Obsah: Sherlock a John sa zaplietajú do prípadu sériového vraha...
Poznámka: bude ešte časť 4 (tá je už asi posledná k tomuto cyklu)12+ unavený_Sherlock
Oči mladého
detektíva sa zastavili na krku. Nenašli žiadnu škvrnu ani nič čo by niečo také
pripomínalo. Plynulo prešli až k pleciam, pohľadom poláskali bradavky
a presunuli sa na brucho... Skúmali každý detail a pozastavovali sa
nad každou maličkosťou. Ich deduktívna sila bola presunutá aj na to najcitlivejšie
miesto.
Díval sa
naňho a pomaly sa vyzliekal. Zhadzoval zo seba všetko, čo patrilo
k jeho úlohe. Prestal, až keď aj on pred ním stál úplne nahý. Všimol si,
ako sa John opäť mračí kvôli škrabancu v blízkosti bradavky. Sherlock si
na to miesto priam ospravedlňujúco siahol.
„Mal som
istú výmenu názorov s jedným bezdomovcom. Nič vážne, ale podarilo sa mu ma
poškriabať...“ naozaj to nebolo veľmi príjemné a vôbec sa mu to nepáčilo.
Bola to však daň za jeho prienik do mierne temného sveta tmavých uličiek.
„Ja som sa
nepýtal. Naozaj nemusím vedieť...“ bránil sa John, ale Sherlock si všimol ako
mu odľahlo. Jeho tvár sa vyjasnila a pôsobil omnoho spokojnejšie.
„Dobre,
John. Nemusíš sa kvôli tomu znepokojovať. Všetko je predsa v najlepšom
poriadku. Čo som to chcel? Ach, áno. Ten prípad. Pred pár rokmi, keď som sa
ešte netešil takej vrelej dôvery zo strany polície, mi jeden môj známy. Bol to mladý detektív z miestneho oddelenia,
ktorí bol kvôli istým problém preradený do pokojnejšej oblasti...“
Sherlock sa
začal hrať s kohútikmi, pridával vodu. Nechcel ho uvádzať do rozpakov.
Bolo omnoho lepšie, keď to všetko popieral. Ani on si nebol niekedy istý, či
chce úplne priznať farbu a povedať mu všetko, čo prechádzalo jeho
myšlienkami. Preto radšej sústredil všetku svoju pozornosť na prípad.
„Ukázalo sa
však, že tá oblasť nebola ani zďaleka taká pokojná. Pár týždňov po jeho
príchode začalo dochádzať k vraždám, ktoré sme mali možnosť vidieť aj
teraz. Voskové tváre sa len hromadili a všetky, úplne všetky vyzerali ako náš...“
Sherlock nevedel čo sa stalo, jednoducho zrazu zavrel oči a telo mu kleslo
nižšie. Hlava sa ocitla pod vodu a on ani len nevládal zatvoriť ústa. Voskové
tváre tancovali. Natriasali sa mu pred očami... Celý ten tichý svet naňho
volal...A z tých odporných tvárí sa náhle vynorila odpoveď, ktorú by nikdy
nebol očakával. John mal pravdu, niekde tam to bolo a on by to mohol
uchopiť... Mohol by, ak by ...
Pocítil ako
ho nejaké ruky zdvihli a pomohli mu dostať sa spať nad hladinu.
„Sherlock...“
Mladík
nespokojne kašľal.
„To nič.
Ďakujem, John. Môžeš mi podať mobil?“
„Si si
istý, že...“
„Áno, som.“
John sa
vrátil k svojim veciam a vylovil príslušný predmet. Videl ako
Sherlock stláča rýchlu voľbu, použil tú, pod ktorou mal označeného Lestrada.
„Áno, som
to ja.“
„Poviem vám
iba jedno, Shaftesbury
Avenue o druhej. Čakajte tam na nás...“
