2. 10. 2011

Múzeum voskových figurín




Pár: SH/JW
obsah: Sherlock a John sa zaplietajú do prípadu sériového vraha...
Poviedka neobsahuje bližší popis prípadu. Neskôr na ňu zrejme nepriamo nadviažem, ale zatiaľ má status jednorázovky.
varovanie: 15+, slash



„Nie, to nemôže byť...“
Sherlockov hlas privolal Lestrada bližšie. Ani on sám ešte nevedel o aký prípad ide. Privolali ho veľmi na rýchlo, doslova ho vytiahli z postele. Niekto zrejme upovedomil aj sociopatického detektíva. Lestradovu pozornosť upútalo jeho správanie.
Sherlock vôbec nebol nadšený. Dokonca si kľakol k osobe, ktorá ležala na zemi a urobil niečo, čo by od neho nikdy nečakal.
„Nie, ty nemôžeš...“ opakoval to slovo stále dookola. Hlas mu stúpal do takej miery, že sa ľudia začali otáčať.
„Holmes, čo to stvárate?“  policajný vyšetrovateľ si ho prísne premeral. Chcel ho odtiahnuť od tela, aby nerobil toľký rozruch. Naozaj toto plánoval urobiť, až kým nepozrel na mŕtvolu. Mimoriadne pokojná tvár doktora Watsona sa naozaj nedala prehliadnuť.
„Mrzí ma to. Nevedel som. Nemali by ste tu byť...“ Lestrade sa pokúsil položiť mu ruku na plece, ale Sherlock sa nespokojne vyhol akémukoľvek prejavu ľútosti.
Mladý detektív sa na telo pozrel lepšie a na tvári sa mu rozprestrel bezstarostný úškrn.
„Je to varovanie. Jasné a veľmi zreteľné... Pozrite sa na to. Majstrovská práca...“
„To si naozaj myslíte?“ zdesene si ho premeriaval. Toto bolo naňho už naozaj priveľa.
„Samozrejme. Sám by som to lepšie neurobil. Tie detaily, tá zlomyseľná precíznosť.“
Rukou ďobol do jedného líca, akoby skúmal niečo prapodivne nádherné. Lestrade naňho neveriacky zazeral. Niečo také by neočakával dokonca ani od neho.
„Domnieval som sa, že aspoň jeho smrť  vás...“
Sherlock ho prerušil pokynom ruky.
„Mňa tiež takmer dostal. Ako som vravel dokonalá práca.“
„Bol to váš priateľ. Počkajte, ale to...“
„Tento? Tohto muža vôbec nepoznám. Môj priateľ je tamto.“
Nasmeroval Lestrada k najbližšiemu obchodu. Po ceste smerom k nim sa náhlil John Watson, v ruke niesol dve kávy a tváril sa mimoriadne spokojne.
„Niečo som zmeškal?“
„Nič dôležité, John. Mali to, čo som chcel?“
„Kávu áno, ale ten druh čokolády nie.“
„To je škoda, budem sa musieť zaobísť s inou sladkou odmenou.“
Odpojil sa od šokovaného detektíva a jemne pobozkal Johna na pery. Privinul si ho bližšie, akoby nikto iný na celej ulici vôbec neexitoval. Nebral na vedomie ani to, že mužská časť policajného tímu naňho hľadí z vrcholným opovrhnutím. Lestrade sa tiež trochu mračil, ale on bol už na ich vzťah viac menej zvyknutý. A práve teraz ho zaujímala táto záhada.
„Ako môže byť...“
Lestrade siahol na tvár mŕtvoly a uvedomil si, že je akási čudná. Chcel sa na to bližšie pozrieť, ale rýchly Sherlock už stál pri ňom a nespokojne ho poklepával po pleci.
„Nechajte to. Odlúpne sa to a ja to ešte potrebujem lepšie preskúmať!“
„Chcete tým povedať, že je to...“
„Áno, presne. Náš nebezpečný priateľ zakryl pôvodnú tvár obete a vytvoril novú.“