25. 9. 2011

Chata 13. kapitola 2/3




Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c,  sweet innocent, hurt Misha...
Obsah:  Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy. 
Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný 
výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno 
priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ  
nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...




Misha

Po troch hodinách sa dostali do pomerne drsného terénu. Auto bolestivo nadhadzovalo a Mark musel šoférovať veľmi opatrne.
Misha s obavami hľadel na prázdnu cestu. Nedokázal sa zbaviť pocitu, že má za sebou celú armádu nových bytostí.
Dieťa v jeho náručí spalo. Misha dával pozor, aby z neho neskĺzla deka.  Cítil ako z neho čerpá vedomosti o tom, čo znamená byť držaný v objatí. Dával mu za to neopísateľný pocit, ktorý odstraňoval akúkoľvek zábranu týkajúcu sa strachu.
Misha s toho pocitu tiež čerpal. A cítil niečo, čo ešte ani sám nedokázal pochopiť.  Na takéto úvahy mu však neostal čas.
Auto  prudšie zabrzdilo. Trochu ho to potlačilo dopredu, ale nie natoľko, aby to bolo pre nich bolestivé.
Malý sa nespokojne zavrtel a otvoril oči.
„Mark, stalo sa niečo?“ Misha sa naklonil bližšie k svojmu partnerovi.  Ruku mu jemne ovinul okolo pása a pritiahol ho bližšie.
Mark sa nechal zatiahnuť do objatia a takmer vďačne sa k nim privinul. Malý teraz rozdeľoval pocity medzi nich dvoch.  Pridal sa k vzájomnému upokojovaniu.
 „Nevzali sme psov... Neboli tam... Práve som si na to spomenul a potom, ešte... Vrátili sa aj iné veci... Už viem, prečo nás nikto neprenasleduje. Viem aj to, prečo nás ten muž chcel vziať so sebou... Misha, ja si vôbec nezaslúžim tu s tebou byť.“
„Niečo také už radšej nehovor, lebo sa naozaj nahnevám.“
„Som to ja.“
„Ako to myslíš?“
„Ten muž prišiel po nás, nie preto, lebo sa o nás bojí a slovom rodina, nemyslel to, čo by si čakal. Pre nás slovo rodina znamená niečo iné.  Producenti majú hierarchiu tak ako ľudia. Tiež niekoho poslúchajú, ale ich zadelenie v spoločnosti je trochu iné.
Rodina označuje troch producentov, ktorý sú na čele. A riadia celé spoločenstvo. Boli... sú... traja. Muž z našej nádrže a ten, ktorý bol u Daniela a ja.“
„Nie, ty nemôžeš byť! To predsa nejde." šokovane namietol Misha.
„Ja tiež. Muž z nádrže je z nás najstarší. Načerpali sme z neho najviac vedomostí o tomto svete. Ja som prostredný. Mohol úlohou bolo udržiavať pod kontrolou producentov. Je to dosť nevďačná práca, preto som sa neskôr preorientoval aj na problematiku liečenia. A ten posledný bol pre nich skôr trestom, preto ho nikto z mladších producentov nemá rád."
„Prečo si bol potom so mnou ostal v tej nádobe? Prečo si vôbec dovolil, aby niečo také urobili?"
Misha sa od neho inštinktívne odtiahol. A malého si privinul bližšie k sebe, akoby ho chcel pred ním chrániť.
Na Markovi bolo vidieť, že mu toto gesto ublížilo.
"Potrebovali sme toho muža. Profesor bol bránou k tomu, aby sme mohli prejsť do ďalšieho vývojového stupňa. On nás našiel. Prisľúbil nám pomoc výmenou za naše znalosti. Podľa pôvodného plánu šlo o dohodu, ktorá bola výhodná pre obe strany, ale zistili sme, že sa nás pokúša poviesť. Za naším chrbtom podpísal isté tajné kontrakty, na základe, ktorých nám bolo určené miesto pokusných bytostí. Chcel postupne všetkých premeniť len na stroje určené na výrobu liečivých kameňov.
Bolo mu jedno, čo sa s nami stane, myslel len na to, ako sa tým preslávi. Nahnevalo ma to. Zúril som, a tak sa začala celá tá nešťastná záležitosť. Uzavrel som s ním dohodu, za cenu istých strát, ale rozhodol som sa, že mu nedáme nič len nestabilný proces a neponúkneme mu ani len kúsok z toho, čo naozaj dokážeme. Po dokončení prvej časti dohody som zistil, že osoba, ktorá by bola pre mňa vhodným partnerom skončila v miske, opustená a zbavená všetkého.
Preto som sa rozhodol nechať celú záležitosť na zvyšok rodiny a dostať sa čo najbližšie k tebe. Nemohol som to urobiť tak bez istého obmedzenia spomienok. Keby som sa ťa dotkol takto poznačený, zistil by si, že som príčinou toho všetkého. Preto som svoje spomienky schoval sám pre sebou. Dohodli sme sa, že ak všetko pôjde hladko, preberieme sa v telách a všetko sa vráti do starých koľají.“
„Vedel si, že kvôli vám zabijú toľkých ľudí?“
Mark sklonil hlavu a chvíľu sa díval na svoje kolená.
„Áno.“
Misha zbieral silu na akúkoľvek odpoveď.
To, čo sa dozvedel ho natoľko šokovalo, že nenachádzal v sebe žiadne slová, ktorými by mohol vyjadriť to, čo práve cítil.
„Ale veci sa zmenili. Profesor nám nedôveroval, až tak ako sme si mysleli. A niečo so mnou urobil. S mojou pôvodnou osobnosťou. Zmenil som sa. Zistil som, ako to funguje u ľudí a teraz k nim už necítim nenávisť. A nemám záujem ďalej riadiť túto záležitosť. Prosím, nehnevaj sa na mňa. To už nie som ja. Už viac nie. Tá osoba sa viac nevráti.“
Misha naňho dlho hľadel. Nevedel, akoby sa mal rozhodnúť. Mark tam len pokojne sedel. Nebránil mu v ničom a dvere neboli zamknuté, ale on nechcel odísť. Nemohol by ho tam len tak nechať. Už viac nemohol nechať zvíťaziť strach.
„Môžeš ďalej šoférovať?“
„Nie, necítim sa veľmi dobre. Bolí ma hlava...“
„Dobre, tak sa vymeníme a pôjdeme. Tvoje vysvetlenie som prijal a verím ti, ale im nie.“
Presadli si. Jemne mu vložil do rúk malého a nechal ho trochu si oddýchnuť.
„Kade mám teraz ísť?“
„Stále rovno. Poviem ti, keď budeme musieť odbočiť.“
Misha sústredene hľadel na cestu. Po pár minútach, to však nevydržal a položil otázku, ktorá ho zaujímala ešte väčšmi.
„Čo by sa stalo, keby ste sa o to nikdy nepokúšali? Keby ste ostali v takom stave, ako predtým?“
„Všetci by sme zomreli.“
Misha sa pokúšal zabrániť tomu, aby sa jemu neroztriasli ruky.
„Prečo?“
„Znečistené prostredie. Príliš veľa rušivých zvukov, ktoré sa dostávali do našej krehkej siete. Vyvolalo to prudký úbytok a mnoho producentov bolo vystavených neopísateľnej bolesti zo straty najbližších.“
Po načerpaní ďalších informácií obaja sedeli v tichosti. Mark strážil malého a Misha poslúchal jeho pokyny.
Z lesa sa dostali na pomerne nepoužívanú cestu.  Oblúkom sa vyhli mestu a po kratších a menej používaných cestách sa po ďalších hodinách dostali k prvej benzínovej pumpe. Bolo práve na čase, lebo malý už začínal byť hladný.
Bez problémov nakúpili za peniaze, ktoré našli v aute. Nakúpili jedlo, doplnili nádrž a nakŕmili aj malého.
V ďalšom obchode preňho kúpili nejaké oblečenie.
Prešiel ďalší deň počas, ktorého sa nič mimoriadne nestalo a nasledujúcu noc sa ubytovali v akomsi lacnom moteli.
Nebolo to rozhodne nič luxusné, ale obaja si potrebovali oddýchnuť. A necítili ani všemocnú prítomnosť producentov.
Ich izba nebola práve najluxusnejšia, ale našťastie bola čistá.
A nikto sa ich na nič nepýtal. To bol základ toho, aby sa začali konečne cítiť lepšie.