páry: HP/SS, NL/LV
varovanie:
rodinné, dramatické 15+
Poznámka: V tejto kapitole sa veci týkajúce páru HP/SS objavia, ale na začiatku to vyšlo tak, že S. tam ešte prítomný nebude, ale ukáže sa neskôr :D
Harry
trpezlivo čakal na príchod svojej rodiny.
Chcel ich mať čo najskôr pri sebe. Namiesto Severus dovnútra ako prvá
vošla osoba, ktorej prítomnosť ho veľmi nepotešila. Bolo ťažké dívať sa do
svojich očí. Mať pred sebou svoj zrkadlový obraz. Čím bol Gareth bližšie, tým
viac sa ho obával. Nezlepšilo sa to ani, keď mu mladík vložil do náručia
Doriho. A posadil k nemu Briana. Starší syn vyzeral dosť rozrušene a upokojil
sa, až keď mohol svojho otca rýchlo objať.
„Prepáč,
ocko...“
Pohladil ho
po vlasoch.
„Chcem len,
aby si vedel, že teba a tvojho brata veľmi ľúbim budem vždy chrániť. Ste
moja jediná rodina a nikomu by som nedovolil, aby vám ublížil.“
Brian
prikývol a dlho mu trvalo, kým ho dokázal pustiť bez akýchkoľvek obáv.
Potom obrátil svoju pozornosť k horcruxu.
„Kde je
Severus?“
„Dostal
súrnu správu od Temného pána. Spolu s Eliasom vybavujú nejaké veci.
Poslali ma s deťmi za tebou. Mám sa ti venovať, kým budú preč. Možno by
nezaškodilo, keby sme ťa zobrali do záhrady. Mohli by sme si urobiť piknik.“
Harry naňho
nepriateľsky zazeral, ale nechcel svoje deti zbytočne stresovať. Okrem toho
videl ako sa Brian potešil, keď spomenul piknik. Do záhrady nesmeli chodiť bez
dozoru a Temný pán ich pohyb dosť často limitoval. Preto takmer nikdy
nemali možnosť sa niekde len tak hrať bez obáv z jeho stálej prítomnosti.
„Môžem si
zobrať von aj nejaké hračky?“ s nádejou sa opýtal Brian.
„Dobre, choď
si nejaké vybrať, ale nech ťa odprevadí náš domáci škriatok. Nechcem, aby si tu
chodil po chodbách sám.“
Brian
prikývol a keď privolali škriatka šiel s ním do svojej izby. Opýtal
sa ho, keď zmizli z dohľadu.
„Čo tým
sleduješ, Gareth?“
„Vôbec nič,
Harry. Chcem len byť so svojou rodinou. Nezabúdaj, že sú to aj moje deti. Bol
som tvojou súčasťou. To nemôžeš poprieť.“
Prisunul sa
k nemu na posteľ a nežne ho pobozkal na pery. To spojenie medzi nimi
vytvorilo silný pocit spolupatričnosti. Cítil to, akoby boli opäť súčasťou toho
istého tela. Pootvoril pery a vpustil ho hlbšie. Bola to reakcia ktorej
nemohol zabrániť. Gareth dával pozor, aby neublížil Dorimu, ale ich kontakt
neprerušil. Dovolil mu nahliadnuť hlboko. Vedel, že z jeho strany sa nemá
čoho obávať. Neublížil by predsa súčasti svojej duše. Puto medzi nimi bolo také
silné, až ho to začínalo desiť. Gareth sa opatrne odtiahol.
„Predpokladám,
že som ťa presvedčil o svojej oddanosti. Alebo chceš ešte?“
Harry
pokrútil hlavou. Už aj tak mu to pripadalo dosť opovážlivé. Namiesto ďalšieho
zbytočného dohadovania chcel urobiť prvý pokus o chôdzu. Preto dosť
neochotne odovzdal Doriana svojmu spoločníkovi. Potom veľmi pomaly skúšal svoje
možnosti, ale ukázalo sa, že to nebude až taký veľký problém. Po pár nesmelých krokoch
to už šlo takmer samo. Príznaky, ktoré ho sprevádzali počas prebudenia už
neboli až také silné. Po tom bozku sa dokonca všetko akoby ustálilo. Gareth ho
napriek tomu zobral za ruku a po príchode Briana, všetci vyšli von.
Smrťožrúti im
venovali dostatočnú pozornosť. Ešte nikdy ich nevideli niekam ísť spolu. Preto
sa za nimi otáčali všetky hlavy a Harry si uľahčene vydýchol až keď už
boli vonku. Brian spokojne držal svoju loptu a pôsobil už celkom spokojne
a uvoľnene.
