Obsah: klasická poviedka s vianočnou tematikou
Pár: House/Wilson
Varovanie: 15+, krátke, sladké
„Čo si mi kúpil?“ dychtivo hľadel na tašku s výraznými vianočnými
motívmi.
„Tebe? Nič, to sú len nejaké staré knihy. Chystám sa ich
roztriediť,“ vyhováral sa Wilson.
„Neverím ti. Nemôžeš predo mnou schovávať darčeky,“ mrzuto
ho zatlačil bližšie k stene. Ich telá boli natlačené tesne blízko seba a House
sa oňho už aj opieral, lebo kvôli náhlemu rozrušeniu sa mu podarilo pustiť na
zem palicu.
„Greg, ja tam naozaj nič také nemám...“ naklonil sa bližšie k nemu,
ale zároveň aj chránil svoju tašku.
„Vieš veľmi dobre, že celú tú vianočnú parádu znášam, len
preto, lebo si mi sľúbil darčeky, ale to neznamená, že ma môžeš takto
naťahovať.“
Wilson sa neubránil spokojnému úsmevu.
„Minulý rok to bolo veľmi pekné. Pamätáš si, ako ti doslova
žiarili oči, keď som ti kúpil...“ naklonil sa k nemu a niečo mu
pošepol.
„Budú mi žiariť aj teraz,“ ubezpečoval ho.
„Obávam sa, že na to si ešte musíme počkať.“
Opatrne otvoril tašku a vybral z nej len baliaci
papier na darčeky a nové gule na stromček. Minulý rok stihli väčšinu istým
nedopatrením porozbíjať. Preto mu zrejme neostalo nič iné, len kúpiť nové.
„Tak to sa mi vôbec nepáči. Ty si mi ešte nič nekúpil?“
„Uvidíš pod stromčekom.“
„Ja som to vedel. Ty si na mňa úplne zabudol a nič si...“
„Nezabudol som na teba, Greg... A čo ty, máš pre mňa
darček?“
„To sa nehovorí.“
„Tak vidíš, obaja si ešte chvíľku počkáme...“
„Cuddyová ti posiela toto...“ z tašky vybral ešte
mikulášku čiapku a rýchlo ju nasadil svojmu priateľovi. Čím ho dokonale
zbavil akejkoľvek túžby pokračovať vo vyjednávaní.
„Si zlatý, môžem si ťa odfotiť?“
„Nie, ani náhodou. Nie....Wilson!“ napriek obrane mal
čoskoro pred sebou svoju mierne vyplašenú fotku.
„Ak to niekomu ukážeš...“
„Nikomu. Neboj sa. Je to len pre mňa,“ upokojoval ho.
„Tak potom asi
nebudeš namietať, keď si vyskúšaš tie rožky. Aj ja by som si chcel urobiť
fotku.“
„Aké rožky?“
„Ukážem ti, keď mi podáš palicu.“
Wilson sa po nej natiahol a podarilo sa mu vložiť ju
do jeho rúk, aj keď to bolo dosť
riskantné. House odkrivkal do spálne a o pár minút mu už nasadzoval
na hlavu čertovské rožky.
„Dobre, tak si ma odfoť. Ja s tým nemám problém.“
„Výborne, ale ostatné veci musíš dať dole. Nie sú súčasťou
kostýmu.“
„Ty myslíš?“
„Áno, presne takú fotku chcem.“
„Urobím to, keď sa vyzlečieš aj ty.“
„Nie, ty už svoju fotku máš,“ namietol House.
„Dobre, ale nie tu. Poďme do spálne...“
„Ako chceš, mne to vyhovuje kdekoľvek.“
