páry: HP/SS, NL/LV
varovanie: rodinné, dramatické, veselé 12+
Poznámka: Máme tu predposlednú kapitolu poviedky obnovenej v rámci prázdninového projektu dokončovanie poviedok.
„Elias, môžem s tebou hovoriť?“
Čiernooký muž nadšene prikývol a nechal ho vojsť do
svojej dočasnej izby. Ráno sa hneď vytratili z ich postele. Usúdili, že
bude lepšie, ak sa prebudia bez nich. Pre Severusa to už aj tak bolo dosť veľké
prekvapenie, aj keď napokon si tu užil. To Elias veľmi dobre vedel, ale v záujme
zachovania svojho zdravia mu to v žiadnom prípade nesmel ani len slovkom
pripomenúť.
„Dáš si niečo?“
„Nie, ďakujem. Najprv ti chcem povedať, aby si bez môjho
vedomia už...“
Elias si pritiahol muža do objatia. Držal ho tak dosť dlho
a dával si záležať na tom, aby sa ho dotýkal takým spôsobom ako to práve
potreboval.
„To by potom nebolo prekvapenie, ale úplne chápem čo tým
myslíš. Zajtrajšia noc je celá vaša. Nebudeme vás stále takto prepadávať, to by
vôbec nebolo zábavné. Okrem toho potom našom výlete, musím niečo vybaviť na
ministerstve. Čoskoro sa bude konať naše oficiálne menovanie. A tie veci...
Povedal si už Harrymu o tých...“
„Nie, úplne o všetkom. Chcem, aby si ho od toho držal čo najďalej.
Nič sa nesmie dostať do novín. Sľúbil si mi, že urobíš všetko, aby sa to
nedozvedel. Vieš predsa, ako by asi reagoval.“
Elias tomu rozumel veľmi dobre. A chápal aj to, čo
všetko im hrozí pokiaľ Harry vybuchne a nechá sa uniesť tou svojou
schopnosťou na zachraňovanie ľudí. Bolo len otázkou času, kedy bude pokúšaný
udalosťami, ktoré ako správny chrabromilčan nedokáže dlho ignorovať.
„To nové proroctvo tam rozhodne nebude. Za to sa ti môžem
zaručiť, ale tie popravy a výsluchy o pôvode. Informácie o nich sa
tam musia dostať dokonca v predstihu, aby sme dali niektorým rodinám
možnosť úteku. Dúfam, že zareagujú tým správnym spôsobom.“
Severus unavene prikývol. Mal toho dosť. Po tej záležitosti
so spomienkami sa už nikdy úplne nespamätal. Bol unavený z tých večných
bojov. Nemal v sebe toľko novej energie ako jeho usmievavé dvojča. Chcel
sa opäť venovať učeniu a svojej rodine. Tie ostatné veci ho nateraz až
príliš zaťažovali. Akékoľvek citové hradby padli a on videl sám seba
zraniteľného a slabého. Pamäťová rastlina mu nemohla vrátiť všetko. Stále
tu boli prázdne miesta, ktoré nič nemohlo zaplniť.
„Je mi jasné, že takto to musí byť. Nemienim brániť v týchto
veciach. Aspoň to jediné pre nich môžeme urobiť. Nové proroctvo nikto nesmie
poznať. Nehovor o ňom ani Garethovi.“
Bol to príkaz. Jasný a stručný a horcrux ho musel
akceptovať, aj keď osobne si myslel, že bude dosť ťažké to utajiť.
„Bez obáv, Severus. Ja to nikomu nepoviem, ale Doriana
nemôžeme kontrolovať. Čo ak tú istú cestu ukáže aj jemu?“
Severus od neho odstúpil.
„K ničomu takému nedôjde.“
„Snáď si neurobil nejakú hlúposť... Nesmieme ich
rozdeľovať. To by nám už neodpustil!“
„Nie, nebudem nič riskovať. Chcem len, aby si dohliadol na
to, aby niečo také svojmu otcovi neukázal. Nejako sa s ním mentálne spoj.
Urob to, čo vieš najlepšie a nedovoľ mu to.“
„To som už urobil včera. Zachytil som tvoje myšlienky. Len
som chcel vedieť, aký máš na to názor.“
„A čo ak mu to ponúknu oni? Existuje aj taká možnosť. Študoval
som to proroctvo a tak sa mi zdá, že tam v preklade stojí niečo takéto...
Posvätná rastlina ponúkne dohodu. Ona sama. Nie Dorian... Od neho táto ponuka
ani vízia nedostane k Harrymu. Tak sa mi zdá, že tie slová, ktoré sme
nevedeli rozlúštiť, to s tou prvou kvapkou svetla a nápojom prebudenia
znamená, že k tomu dôjde počas niektorého rána. Možno aj dnes ten dátum čo
je tam za tým by k tomu sedel.“
Severus ho pevne uchopil za plecia.
„Ako je to možné? Nič také tam predsa nebolo.“
„Isteže nie, ale v tej časti, kde sa hovorí o ústach,
ktoré presviedčajú v mene mágie. Tie ústa podľa môjho názoru nepatria
človeku. Je to len metafora. Myslím, že patria im. A môžu sa mu prihovoriť
kedykoľvek.“
„A to mi hovoríš až teraz?“
„Nebol som si úplne istý, až kým si nespomenul Doriana.
Lepšie sa mi myslí, keď s tebou o tom diskutujem. Napadlo mi to až
teraz, keď si mi opäť pripomenul tvoj názor na celú tú...“
Severus ho nenechal dopovedať. Vybehol z izby a ponáhľal
sa za svojím partnerom. Elias šiel za ním, už len z toho dôvodu, lebo ho
zaujímalo ako to celé dopadne a či tentoraz to proroctvo konečne vyložil
správne. Nebol veštec ani nič podobné, ale tá časť, ktorá ho spájala s podstatnou
mágie mu jasne napovedala, že tentoraz to interpretoval veľmi presne.
Už hneď na chodbe im bolo jasné, že niečo nie je v poriadku.
Dvere do Severusovej izby boli pokryté rastlinami, celkom živými a celkom skutočnými.
A vchod bol magicky zapečatený.
Brian držal na rukách Doriana a stál na chodbe spolu s Garethom.
„Čo to má byť? Hráte sa na Šípkovú Ruženku?“ opýtal sa
podráždene.
Severus jeho otázku úplne ignoroval. Rád by použil nejakú
mimoriadne ironickú odpoveď, ale momentálne ho až príliš trápil partnerov osud.
„Čo presne sa tam dnu stalo?“
„Ja neviem. Šiel som ráno za deťmi a Harrym, kvôli
tomu, lebo som už zariadil všetky veci,
ale nepustilo ma to dovnútra. Jednoducho ma to odhodilo nabok a dokonca ani
deti sa nemohli vrátiť do svojej izby. Poviete mi už konečne, čo to má
znamenať?“
„Toto nemá so Šípkovou Ruženkou nič spoločné...“ pokrútil
hlavou Elias a ako na povel vybral prútik.
