páry: HP/SS, NL/LV
varovanie: rodinné, dramatické 18+
Poznámka: Máme tu predposlednú kapitolu poviedky obnovenej v rámci prázdninového projektu dokončovanie poviedok.
„Nie, to rozhodne nemienim. Počas školského roka zrejme
budem bývať vo svojich komnatách. Musím dohliadnuť na Amycusa a Alecto. Tí
dvaja majú školu už dlhšie na starosti a zatiaľ urobili toľko chýb koľko
len mohli,“ chladne dodal Severus.
Harry naňho vrhol mimoriadne nespokojný pohľad. Zdalo sa,
že opäť zabudol, že by mal akosi myslieť aj na svoju rodinu, ktorá v jeho komnatách
samozrejme bývať nemôže. Nebolo by dobré, keby deti len tak voľne pobiehali po
škole. Mali pred sebou ešte dosť času, kým budú môcť nastúpiť. Preto sa naňho
ďalej mračil, aj keď to už vyzeralo, že mu konečne začne dôverovať, ale tým,
ako ich vynechával zo svojho života si zrejme niečo také vybudovať ešte
nemohol.
„Ty budeš bývať tam, ale čo my? Snáď nás tu nechceš nechať,“
ostro sa spýtal Harry.
„Nie, to som nemal v úmysle. Očakával som, že to spolu
preberieme až neskôr. Každopádne si myslím, že bude najlepšie ak to miesto
vyberieme spolu. Dúfal som, že to preberieme v súkromí,“ okamžite zmiernil
tón svojho hlasu.
Harry spokojne prikývol. To už znelo omnoho lepšie, ale
pravdou bolo, že ani on nevedel kde presne by chcel bývať. Rozhodne by si rád
zvolil miesto, kde by to bolo pre deti bezpečné.
„My asi budeme bývať v Londýne, ale predtým som uvažovali
sme aj o jednom malom dome neďaleko Rokvillu. Je to veľmi pekné miesto.
Páčilo sa nám, ale teraz asi budeme potrebovať niečo úplne iné. Je to veľká
škoda, to miesto je naozaj výnimočné. Každopádne spoliehali sme sa tak trochu
na vás, keďže nemáme nijaké peniaze.“
„Mohli by sme sa tam ísť aspoň pozrieť. Keď sa tam
Garethovi tak páči...“ pripustil Harry. Jeho horcux exit bol očividne tou
myšlienkou taký nadšený a on dúfal, že zdieľajú aspoň rovnaký vkus. Okrem
toho vypadnúť z centra diania by nebolo práve najhoršie.
„Tak dobre, pokiaľ to naozaj chceš tak sa tam zajtra
vyberieme na menší výlet. Ste si istý, že to ešte nie je predané.“
„Nie, povedali sme tej panej, aby chvíľu počkala.“
„Výborne. Tak sa zatiaľ môžeme dohodnúť, že vám požičiam
svoj byt. Môžete tam bývať, kým nebudete mať peniaze na niečo lepšie. Ja si
tiež myslím, že moja rodina by mala ostať bližšie pri mne. Pokiaľ by to bolo
naozaj tak blízko, mohol by som k vám chodiť častejšie,“ súhlasil Severus.
Vidieť rodinu len cez víkendy zrejme nebolo preňho práve najvhodnejším
riešením. A ustavičné premiestňovanie na veľké vzdialenosti takisto
nepatrilo k jeho obľúbeným činnostiam.
Dokonca aj Harry mal hneď lepšiu náladu. Rozhor medzi nimi
sa rozprúdil, až kým všetci nevyhladli. Potom prišiel na rad košík a výber
jedál, ktoré Gareth vybral samozrejme podľa svojich predstáv. Keď boli všetci
poriadne najedení začali sa venovať prevažne deťom a hre s nimi.
Neskôr večer...
Harry čakal na svojho partnera v posteli. Nechal ho
uložiť deti. Nový riaditeľ Rokfortu voči
tomu nemal žiadne námietky. A dokonca ani Brian. Zdalo sa, že si konečne
našli spôsob ako spolu lepšie vychádzať. Keď sa Severus vrátil do ich izby,
nervózne odhrnul prikrývku. Bol pod ňou úplne nahý a prešlo už dosť veľa
času, odkedy medzi nimi niečo bolo, preto cítil ako mu nervozita prúdila celým
telom. Manžel sa naňho ani nepozrel. Aspoň nie tak, akoby chcel. Díval sa
naňho, ale vyzeralo to tak, akoby ho vôbec nevidel. Začal sa celkom automaticky
zobliekať. Potom bez slova vliezol do postele. Harry sa rozhodol urobiť ešte
jeden pokus. Prisunul sa bližšie k nemu a jemne ho pobozkal na pery.
Jeho partner zaváhal. Neopätoval mu bozk hneď. Chvíľu trvalo, kým sa ľadová
vrstva nedôvery medzi nimi rozplynula. Objali sa a ďalej bozkávali. Držali
sa jeden druhého, až kým všetky tie tiesnivé pocity nezmazal nežné objatia a bozky.
K ničomu ďalšiemu zatiaľ nedošlo, lebo Severus sa od neho na chvíľu
odtiahol.
„Už nie si nahnevaný?“
Harry pokrútil hlavou.
„Chápem, že toho máš veľa. Všetko je to príliš zložité.
Boli sme dlho mimo a potom zrazu deti, a to všetko s Temným
pánom. Nie je to jednoduché ani pre jedného z nás. Spolu to nejako
vyriešime. Len ma neodstrkuj preč, pokiaľ ťa niečo trápi tak mi to povedz...“
„Nechcel som ti pridávať starosti. Okrem toho len nedávno
si sa vyliečil, ale máš pravdu. Niečo ma naozaj trápi. Niečo, čo už dlhšie
nemôžem popierať...“ začal neisto.
Harry trpezlivo prikývol. Dostať niečo zo Severusa Snapa
bolo teda poriadne ťažké.
„Gareth ti povedal o mojom trápení. Predpokladám, že
si pochopil, čo je podstatou môjho problému.“
Harry opäť prikývol. Samozrejme, to že nemôžu poraziť tie
rastliny bolo viac než jasné. Chápal, že ho to znepokojuje. A celá ťa
ťarcha zodpovednosti, ktorú dostal ako bonus od temného čarodejníka
predstavovala len ďalší záväzok.
„Temný pán počas nasledujúceho týždňa nariadil pár
premenení. Takisto dal smrťožrútom voľnú ruku na to, aby sa mohli pobaviť v istých
nečarodejníckych dedinách. Majú povolenie urobiť s tými ľuďmi čokoľvek len
budú chcieť. Nemôžem im vtom zabrániť a nemôžem ani nikomu pomôcť. On to
vie, čaká len na to, kedy urobím chybu a... Vieš, čo sa stane, ak porušíme
prísahu...“
Nemusel mu to pripomínať. Vedel to veľmi dobre.
Harry mal pocit akoby mu po chrbte prešlo niečo ľadovo
chladné.
„Aké premenenia?“
„Temné bytosti z jeho armády počas vojny utrpeli veľké
straty. Ide prevažne o upírov a vlkolakov. Potrebujú novú krv, aby si
udržali prevahu. Temný pán vydal rozkaz, Elias v predloženom zozname
označil vhodných ľudí. Na zozname sú aj deti... Ak nikoho nevyberie dovedú tam
všetkých. Začne to už o pár dní. Očakávame protesty a podobné veci.
Nemôžem to zastaviť. Takú právomoc nemám ani ja ani Elias. Ponechal si
rozhodovanie o životoch. Elias ma požiadal, aby som mu s tým pomohol.
Je tam veľa známych mien. Neviem, či dokážem niekoho vôbec... Nemôžem... ja...
Oficiálne, ani nebude uvedené, že Elias a ja sme dvaja ľudia. Budú náš
oboch označovať ako Severusa Snapa. Tak o tom rozhodol. Všetci si budú
myslieť, že sú to moje príkazy, že ja tie deti a dospievajúcich odsudzujem
na... Tak si to želá... A ja si nemôžem dovoliť odmietnuť. Vždy ma
nenávideli. Na to som si už zvykol, ale urobíme si tým veľa nepriateľov. Nie
len ja, ale aj ty. Budete v ohrození."
„Elias by možno mohol. On predsa nie je viazaný prísahou.“
„Temný pán pred pár dňami upravil prísahu tak, aby zahŕňala
aj naše druhé ja. Chcelo to len trochu viac mágie, ktorou už aj tak disponuje
vo veľkých množstvách. Stačí jeden chybný krok a teba ani Garetha nebude
mať kto chrániť.“
Harry si opäť pritiahol svojho partnera k sebe.
„Nie je to tvoja vina. Bude to rovnaké ako predtým. Musíš
veriť tomu, že sa to nejakým spôsobom dá do poriadku.“
Cítil opäť to staré odhodlanie a položil by aj život
ak by to bolo potrebné, ale deti samé nechať nemohol. Ani kvôli celému
čarodejníckemu svetu. Vystaviť ich niečomu takému nedokázal a vedel, že to
je aj jediný dôvod prečo ich Temný pán necháva nažive. Okrem toho vzhľadom na
to, čo všetko ich obklopovalo by to bol len úbohý pokus o samovraždu.
Potreboval niečo poriadne.
„Možno bude naozaj lepšie, ak ostaneme všetci spolu. Aj keď
proti nemu nemôžeme bojovať už len pre našu bezpečnosť by sme sa nemali úplne
rozdeľovať.“
„Máš pravdu asi bude najlepšie, keď ostaneme spolu. Na
nikoho iného sa aj tak nemôžeme spoliehať.“
„Teraz sa tým už netráp. Musíš si trochu oddýchnuť od celej
tej veci. Chcem byť dnes len s tebou a o ničom takom nerozmýšľať...“
opäť sa vsunul do jeho náručia. Potreboval ho cítiť úplne všade. Nič iné teraz
nebolo dôležité. Potreboval svoju rodinu viac než kedykoľvek predtým.
„Pokúsim sa...“ súhlasil Severus.
Harry si sadol na jeho kolená. Pokúšal sa zmazať z jeho
tváre ten prísny výraz. Dôsledne skúmal partnerovo telo. Jeho jazyk bol takmer
všade, ochutnával ho, maznal sa s citlivými miestami, dávajúc mu najavo ako
veľmi ho chce potešiť. Severus mu oplácal jeho pozornosť. Bolestne zalapal po
dychu, keď pocítil si mladík postupne vyznačil cestu k znásobeniu rozkoše.
Pohltil ho celého. Dráždivý rytmus milovania im obom neúprosne diktoval
podmienky. Bolestne zastonal, keď pocítil ďalšie pery, ktoré sa prisali k navretým
bradavkám.
„Gareth, čo tu...“ Severus zovrel jeho vlasy a pokúšal
sa ho dostať preč, ale Harryho pevnejšie objal a nedovolil mu odstrčiť
svoje druhé ja.
„Nebráň sa. To som len opäť ja...“ bezstarostne vyhlásil
Harry. Bolo preňho ťažké rozprávať, preto sa okamžite prisal k ďalším lákavým
perám.
Severus tomu tiež podľahol. Dostávali sa do poriadne
pevného a prepleteného objatia. A horcuxy im to vôbec neuľahčovali.
Odtisli Harryho len natoľko, aby mali dostatok priestoru. Harry
uvidel aj Eliasa. Ten práve zaujal svoje miesto z jeho druhej strany.
