Varovanie: 18+,šialenstvo, deštruktívne sklony, vrahovia, smrť, netradičné situácie, násilie, občas istá forma romantiky
Poznámka: je to fikcia, jednanie postáv a podmienky v liečebni nezodpovedajú skutočnému obrazu takýchto zariadení, všetko je len výplodom autora a túto konkrétnu inštitúciu berte ako imaginárne miesto.
Hlavný pár: Misha/Mark, Jered/Jensen
Poznámka: Poviedka neprešla úplnou AP.
Obsah: Misha (18) sa dostáva do psychiatrickej liečebne pre
zločincov. Kvôli údajnej vražde svojich
súrodencov (dvojičiek, 7) ostáva úplne sám bez akejkoľvek podpory svojej
rodiny, ale...
Motto: „Myslel som si, že dokážem bojovať s tieňmi. Mýlil som
sa.“
Počet kapitol: 10 + prológ a epilóg
Poznámka 2: Nestotožňujem sa s názormi postáv, nie som zástancom
vrážd a podobných vecí, ale táto poviedka bude skrátka taká, ale už sa
mi raz stalo, že mi niekto raz dával divné otázky, takže len pre to, aby
nevznikali nejaké zbytočné mrzutosti, zdôrazňujem, že nie som zástancom
násilia, vrážd ani týrania zvierat. Poznámka 3: táto časť obsahuje náznaky rape, násilie...
Táto časť je dosť akčná a taká aj preto, že som si dnes pozrela svoj predbežný rozvrh, teda ešte nie je celý, ale podľa všetkého ma čaká raz týždenne dvojhodinovka Morfológie SJ. Čiže no po tejto správe som dostala chuť na trošku akčnejšiu kapitolu.
Obaja sa vrátili do svojich postelí. Nebolo by
dobré, keby ich takto niekto
prichytil. Mark na seba natiahol prikrývku. Ešte mali chvíľu čas do začiatku
ranného nástupu. Nebol si tým úplne istý, lebo hodinky v izbe nemali, ale
zvyčajne to dokázal približne odhadnúť. Čas sa neskutočne vliekol. Trvalo
takmer celú večnosť, kým dovnútra vošiel ošetrovateľ. Mladý Jensen si zrejme
opäť zobral dvojitú zmenu. Niečo také by rozhodne nemal robiť veľmi často.
Vyzeral dosť unavene a mierne nesústredene. Svoju pozornosť zameral hlavne
na Marka, ktorého zrejme z nejakých neznámych príčin považoval za väčšiu
hrozbu.
„Prevezmete si veci na rannú hygienu. Potom
pôjdete s ostanými do spŕch...“
Nevšimol si, že Jered sa už medzitým prikradol
zaňho. To bola dosť vážna chyba. Mark sa ho však nechystal upozorniť.
„Tak rýchlo ...“
Šokovane zalapal po dychu, keď pocítil ako sa
k nemu zozadu privinulo pacientovo telo. Jered ho dotlačil až
k stene. Moment prekvapenia a mierne oslabenie pozornosti značne
zavážili. Mark zotrval v posteli a so záujmom ich pozoroval. Nemal
chuť zdržiavať sa zbytočnosťami, ale niečo také svojmu spolubývajúcemu nemohol
prekaziť. Musel uznať, že to bolo až príliš lákavé. Jensenove ruky okamžite
vyštartovali do boja, aj keď nie do takého, aký očakával Jered. Pomerne ľahko
sa mu ho zo seba podarilo stiahnuť.
Obrátil ho k sebe. Jered ani to však
nepovažoval za prehru. Prisal sa na pery, ktoré sa práve pokúšali sformulovať
nejakú rozumnú vetu. Počas istého veľmi krátkeho momentu sa spolu vášnivo
bozkávali. Mark mal pocit, akoby sa díval na dvoch dobre zohraných milencov.
Rozhodne to nevyzeralo tak, akoby to prebiehalo po prvý raz. Jensen sa napokon
spamätal a definitívne ho od seba odsotil. Nie natoľko, aby ho zranil, ale
dostatočne na to, aby ho prešla chuť na ďalšie podobné útoky.
„Niečo som vám povedal. Poponáhľajte sa!“ vyhlásil
zadychčane.
Mark poslúchol. Nechcel mať žiadne zbytočné
problémy. Jered sa našťastie uspokojil s ukradnutým bozkom
a s neskrývaným nadšením nasledoval svojho spolubývajúceho. Vzali si
uteráky. Ostatné veci na nich čakali v miestnosti. Zaradili sa na koniec,
medzi ostatných a potom už len rýchlo kráčali k miestu určenia.
Jensen sa pridal k svojmu kolegovi. Takzvaná kúpeľňa číslo 6 bola pomerne
veľká miestnosť, určená pre všetkých z tohto pavilónu. Okrem izieb to bolo
ďalšie rizikové, nie až tak kontrolované miesto.
Jered a Mark sa držali v blízkosti
svojej skupiny, tak ako to bolo zvykom. Zobliekli si všetko, čo mali na sebe
a zamierili do sprchovacej časti. Niektorí nováčikovia mali s týmto
dosť veľký problém. Hlavne kvôli tomu, že sprchovacie bloky neboli úplne
oddelené a o nejakom súkromí sa tu vôbec nedalo hovoriť. Jeho
pozornosť upútal mladík, ktorého priviedli z chodby C. Srdce mu vynechalo pár úderov, ale stálo to
za to. Misha sa neisto pohrával so svojím oblečením. Nebolo by nič nezvyčajne
vyzliecť sa medzi normálnymi ľuďmi, ale tu naňho každý až príliš zazeral.
Mladík napokon veľmi neochotne vykĺzol zo svojho oblečenia. Zavesil uterák na
príslušné miesto. Mark očakával, že sa pripojí k nim, ale nestalo sa tak.
Ostal pri akomsi vysokom ryšavom mužovi, ten vďaka svojej obrovskej postave
rozhodne vzbudzoval istú mieru rešpektu. Mark ho poznal len veľmi zbežne. Na
meno si nespomínal. S takýmito typmi sa zvyčajne nebavil. Niečo také
rozhodne spôsobilo zdvihnutie jeho tlaku a bolestivé zovretie, ktoré mu
takmer bránilo nadýchnuť sa. Jeho mláďa nesmie ostať s tým mužom. To bolo
to jediné, na čo dokázal myslieť.
„Naozaj to nie je dobrá izba...“ zahučal mu do
ucha Jered.
Mark o tom rozhodne nepochyboval. Umýval sa len automaticky. Po celý čas
nespúšťal oči zo svojho mláďaťa, ktoré bolo prinútené vybrať si miesto vedľa
toho muža. Počas sprchovania sa ho dotýkal viac než bolo nevyhnutné. Misha sa
po celý čas tváril, že sa nič nedeje, ale bolo viac než jasné, že mu niečo také
nie je príjemné.
Nikto ich dnes nepozoroval. Nechali ich tam za
zavretými dverami, aj keď by tam podľa pravidiel mal byť dozor.
Markovi bolo jasné, čo je dôvodom toho
očividného prehliadania je zabitie tých malých detí. Každopádne nech boli dôvody
akékoľvek, on mal už svoj vlastný spôsob ako sa niekedy aj natrvalo zbaviť
takýchto problémov. Nateraz však nechcel pristúpiť až k takému radikálnemu
riešeniu. Nebolo veľmi bezpečné prejsť k druhej skupine, k osobám,
ktoré nie sú naňho zvyknuté, ale bol ochotný to risknúť.
„Nechoď!“ pokúšal sa ho zastaviť Jered, ale on
ho absolútne ignoroval.
Chcel dostať mláďa do bezpečia
a ubezpečiť sa, že každý dokonca aj ten najhlúpejší z tunajších
bláznov pochopí, že on neho musí dať ruky preč.
Bol zatlačený bližšie ku skupinke, ktorá mu
začínala venovať až príliš veľkú pozornosť.
„Nechaj ma. Nemiešaj sa do toho....“ Misha sa
mu paradoxne pokúšal vzdorovať. A on čoskoro pochopil dôvod jeho obáv.
Niečo ostré mu prešlo po koži.
„Jeden neopatrný pohyb a vykrvácaš tu.
Predpokladám, že to nebudeš riskovať... Viem, že si tu vnímaný ako veľký šéf,
ale ešte si sa zrejme nezoznámil so mnou...“ Jack ten predmet pritlačil silnejšie, ale nie
natoľko aby ho tým zranil. Spomenul si,
že sa tak ten muž volá, až keď bol pri ňom bližšie.
Misha chcel niečo povedať, ale Jack mu vtom
pohotovo zabránil.
„Ešte slovo mladý a tvoj ochranca skončí
veľmi zle.“
Mark mu pohľadom naznačil, aby nič nerobil.
„Čo tým chceš dokázať?“ Mark ostal úplne
pokojný. Takéto veci neboli ničím výnimočné. On o sebe nikdy netvrdil, že
to tu celé vedie. Žiadal len trochu rešpektu a zvyčajne sa držal ďalej od
takýchto vecí, ale nenechal si skákať po hlave. Až doteraz sa mu úspešne darilo
vyhnúť sa takýmto problémom. Zvyčajne
mal veľmi dobrý inštinkt. Dnes sa to však malo zmeniť... Aspoň tak to začínalo
vyzerať.
„Chcem, aby všetci vedeli, že si len obyčajná
kurva...“
„Zvažuj svoje slová. Toto oľutuješ...“
„Naozaj? A kto ti pomôže? Ten tvoj
chlapček sa k tebe nedostane včas. A čo sa týka tohto... hmm... To
bola len taká menšia návnada. Inak by som ťa asi nedostal na našu časť
chodby...“ otočil Marka tak, aby videl, ako sa Jered snaží dostať k nim.
Ostatní sa vôbec nestarali o to, aké majú problémy. Skôr sa mu len
postavili do cesty, nadšení tým, že sa stanú svedkami nejakej zaujímavej
situácie. Niektorí z nich pokračovali v činnosti bez nejakého
značného vyrušenia.
„Môžeš si vybrať. Buď mi dáš ty, alebo tuto
tvoj malý vystrašený priateľ... Videl som, ako sa k tebe mal
v spoločenskej. Uvidíme, čo urobí teraz...“
Takéto veci sa tu stávali. Občas sa ukázali
dravci, ktorí sa nezastavili ani pred takouto ukážkou moci.
„Ja som vedel, že toto ťa presvedčí, ale možno
niečo lepšie...“
Mark zdesene sledoval ako ďalší zo skupinky
začal rovnakým spôsobom ohrozovať mláďa.
Ale odkiaľ asi tak mohli mať zbrane? Niečo
také tu nebolo bežné. Nie také, aké mali po ruke títo dvaja. Boli to skutočné
nože, nielen nejaké plastové z kuchyne. Také veci sa sem ani len nesmú
nosiť.
Nechcel si ani len predstaviť, čo Jack urobí,
keď bude mať šancu. Riskoval by zranenie možno aj smrť. So svojím životom by
takto hazardoval, ale nie so životom mláďaťa.
„Urobím, čo chceš...“ povedal pevným hlasom.
„To je správna voľba. Tušil som, že to na teba
bude účinkovať...“
Nôž sa presunul na iné miesto a on bol
prinútený ostať na štyroch. Misha sa chvel v zovretí osoby, ktorá ho
držala. Oči mal šokovane vytreštené a bol úplne mimo seba. Ostatní ich stále
len pozorovali.
Mark pocítil ako sa Jackov penis dotkol jeho
vstupu.
„Dobrý chlapec...“ posmieval sa mu.
Jered sa konečne predral cez skupinku, ktorá
ho zdržiavala. Podarilo sa mu to vďaka príchodu jedného z ošetrovateľov.
Jensen mužov prinútil cúvnuť. Jered vyrazil dopredu. Podarilo sa mu prekvapiť muža, ktorý držal Mishu.
Mláďa bolo voľné.
Nôž letel vzduchom. Zapichol sa do jednej zo
stien.
Mark pocítil v sebe pulzovanie hrozivej
zúrivosti. Podarilo sa mu svojho protivníka premôcť. Už nemal obavy
z toho, že sa mláďaťu niečo stane.
