Varovanie: 18+,šialenstvo, deštruktívne sklony, vrahovia, smrť,
netradičné situácie, násilie, občas istá
forma romantiky
Poznámka: je to fikcia, jednanie postáv a podmienky v liečebni nezodpovedajú skutočnému obrazu takýchto zariadení, všetko je len výplodom autora a túto konkrétnu inštitúciu berte ako imaginárne miesto.
Hlavný pár: Misha/Mark, Jered/Jensen, Seth, Jack...
Poznámka: Kapitola prešla úplnou AP. (Preklepy, ak by náhodou ešte nejaké vyskočili, pokojne hláste do komentárov)
Poznámka: je to fikcia, jednanie postáv a podmienky v liečebni nezodpovedajú skutočnému obrazu takýchto zariadení, všetko je len výplodom autora a túto konkrétnu inštitúciu berte ako imaginárne miesto.
Hlavný pár: Misha/Mark, Jered/Jensen, Seth, Jack...
Poznámka: Kapitola prešla úplnou AP. (Preklepy, ak by náhodou ešte nejaké vyskočili, pokojne hláste do komentárov)
Obsah: Misha (18) sa dostáva do psychiatrickej liečebne pre
zločincov. Kvôli údajnej vražde svojich
súrodencov (dvojičiek, 7) ostáva úplne sám bez akejkoľvek podpory svojej
rodiny, ale...
Motto: „Myslel som si, že dokážem bojovať s tieňmi. Mýlil som
sa.“
Počet kapitol: 13 + prológ a epilóg
Neočakával, že to pochopí. Nebolo to niečo,
s čím by sa mohol len tak pochváliť
svojmu otcovi a zároveň aj šéfovi.
Obával sa, že k tomu jedného dňa dôjde. Občas
sa mu sníval sen, v ktorom mu otec oznamoval, že ho prepúšťa kvôli
porušeniu pravidiel. Stávalo sa to vždy, keď bol v strese, ale ten sen
vždy skončil veľmi rýchlo a on sa prebudil v bezpečí svojej postele. A
zvyčajne mu pripadalo smiešne, že otec v tom sne vyzeral ako najnovší
model istej vŕtačky. Realita však bola omnoho komplikovanejšia. Pripravoval sa
na to, ako mu bude musieť vysvetliť, že svojho partnera miluje a nejde mu len o sex, čo mohlo byť prijaté omnoho
horšie, ako krátkodobé sexuálne dobrodružstvo.
Nikdy si s nikým nerozumel až do takej
miery ako s Jeredom. Vedel, že je to zakázané, že ho môžu za to
potrestať, ale to nebola jediná vec, ktorá na klinike akosi v praxi
nekorešpondovala s pravidlami, preto si s tým nikdy nerobil starosti.
Už dávno prestal bojovať so svojimi pocitmi. Nevedel si predstaviť, že by raz
mal odchádzať domov s pocitom, že Jereda už nikdy viac neuvidí. Túto alternatívu si odmietal
pripustiť. Legálne spolu nemali nič spoločné. Možno by ho mohol navštíviť, ale
už by rozhodne nemali taký voľný kontakt ako teraz. A zrejme by aj došlo
k ich úplnému oddeleniu.
Preto sa ovládal len s veľkým
sebazaprením. Bolo ťažké dívať sa na otca, na jeho pokojnú tvár, ktorá sa
nezmenila ani potom, čo mu povedal. Pod stolom zatínal päste, ale zo
strategických dôvodov neprerušil ticho. Rozhodne by mu nepomohlo, keby ho otec
vyhodil z kancelárie.
Jeho čakanie bolo napokon odmenené. Riaditeľ
napokon zaujal k jeho problému jasné stanovisko.
„Oceňujem, že si mi to povedal tak priamo
a takisto aj to, že sa nesnažíš ma zavádzať nepravdivými informáciami.
Napriek tomu sa ťa musím spýtať na to, či ešte udržiavaš vzťah aj s niekým iným z tohto oddelenia ?“
Začínal mu tykať, čo bolo znakom, že ich
rozhovor sa stáva trochu osobnejšou komunikáciou. Čo však znamenalo, že sa
dostal možno ešte do väčšej kaše v akej bol predtým.
„Nie, už som ti povedal, že máme vzťah.
S nikým iným absolútne k ničomu nedošlo.“
„A Seth? Mal si nejaký incident aj
s ním?“
„Nie, ani som si neuvedomil, že je to on.
Došlo mi to, až keď mi Karen poslala správu.“
„Odkiaľ vedela, že tu pracuješ? Zvyčajne
neprichádzaš do styku s návštevami.“
„To netuším. Niekto jej to musel povedať, ale
neviem... Možno niekto z kliniky.“
V tejto fáze sa začínal toho otcovho
pokojného správania obávať. Keby začal trieskať po stole, aspoň by vedel, čo od
neho má čakať, ale tá jeho pokojná tvár bola úplne nepreniknuteľná.
„O tom môžeme len polemizovať. Každopádne dala
mi jasne najavo, že sa bude sťažovať. To predstavuje rovnako závažný problém
ako tá nahrávka.“
„Ja to vyriešim. Pozhováram sa s ňou. Daj
mi nejaký čas, aby som to...“ prosil ho.
„Dávam ti tri dni na to, aby si to celé
vyriešil. S tou ženskou aj
s tou nahrávkou. Je mi jedno, čo urobíš a ako sa o to postaráš,
ale ak mi opäť budú telefonovať kvôli tej nahrávke, budem nútený s tebou
rozviazať pracovný pomer. To isté ťa čaká aj v prípade, pokiaľ tá ženská
vyrobí ďalší škandál. Nič viac pre teba nemôžem urobiť.“
„Postarám sa o to. Nebude ťa obťažovať,“
prisľúbil mu Jensen. Ešte nevedel ako presne to všetko zariadi, ale mal aspoň malú
nádej, že bude môcť ostať so svojím partnerom a mienil využiť
akúkoľvek šancu. Rozhodne bol zato otcovi veľmi vďačný, ale nateraz si odpustil
akékoľvek citové prejavy. Vedel, že otec v práci takéto správanie
netoleruje. Preto len nehybne zotrval na svojom mieste a pokúšal sa nedávať
tak veľmi najavo spokojnosť s riaditeľovým rozhodnutím.
„Chcem, aby si mal zapnutý mobil. Zavolám ti,
keby došlo k niečomu neočakávanému. A musím ťa upozorniť, že aj keď
sa ti podarí situáciu vyriešiť, čakajú ťa isté disciplinárne postihy...“
„Prijmem čokoľvek, len aby som tu mohol ostať.
Ďakujem ti.“
„Mal by si už ísť. Nemáš už veľa času.“
Pripomenul mu chladne. Zrejme ho poznal dosť
dobre na to, aby vedel, že po sebe dokáže skvele upratať, nech by bola špina akokoľvek nezvládnuteľná.
Jensen už bol pri dverách, keď mu ešte niečo
napadlo. Rýchlo sa obrátil späť k otcovi.
„Ešte jedna vec by ma zaujímala. Kto presne ti
tú nahrávku poslal?“
„Mená nepoznám. Predstavili sa ako Lebka a Kríž.“
Presne to potreboval počuť. Potvrdenie toho,
čo ho mohlo priviesť k rýchlejšiemu a úspešnejšiemu riešeniu celej
situácie. Aspoň už vedel, kde by mal začať. Mark ho upozornil na to, že tí
ľudia by ešte mohli robiť problémy. Preto sa ponáhľal na oddelenie rovno za
ním. Chcel to stihnúť ešte pred rannou hygienou. Cestou rýchlo naťukal správu
pre Karen.
Budem ťa
čakať na našom mieste. Urči čas.
J
Obával sa, že s ňou to bude ešte
o niečo zložitejšie. Tá žena bola tvrdohlavá a odhodlaná na všetko.
Musel si dobre rozmyslieť, čo jej povie. Akúkoľvek nevinnú poznámku by mohla považovať
za provokáciu. A to, že sa tu teraz objavila znamená, že niečo od neho chce. Bol ochotný
s ňou o tom vyjednávať, pokiaľ sa prestane vŕtať vo veciach, ktoré by
ju nemuseli vôbec zaujímať.
Správu odoslal práve keď prešiel stráženou
zónou a skratkou sa dostal až k izbám. Na termináli si naťukal príchod po osobné veci – zabudnutie predmetu
osobnej potreby. Kvôli tomu sa mohol na oddelenie na pár hodín vrátiť.
Vedel, že niečo také nebude nikto kontrolovať a dalo sa to aj tak veľmi
ľahko vymazať, pomocou neočakávanej chyby.
Hneď po príchode do izby mal možnosť vidieť,
ako Mark vyháňa zo svojej postele Setha.
Pred štyrmi rokmi
(Jensen)
„Anna, mrzí ma to.“
Jensen stál pred tými dverami a pokúšal
sa pochopiť, prečo k niečomu takému došlo. Neočakával, že úplne stratí nad
sebou kontrolu a udrie ju po tvári. Nikdy predtým sa takto neprestal
ovládať. Trochu viac si vypil, ale ani to ho neospravedlňovalo. Díval sa na
svoju ruku v snahe pochopiť, kde sa to v ňom zobralo. Kedy klesol tak
hlboko... Nerozumel tomu, kde nastala chyba. Mal doma tú najkrajšiu
a najmilšiu osobu. Napriek tomu ju nenávidel. Nevedel, kde sa v ňom
zobral taký silný odpor voči nej. Potreboval zistiť, čo sa to s ním robí.
Prečo ho nič nezaujíma, prečo stále len pije a vracia sa domov s čoraz
horšou náladou. Práve preto sa s ňou ešte pokúšal pozhovárať, možno
naposledy, aby prišiel na to, kedy sa začal meniť na niečo, čomu ani sám
nedokáže dôverovať.
Zamkla sa pred ním. Nemohol jej to vyčítať.
„Anna, ja už radšej pôjdem. Naozaj mi je ľúto,
čo sa stalo. Bude lepšie, ak to ukončíme.“
Otvorila dvere.
Díval sa na jej uplakanú tvár, na modrinu,
ktorú spôsobila jeho ruka.
„Neopúšťaj ma. Prepáč mi, ja... ak som niečo
urobila, čo...“
Pomaly sa k nemu približovala. Mal by jej
povedal, že to už neurobí, že všetko bude ako predtým, ale nedokázal ďalej
predstierať, že je to len nejaké prechodné obdobie.
„Nie, ty za nič nemôžeš. Ja musím niekam
odísť. Vypadnúť. Nie je to tvoja vina. Ja už ďalej nemôžem...“
Odišiel. Nechal ju stáť tam a ani raz sa
za ňou neobzrel, ale neupadol do pokušenia ostať s ňou, aj napriek tomu,
čím sa stal.
Pred
niekoľkými mesiacmi
(Jered)
Mal
obviazanú ruku, kvôli jednému zo starších pacientov. Cestou do spŕch ho
počas akéhosi záchvatu celkom bezdôvodne uhryzol. Chudák starý pán po ošetrení
poputoval rovno na izolačku.
Občas sa to stávalo, že sem priviedli aj
takých ľudí, ale tí zvyčajne končili v krutej izolácii. Nebolo to nič
nezvyčajné. Stalo sa to presne vtedy, keď mal pri nich službu Jensen. Bolo na ňom vidieť ako veľmi ho
mrzelo, že k niečomu takému došlo. A poriadne zbledol, pretože sa
celkom pochopiteľne domnieval, že mal na staršieho pacienta s istou
špecifickou záľubou, dávať väčší pozor. Jered bol vývojom situácie nadšený.
Doktor mu ešte chcel urobiť nejaké vyšetrenia,
ale mal v ordinácii iný súrny prípad, preto mu len ošetril ranu a nechal ich čakať
v zadnej miestnosti.
Jeredovi okamžite prišlo zle. Už dlhšiu dobu
nemal rád pohľad na krv, hlavne na hlbšie poranenia. Ten muž ho uhryzol takmer,
akoby z neho chcel ochutnať. Bolo to zvláštne, vzhľadom na to, čo
v minulosti vyviedol, ale ani predtým, sa to nezaobišlo úplne bez
komplikácií.
Preto ho veľmi potešilo, keď ho ošetrovateľ
odniesol za doktorom. Mohol sa tak k Jensenovi bez problémov pritúliť,
a aj keď príšerne zbledol a mal chuť vyvrátiť obed, rozhodne to malo
aj príjemnú stránku vďaka, ktorej sa mu paradoxne chcelo len spokojne usmievať.
Dokonca aj teraz, keď ležal na lôžku
a dýchal čerstvý vzduch z otvoreného okna, aby ho to trochu prešlo,
nemohol potlačiť istú mieru spokojnosti.
„Už je ti lepšie?“ opýtal sa Jensen.
„To prejde, ale pomohlo by mi, keby ste ma
chytili za ruku.“
Nepredpokladal, že to urobí, ale keď pocítil,
ako sa jeho prsty dotkli tých jeho, musel si naozaj dávať veľký pozor, aby sa
nezačal usmievať.