páry: HP/SS, NL/LV
varovanie: rodinné, dramatické 15+
Modrá deka
bola už pripravená na tráve. A čakal na nich aj piknikový košík
starostlivo chránený kúzlom. Gareth očividne myslel na všetko. Dokonca tam boli
aj vankúše, o ktoré by sa Harry mohol oprieť, aby mal náhodou ešte pociťoval
nejaké nepríjemné účinky detskej mágie. Na čerstvom vzduchu mu však bolo naozaj
omnoho lepšie. Napriek tomu si Gareth nenechal ujsť príležitosť a sadol si
tak, aby sa oňho mohol oprieť. Doriana nechal na starosť staršiemu bratovi.
Harry nevedel, čo by si o tom mal myslieť. Toľká starostlivosť ho veľmi príjemne
prekvapila. Dokonca to vyzeralo tak, že chlapec už dokáže samostatne rozmýšľať
a pôsobil celkom obyčajne, akoby tam patril odjakživa.
Brian
takisto jeho prítomnosť nepovažoval za žiadny problém. Hral sa s loptou a zabával
svojho malého brata. Nepripadalo mu ani zvláštne, že sa ho tak dôverne dotýka.
Možno mu to celé nejakým spôsobom vysvetlili, aby si kvôli tomu nerobil starosti, ale Harry sa touto témou
teraz nechcel zaoberať. Nemienil nejakým neuváženým slovom pokaziť svojim deťom
zábavu. Takýchto okamihov bolo naozaj veľmi málo a on si ani netrúfal
odhadovať koľko takýchto príležitostí ešte budú mať. Nechal ich hrať sa a zabávať
sa, ale celý čas na nich dozeral. Pokúšal sa nevšímať si ako majetnícky ho
Gareth objal ani to, že mu pripadalo úplne prirodzené. Dokonca aj to, že sa k nemu
dôverne naklonil a niečo mu pošepkal. Jeho hlas znel takmer nehlučne,
musel sa k nemu úplne nakláňať, aby to vôbec zachytil.
„Táto
záhrada nie je úplne obyčajná. Severus ma požiadal, aby som ti ich ukázal.
Nehýb sa. Nijako nereaguj, len sa dívaj...“
Harry
nevedel o čom to ten mladík hovorí. Nemal ani len tušenia, čo také by mal
v záhrade vidieť okrem kvetov a pár stromov, ktoré sa tu nachádzali. Keď ho Gareth pevnejšie zovrel, pocítil prudké
zavlnenie, akoby sa niečo v tom priestore okolo nich pohlo. Potom tu
uvidel. Bolo to také slabé, takmer nejasné. Niečo ako vlákna nejakej obrovskej
rastliny. Rozrastené všade, v okolí domu, ale aj blízko nich. Magické
rastliny so silou, ktorá vyvierala so samej podstaty všetkého. Pulzovanie
energie, ktoré so seba vydávali bolo také intenzívne, až to spôsobilo aj
zrýchlenie jeho vlastného srdca.
„Neboj sa.
Neublížia nám...“ upokojujúco mu pošepol Gareth.
„Odkiaľ sa
to tu vzalo.“
„Temný pán
našiel na svojich cestách rastliny podstaty. Severus mi to prezradil v slabej
chvíli, keď si nebol pri vedomí a on už nevládal ďalej tajiť, čo sa im
podarilo nájsť. Nechcel, aby to Temný pán získal, ale tie veci sú iné, než
všetko na čo sme zvyknutý. Majú svoju dušu, nie takú ako tá rastlinná. Podľa
toho, čo sa nám podarilo zistiť oni sú mágiou v čistej forme. A Temný
pán má pri sebe herbomagika. V kombinácií s jeho mocou je pre nich až
príliš lákavým spojením. Severus ti o nich nemohol hovoriť. Nesmel, lebo
by ho počuli. A z ničoho ťa nechce vynechávať, len sa bojí, že ak ti
niečo povie on sám, tak to nevydržíš a pokúsiš sa urobiť niečo proti nemu.
Preto ti aj ja tvoje druhé ja, hovorím, aby si to nechal tak. Nemôžeme vyhrať.
Nie proti týmto bytostiam. Mňa nepočujú ani nevnímajú, lebo my dvaja sme stále
jedno a keď ťa takto držím, nikto nemôže preniknúť hlbšie. Obávam sa, že
sme prehrali. Keď má pri sebe takýchto spojencov neporazíš ho. Oni nemajú
slabosti, nemajú strach a ak by si
sa pokúsil ich zničiť, nemal by si sa ani čoho chytiť, lebo ako som povedal
vyvierajú so samej podstaty všetkého a nič na tomto svete nie je také
silné, aby ich dokázalo poraziť. Bojoval by si proti sebe, proti svojej
vlastnej prirodzenosti. Ich zničenie by s konečnou platnosťou zrejme
spôsobilo aj koniec mágie takej ako ju poznáme. Mám ti odkázať, aby si to bral
na vedomie a nerobil žiadny hlúposti. Teraz, keď sú aktívne aj tu, nemáme
inú možnosť len ďalej čakať. Nič nehovor dívaj sa ďalej na deti. Preruším to a ty
ich opäť nebudeš môcť vidieť.“
Harry takýchto
nepriateľov naozaj neočakával. Mal toľko otázok. Toľko vecí by chcel vedieť,
ale cítil, že ich komunikácia by bola tými rastlinami odhalená, a to by si
nemohli dovoliť. Bolo v nich niečo, čo ho oslabovalo zvnútra, preto
tentoraz úplne chápal obavy svojho nového ochrancu.
Pevnejšie sa
zamotal do jeho objatia a skúšal svoje vedomie odpútať od tých
nepríjemných zistení. Každopádne začínal chápať to všetko čím jeho partner
prechádza. Preto ho tentoraz potešilo, keď uvidel Severusa Snapa vchádzať do
záhrady. Za ním šiel aj Elias a tváril sa omnoho vážnejšie ako zvyčajne.
Boli preč len chvíľu čo samo o sebe vyvolávalo dosť veľké pochybnosti.
Obzvlášť, keď
obaja muži klesli na deku s identickými výrazmi pripomínajúcimi Snapa vo
vrcholnej fáze podráždenosti.
„To ste sa
vrátili tak skoro? Gareth povedal, že...“
Elias chcel
niečo povedať, ale Severus ho posunkom ruky zastavil a hneď aj odsunul
Garetha od svojho partnera, ale ukázalo sa, že to nemal robiť, lebo mladík
zvolil miesto, ktoré bolo ešte viac provokatívne. Sadol si na jeho kolená a akékoľvek
snahy o jeho odsunutie nabok.
„Len si na
nich zvykaj. Tento mesiac ich budeš mať na starosti oboch. Vieš predsa, že po
tejto správe musím odísť na ministerstvo. A nejaký čas to potrvá, kým sa
dajú veci do poriadku.“
Harry sa
takisto prisunul k svojmu partnerovi a dával mu jasne najavo, že mu
to takto plne vyhovuje. Pričom Snape stále pôsobil dosť nahnevane a podráždene.
„Ty ani zďaleka
nevyzeráš ako vhodný adept na ministra mágie.“
„Vyzerám
presne ako ty,“ dotknuto skonštatoval Elias.
„Nebuď taký dotknutý. Ty predsa máš byť
riaditeľom Rokfortu. To je omnoho lepšia funkcia,“ chlácholil ho Elias. Tvár sa
mu vyjasnila a prestal napodobňovať nahnevaného profesora.
Harry tušil,
že tu ide o niečo iné. Snape nebol ani tak nahnevaný kvôli svojej funkcii.
Trápilo ho to, o čom nemohol hovoriť so svojím partnerom. Zrejme ho až
príliš tvrdo zasiahlo to, že už nemajú žiadnu nádej na víťazstvo.
„Garetha si
berieš so sebou do svojho nového domu. O tom nebudeme diskutovať,“
chladne uzavrel celú debatu Severus.
„Dobre, veď
ja som ti len chcel urobiť službu. Mohol si ich mať doma oboch. A pokiaľ viem,
aj tak zrejme budeme susedia. Trvám na tom, aby ste aj vy mali svoj dom.
Nebudeme sa tu predsa tlačiť so smrťožrútmi.“
