Názov: Hell Hunter
Fandom: supernatural/reaper
Pár: samifer
Varovanie: mladý, nevinný Sammy, upravený dej, žiadna apokalypsa...
Obsah (celkový): Samuel Winchester je ľudským lovcom duší. Musí sa postarať, aby sa uniknuté duše dostali späť do pekla. Túto prácu samozrejme nerobí dobrovoľne. Pred istým časom jeho otec urobil chybu, ktorej dôsledkom bolo, že sa Samova duša stala majetkom Lucifera... Celá rodina sa pokúša pomôcť mu zrušiť kontrakt a Sam si to želá tiež, až kým sa so svojím zamestnávateľom nezačne zbližovať...
„Ty si Sam, však?“
Mladý lovec znepokojene prikývol. Nepáčilo sa mu, že
o tom pochyboval. Nick odtiahol ruku od rozboľaveného miesta na hlave
a uprel naňho skúmavý pohľad.
Napokon natiahol ruku a dotkol sa ho. Sam pocítil ako
sa ich prsty preplietli a záchvev tepla prešiel jeho pokožkou.
„Dávaj si pozor na svoje zranenia. Nemal by si to preháňať,“ jemne odtiahol
ruku, aj napriek tomu, že Sam sa ho nechcel pustiť, a vrátil sa
k šúchaniu boľavej hlavy.
„Ty si do mňa strelil?“ opýtal sa Deana.
„Nie, pane, ale myslím, že už radšej pôjdem škola nepočká.
Buď dobrý, Sammy.“
Rýchlo vstal a chcel opustiť jedáleň. Sam nechápal, kam
sa tak rozbehol. Očakával, že Dean zje všetko, čo si naložil na tanier. Prítomnosť Luciferovej schránky a Samove
zamilované pohľady ho však nepochybne okrádali
o apetít.
„Sadni si!“ mrazivým hlasom mu prikázal Nick.
Dean naňho vrhol vzdorovitý pohľad a chystal sa
odmietnuť. Sam mu pohľadom naznačil, aby radšej nepokúšal osud. Nick mal
v sebe energiu. Cítil ako sa mu liečivo rozliezala po chrbte.
A určite by toho dokázal aj omnoho viac.
„Ako si želáte, pane.“
S námahou so seba dostal starší brat.
Sam si uľahčene vydýchol, až keď sa opäť naklonil k jedlu.
Začínal pochybovať o tom, že Lucifer naozaj nie je vo vnútri.
„Bavíte sa, chlapci? Prečo je tu také ticho?“
Grace sa objavila aj s tabletkou a pohárom vody.
Nick to od nej s poďakovaním prevzal a všetko poslušne zhltol.
„Dean už chcel odísť do školy...“
„Bez jedla? Tak to ani náhodou. Máš ešte dostatok času. Okrem
toho si môžeš požičať auto Hociktoré, okrem toho červeného.“
„Áno, madam.“
Sam si všimol, ako toľká dôvera brata potešila. Opäť
upriamil svoju pozornosť na Nicka a pokúšal sa ochutnať aspoň niečo zo
svojho taniera.
Grace si sadla na svoje miesto.
„Ešte na pár vecí vás musím upozorniť. Dnes prídem trochu
neskôr. Mala by som u byť, ešte predtým než prídu konzultanti. Ak by to
tak náhodou nebolo, nepúšťajte démonov dovnútra bez toho, aby ste neupozornili
Nicka. A neostávajte s nimi o samote. A nepozývajte
dovnútra nikoho. Občas sem chodia anjeli a nebolo by dobré, keby sa
stretli s démonmi.“
Svoje slová adresovala hlavne Deanovi. Sam už tieto pravidlá
poznal naspamäť. Nebýval u nej síce až tak často, ale niektoré prípady sa
natoľko skomplikovali, že u nej musel istý čas ostať. Grace napriek tomu
istú novinku povedala aj jemu.
„Sam, pokiaľ nebude nikto doma, radšej sa zdržiavaj v Nickovej
izbe.“
„Budú sa tu opäť
premávať pekelní psi?“ vedel o skratke medzi svetmi, ktorá vedie
cez obývačku tejto lovkyne. Občas bola otvorená, kvôli súrnym prípadom.
„Nie, ale asi tak o dvadsať minút otvárame núdzový
portál pre nižších démonov. Hlavne na duchovnej úrovni, ale tvoje zranenia by
ich mohli priťahovať. Preto radšej ostaň pod ochranou.“
Zvyšok raňajok prebehol v tichosti. Po správe
o duchoch, každý do seba natlačil svoju porciu. Dean odišiel do školy
a Grace sa im ukážkovo stratila z očí. Ona jediná mala právo používať túto
schopnosť, pokiaľ dodržala isté zásady bezpečnosti.
Sam so svojím spoločníkom, zamierili do izby. Bola väčšia
než by sa zdalo. Zvnútra to vyzeralo len ako vchod do inej izby, ale bol to
takmer priestranný byt. Sam sa radšej nepýtal, akú mágiu použili na to, aby
niečo také dokázali urobiť. Očividne to bola práca istého veľmi nadaného
anjela. Na stoličkách sa mu kopili knihy a všelijaké netradičné veci. Sam
ani nevedel, kam by si mal sadnúť.
„Poď do spálne. Tu mám rozrobené nejaké veci...“ ukázal na
celú kopu byliniek, akési nádoby a množstvo popísaných listov papiera.
Sam šiel za ním do pomerne útulnej miestnosti, s veľkou
posteľou, televízorom a obradnou miskou, položenou na stolíku. Na posteli
bol položený aj menší notebook.
Nick sa natiahol na posteľ. Po zobratí tabletky mal už
omnoho lepšiu náladu. Prestal sa tváriť tak prísne.
„Môžem ísť k tebe?“ osmelil sa Sam.
„Pokojne si urob pohodlie.“
Sam pomaly vyliezol na posteľ. Chrbtom mu prešla opäť ostrá
bolesť, ale na to už začínal byť zvyknutý. Pokožka na tých miestach bola citlivá úplne na
všetko.
Sam na seba natiahol prikrývku a pokúšal sa poriadne
uvelebiť na svojej strane. Práve, keď ju
konečne našiel prudká bolesť mu takmer vyrazila dych. Zdalo sa mu, akoby sa
niečo pohybovalo po jeho chrbte a on sebou v panike začal zmietať.
„Pokojne, Sam. Pozriem sa na to.“
Nick ho prinútil zotrvať na jednom mieste. Opäť umiestnil
svoju ruku tak, aby šírila uzdravujúce teplo.
Sam sa trochu uvoľnil a prestal sa triasť.
„Nie, je to dobré. Vyzerá to inak, akoby malo. Nehojí sa to
ani len minimálne. A hadovitá, presakujúca energia tiež nie je dobrým
znamením. Prinesiem ti ten ďalší liek, ktorý tu pre teba nechal. Opatrne si
ľahni na brucho a chvíľu počkaj.“
Sam pocítil paniku, keď ho Nick púšťal. Nechcel, aby
odišiel.
„Neopúšťaj ma...“
