Fandom: Star trek
2009
Pár: Kirk/Spock,
McCoy
Varovanie: 15+
Obsah: McCoy je
nútený urobiť Kirkovi vyšetrenia...
Venované tým, ktorí by snáď mohli byť zvedaví na to, akoby to bolo ďalej...
„Nikam nepôjdete! Ak vyjdete z týchto dverí, nechám vás
zatknúť!“ varoval ho Spock. Jemne sa odtiahol od Kirka a začal doktorovi aj napriek partnerovmu nesúhlasu,
opäť venovať plnú pozornosť.
„Ja som len chcel...“
„Nepokúšajte sa pred tým uniknúť. Som si istý, že je to vaša práca.“
McCoy zamračene prešiel pohľadom po oboch mužoch. Začínal
vtom mať čoraz väčší zmätok.
„Moja práca? Tak vy sa dáte do kopy a ono je to moja
vina?“
Spock začínal vyzerať čoraz nahnevanejšie. Dokonca to
vyzeralo, akoby nad sebou strácal kontrolu. Bolo to desivé. Obával sa, že od
neho dostane, čo by nebolo práve najvhodnejšie, vedel, že Spock sa vie celkom
slušne biť a on sám nemal chuť púšťať sa s ním do niečoho takého,
hlavne, keď sa takto prestal ovládať.
Kirk mu jemne položil ruku na hruď a odtiahol ho trochu na bok. Pričom
vrhal previnilé pohľady na svojho kamaráta.
„Dobre, tak urobíme nejaké testy. Môžete ma prosím
nasledovať na ošetrovňu?“ opýtal sa už trošku zmierlivejším tónom.
„Konečne nejaká rozumná reč. Viac už nestrácajme čas,“
s námahou so seba dostal Spock.
McCoy sa uškrnul, keď spoločne vychádzali von. Kadeti sa za
nimi obzerali, akoby so sebou niesli nejakú mimoriadne nebezpečnú zbraň.
Dokonca aj niektorí vyučujúci zvedavo naťahovali krky. Vidieť, Kirka
a Spocka, ako kráčajú vedľa seba a držia sa za ruky, to bolo trochu
prisilné aj preňho. Všimol si to, až keď nastupovali do výťahu
a predpokladal, že šepkanie na chodbách sa začalo hlavne kvôli tomu.
„Prečo priťahujete pozornosť? Budú z toho problémy...“
„Z čoho?“ nechápal Spock.
„Prestali ste snáď ovládať svoje ruky?... Nevadí vám, že vás
takto videli aj vaši kolegovia?“ podpichol ho.
Spock si uvedomil, že svojho nového partnera ešte stále
nepustil. Nechcelo sa mu to urobiť, ale pomaly povolil zovretie, a kým sa
dostali na vyššie poschodie, už od seba udržiavali odstup.
Zvyšok cesty prešli úplne normálnym spôsobom. McCoy si bol istý, že Spock nájde spôsob ako
svoje správanie vysvetliť bez toho, aby to totálne zničilo jeho povesť. Pomaly
sa začínal spamätávať a emócie ním prestávali lomcovať. Nechýbalo veľa
a takmer by uveriť, že sa nič z toho nestalo, nebyť Kirkovho totálne
zamilovaného výrazu. To sa nedalo vôbec prehliadnuť. A nebolo to vôbec
prirodzené, aspoň nie na akadémii. A už vôbec nie medzi tými dvoma.
„Nech sa páči, ráčte vstúpiť,“ doviedol ich až na ošetrovňu
do súkromnej časti.
„Sadni si, Kirk a vyhrň si rukáv. Vás poprosím, aby ste
zaujali miesto na stoličke. Ďakujem,“ zámerne to preháňal so zdvorilosťou, aby
náhodou neprebudil až príliš rozdráždenú stránku Pána Spocka.
„Musíš do mňa pichať tie...“
„Kirk, len ti odoberiem krv. Bude to len chvíľočka,“
upokojoval ho.
„Ja viem, ale au...“
Rýchlo sa od neho odtiahol, keď si všimol, ako sa Spock
mierne mykol. Chvíľu to vyzeralo tak, akoby naňho chcel zaútočiť, ale včas sa
mu podarilo spamätať sa.
„Prepáčte, že sa pýtam, ale je toto jedna z tých vašich
vulkánskych záležitostí?“ opýtal sa opatrne.
„Nie. Nie je.“
„Výborne, tak teraz urobím pár testov. Chvíľku si tu
poseďte. Hneď sa vrátim.“
Zamieril do zadnej miestnosti.
Spock prudko vstal a chvíľu sa prechádzal po
miestnosti. Potom zamieril ku Kirkovi, ktorý stále sedel na lekárskom stole.
Pobozkali sa. Z každého dotyku bolo cítiť neutíchajúci
hlad. Nemohol prestať. Nemohol prerušiť kontakt, akoby od toho závisel jeho
život. Nikoho ešte takto nebozkával, nie tak aktívne. Nikoho ešte tak veľmi
nechcel. Nikoho ešte nepustil až tak
hlboko do svojich myšlienok. Hladil ho a láskal...
Prestal, až keď začul kroky.
McCoy nakráčal do miestnosti a tváril sa až príliš
vážne.
„Nechcel som vyrušovať, ale potrebujem ešte jednu vzorku
krvi. Musím zopakovať testy...A potrebujem, aj jednu od vás pán Spock,“
požiadal ho.
„Ako vyšli tie prvé testy?“
„Nie veľmi dobre. Teda, nie je to nič nebezpečné, ale
neviem, ako sa k tomu postavíte. Každopádne najlepšie bude ich ešte
zopakovať.“
„Dobre, tak to urobte...“ súhlasil mierne zadychčane.
McCoy opatrne odobral vzorky a opäť sa od nich
vzdialil.
Spock tentoraz ostal na svojom mieste. Netušil, čo sa to
s ním začalo robiť. Prečo vôbec niečo také urobil? Čo ho viedlo
k tomu, že sa takto dotkol kadeta? Bolo to vrcholne nelogické. A rozhodne by nemal pociťovať vzrušenie,
len kvôli pár bozkom, ktoré by ho ani nemali zaujímať. Pár bozkom... Lenže to
ani zďaleka neboli ich prvé bozky, a to čo sa stalo v noci. Spock
pocítil, ako ním prešiel ďalší záchvev túžby...
„Spock, si v poriadku?“
„Nepribližuj sa ku mne.“
„Len chcem vedieť, či...“
„Ostaň na svojom mieste... Nemôžem... Nedokážem sa
kontrolovať, čo si to so mnou urobil? Čo to má byť? Je priskoro, teraz by sa
také veci so mnou nemali diať a okrem toho toto je iné... Podobné, ale
zároveň iné... Nerozumiem, čo...“
„Tak dobre, ako si želáš,“ nedbalo pokrčil plecami Kirk.
Nechal ho na pokoji a radšej ho zbytočne neprovokoval. Dokonca aj on
uznal, že by sa mohlo stať naozaj čokoľvek. Namiesto toho si začal všímať svoju
ruku. Pokožka sa bolestivo napla a Kirk zaregistroval nebadaný pohyb pod
povrchom.
Vybral sa k lekárskym nástrojom a horlivo hľadal
niečo, čím by tú vec dostal zo svojej ruky. Keď konečne niečo našiel a chystal
sa to použiť, niekto mu dosť nešetrne vykrútil z ruky ostrý predmet.
„Čo to stváraš?“
„Moja ruka. Mám niečo tam... Musíš mi dovoliť, aby som...“
Spock ho odtiahol od lekárskych nástrojov a donútil ho
sadnúť si. Na jeho ruke nič nebolo. Prezrel ju niekoľkokrát, ale vôbec nevidel
to, čo tak veľmi znepokojovalo Jamesa.
„Nič tam nie je.“
„Ale, je... Stále sa to hýbe...“
„Uisťujem ťa, že tam naozaj nič nie je. To sa ti len zdá...“
„Naozaj? A čo, keď sa to zdá tebe?“
„Nezmysel.“
„To hovoríš len preto, lebo chceš mať vždy pravdu.“
Spock sa chytal na mimoriadne uštipačnú odpoveď, ale príchod
McCoya mu vtom spoľahlivo zabránil.
„Nehádajte sa. Vec je príliš vážna na to, aby ste mohli
riešiť takéto hlúposti.“
„Prejdite k veci!“ prikázal mu Spock.
„Dobre, tak v prvom rade by som vám rád povedal, že som
vás tu nechal dlhšie, aby ste sa mohli pozhovárať, ale k tomu sa zrejme
dostanete až neskôr. Najprv by som vám rád obom povedal, že testy dopadli
vynikajúco. Obaja ste zdraví, schopní služby a absolútne nič vám nechýba.“
„Moja ruka...“ mumlal Kirk.
McCoy naňho chvíľu nechápavo hľadel. Až, keď jeho priateľ
neprestával zúfalo mávať rukou dodal:
„No, pripúšťam, že tuto môj kamarát Jim, má v krvi istú
drogu známu ako MK efekt, ale tá spôsobuje len zvýšenú slabosť a halucinácie.
Mal si sa lepšie pozerať na toho barmana. Na to ti môžem predpísať len jednu
vec, musíš počkať, kým účinky úplne vyprchajú.“
Obrátil svoju pozornosť na Spocka: „A čo sa týka vás,
komandér, mohli by ste si aspoň raz pripustiť, že sa vám niekto páči. Naozaj
vám gratulujem. S Kirkom si toho užijete viac než dosť. Toľko k vašim
obvineniam, páni. Ak dovolíte mám oveľa dôležitejšiu prácu, ako riešiť nezhody
medzi milencami,“ dosť nešetrne im naznačil, aby sa pobrali preč z ošetrovne.
„A čo tie moje pocity?“
„Obávam sa, ste sa mýlili, keď ste povedali, že to nie sú
tie vaše vulkánske záležitosti,“ žmurkol naňho McCoy.
Spock naňho chvíľu zdesene hľadel, ale napokon sa mu
podarilo opäť ovládnuť akékoľvek ďalšie nutkania.
Spolu s Kirkom vyšli z ošetrovne. Navzájom po sebe
pokukovali a vstrebávali doktorove slová. Obaja mali jasné predstavy o tom,
ako bude vyzerať najbližšia noc.
koniec
