatural
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy.
Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný
výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno
priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ
nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
Mark
Po krátkej
sprche a postaraní sa o malého, boli obaja už úplne hotoví. Jediné na
čo sa zmohli, bolo zalezenie do postele.
Majiteľka
im poskytla izbu s postieľkou. Našťastie to bola žena, ktorá nemala
s takýmito vecami problémy. A dokonca si ich ani priveľmi nevšímala.
Dôležité pre ňu bolo len to, či mali peniaze.
Mark
opatrne odhrnul prikrývku a chystal sa pridať k svojmu partnerovi.
Nemohol sa dočkať toho, že si konečne budú môcť poriadne oddýchnuť. Na
akékoľvek iné činnosti im práve teraz neostávala energia.
Práve keď
bol už pohodlne uvelebený na posteli, začul zvonenie telefónu. Mark okamžite vyskočil,
aby ten nepríjemný zvuk neprebudil malého.
Dokrivkal
k telefónu. Za sebou počul nahnevané komentáre svojho partnera.
„Čo tá
ženská, môže teraz chcieť?“ mrzuto sa spýtal Misha.
„Neviem, čo
také dôležité nemôže počkať až do rána.“
„Prosím,“
ozval sa do telefónu. Na jeho hlase bolo cítiť, že ho to mimoriadne otravuje.
Misha nespokojne objímal vankúš a stále sa mračil.
„Áno, izba
číslo 25. Nie, rozhodne sem nikoho nepúšťajte, ale... Počkať, hovoríte, že je
tu... A tvrdí, že... Nemôžu až ráno? Dobre, ale... Nie, no... Počkať, nie
ja...“
Mark nahnevane
položil telefón.“
„O päť
minút sú tu,“ skonštatoval otrávene.
„Kto? Snáď
nie producenti?“
„Horšie.
Tvoji rodičia a moja sestra. Mal by si sa opäť poobliekať.“
Misha
príšerne zbledol a vyskočil z postele tak rýchlo, až takmer skončil
na zemi.
„Moji
rodičia? Čo tu robia? Ako vedeli, že...“
„Netuším.
Nič mi nevysvetlila. Jednoducho povedala, že ich poslala hore.“
Misha si
začal rýchlo naťahovať nohavice. Nešlo mu to vôbec ľahko. Celý sa chvel
a poplašene hľadel na dvere.
Mark sa
obliekal o niečo pokojnejším spôsobom, ale ani jemu nebolo všetko jedno.
Bol si istý, že producenti si na nich zas niečo vymysleli.
Klopanie na
dvere prišlo tak rýchlo, že sa s toho ani nestihli spamätať.
Misha
pribehol k dverám ako prvý a opatrne odomkol časť dverí. Pootvorili
sa iba o kúsok. Nechcel dávať dolu aj tú retiazku, ktorá bola navrchu.
Mark sa
k nemu pridal. Misha bol rozkošný, keď takto poskakoval, ale rozhodne to
nebolo ani trochu vtipné.
Ešte nebol
pripravený na takúto rodinnú akciu. Niečo také by naplánoval až o pár
mesiacov. Možno aj rokov, pokiaľ by sa to týkalo Carol. Nebola ktovieako
nadšená zo spôsobu jeho života a rozhodne nemal chuť ju postaviť pred
hotovú vec. Okrem toho tu boli aj iné veci, ktoré by dokázali len veľmi ťažko
vysvetľovať. A rozhodne by len
ťažko vyriešil aj to, že už nie je tak celkom jej bratom.
„Misha, si
to naozaj ty? Si v poriadku?“ ženský hlas plný obáv k nim prenikol
cez dvere.
„Áno,
mami...“ potichu hlesol Misha.
Otvoril aj
druhú časť dverí a postavil sa tvárou v tvár svojej rodine.
Mark mal možnosť
vidieť dvoch veľmi seriózne pôsobiacich ľudí. Nízka tmavovlasá žena oblečená
v elegantnom čiernom kostýmčeku sa predrala dopredu a objala svojho
syna. Jeho otec mu bol postavou a vlasmi veľmi podobný, ale bolo jasné, že
jednoznačne zdedil aj niečo po matke.
„Misha,
prečo si sa neozval? Veľmi sme sa o teba báli...“
Jeho otec
ostal trochu zarazene stáť, keď sa jeho pohľad stretol s Markovým.
Našťastie
nemali čas na nič ďalšie, lebo Caroline, Markova sestra sa nemilosrdne predrala
dopredu a objala svojho brata.
„Ahoj,
Mark. Prečo si mi nezavolal? Poznáš
predsa cestu do mesta.“
„Ahoj,
Carol. Prepáč, ale v poslednom čase sa toho udialo príliš veľa.“
„Ako je to
s tou vraždou? Čo sa vlastne stalo v tom tvojom lese? Už dávno si sa
mal odtiaľ odsťahovať... A tento mladík je kto?“ kládla mu naraz toľko
otázok, až to takmer nestíhal vnímať.
Misha sa
vymanil z matkinho zovretia a zúfalo sa naňho pozrel. Mark nevedel,
čo by mal povedať. Nechcel na večer vyvolávať nepokoje. A o tejto
veci by sa rozhodne mal najprv poradiť so svojím partnerom.
Mark si
pohľadom vypýtal povolenie od svojho partnera.
Misha jemne
prikývol a statočne sa zahľadel na svojich rodičov. Mark ho musel
obdivovať. Bolo od neho veľmi odvážne, že to nechcel nechávať na neskôr.
„Je to môj
priateľ.“
„Čo ste to
povedali?“ Mishov otec poriadne zvýšil hlas.
Misha
podvedome ustúpil k Markovi.
„To, čo ste
počuli pán...“
„Máte tú
drzosť mi povedať, že zneužívate môjho syna?“
„Chester,
počkaj, ne...“ Mishova matka sa pokúsila trochu zmierniť hnev svojho manžela,
ale nepodarilo sa jej to.
„Nie,
Amelia. Teraz ma nechaj. Rozprávam sa s tvojím synom a týmto...“
„Prestaň,
otec! Pokiaľ si sem prišiel len urážať môjho partnera, tak môžeš pokojne odísť.
Nestojím o žiadne hysterické scény. Sme spolu. Vôbec ma netrápi to, čo si
o tom myslíš.“
Mark jemne
objal svojho partnera okolo pása. Dokonca aj túto mierne vzdorovitú tvár svojho
milenca považoval za veľmi príťažlivú. Bojoval s túžbou dať mu to okamžite
najavo.
„Ty si
naozaj?“
„Áno,
otec.“
„Si si tým
istý, Misha? Možno len...“
Mladík
pokrútil hlavou. Mark vedel, že mu nemôže povedať nič o ich momentálne
situácii. Vysvetľovať tú vec s partnerstvom a nádobou by takisto
nebolo veľmi vhodné. Preto im neostávalo nič iné, iba podať tú časť pravdy,
ktorá bola vhodná aj pre verejnosť, aj keď vo svojej podstate nebola vôbec
príjemnejšia. Hlavne nie pre rodičov dotyčnej osoby.
„Som si tým
úplne istý.“
„Vtom
prípade môžeme preskočiť túto komédiu a venovať sa vážnejším veciam.“
„Akým?“
prekvapene sa spýtal Misha. Očakával, že jeho otec bude ďalej vyvíjať nátlak.
Dokonca počítal aj s dosť nešetrnou demonštráciou sily. Posledné čo očakával
bolo zachytenie hlasu producenta umiestneného v otcovom tele.
Mark to tiež
postrehol až teraz. Boli priveľmi unavení a rozrušení a čiastočne si mysleli,
že to prichádza od toho dieťaťa. Rovnakí hlas prichádzal aj od Caroline.
„Už vám to došlo.
Tak to vám teda trvalo. Čo ste si mysleli? Kam som podľa teba asi tak odišla s Jeremym?“
„Ty si tiež?
Súhlasila si s niečím takým...“ podráždene si ju premeral Mark.
„Samozrejme,
že áno. Kvôli tomu, aby som mohla byť so svojím partnerom, urobím čokoľvek. Je mi
jasné, že aj ty to chápeš, ale už tu dlhšie nestojme. Vzbudzujeme pozornosť. Porozprávame
sa vnútri.“
Mark a Misha
boli natoľko šokovaní, že sa jej ani nesnažili podstaviť do cesty. Mishovi rodičia
vošli hneď za ňou a zatvorili za sebou dvere.
„Načo bolo dobré
to divadielko?“ namosúrene si premeral otca.
„Bolo to nutné,
aby sme zistili, či sa vôbec dokážeš postaviť sám so seba. Okrem som sa veľmi chcel
zahrať na tvojho otca a vyskúšať si aké to je, keď sa ľudia kvôli takýmto malichernostiam
poriadne rozčúlia. Je to otravné a nepotrebné. Naozaj ich nechápem,“ bezstarostne
dodal Chester.
