Obsah:
pokračovanie všetkých Vulkánov. Začína posledný semester, ktorý Jim strávi na
akadémii... Odohráva sa týždeň po vsuvke Romulus.
Poznámka: poviedka bude trochu inak delená, čiže očakávajte zas také
menšie delenia, lebo inak zas by som nestíhala. Čiže nabudúce asi 2
stránky. Potom zas 1 a potom zas 2. Takže 4 časti budú trošku dlhšie
časti, ale rozkúskované.
Poznámka 2 : pokojne hviezdičkujte :D Táto časť poviedky prešla AP (pokiaľ aj tak objavíte, preklep, prípadne chybu, môžete ma informovať v komentároch a dočkáte sa opravenia)
Poznámka 2 : pokojne hviezdičkujte :D Táto časť poviedky prešla AP (pokiaľ aj tak objavíte, preklep, prípadne chybu, môžete ma informovať v komentároch a dočkáte sa opravenia)
„Ostanem s tebou, tak dlho ako to
len bude možné. Moja časť budúcnosti už neexistuje. Jediné, čo by mohlo
spôsobiť isté problémy, je zlegalizovanie mojej totožnosti v tomto svete.
Budem sa musieť vzdať svojho mena a urobiť pár ďalších opatrení, ktoré mi
umožnia prestať sa skrývať.“
„To vôbec nebude jednoduché.“
Bol len o niečo starší ako jeho
súčasné ja. Podobnosť medzi nimi bola nepopierateľná, hlavne po tej záležitosti
s telesnými zmenami.
„Je to zložité, ale nie neriešiteľné.“
Jim sa neubránil úsmevu. Tešil sa na
to, aké to bude medzi nimi zaujímavé. Čiastočne sa obával toho, že Spockovia budú v logike takí
zohratí, že ho vždy akýmsi spôsobom vždy dokážu spracovať. Preto sa trochu obával ich zoznámenia, ale
zároveň bol nadšený z nových možností, ktoré by takýto vzťah mohol
poskytovať.
Po rozruchu týkajúcom sa T´Pring mal
chuť Spocka trochu vytrestať, ale uvedomoval si, že by to nikomu z nich
neprospelo. Mohlo by to skôr spôsobiť nejaké ľudsko-vulkánske nedorozumenie,
ktoré by len veľmi ťažko objasňoval. Preto sa rozhodol tentoraz považovať svoje odstrkovanie za akýsi vulkánsky
obranný mechanizmus. Mienil čo najrýchlejšie opäť zaujať svoje miesto
a dopriať Spockovi dostatok pozornosti na to, aby už o niečom takom
ani len nepremýšľal. Nech sa sám presvedčí o tom, čo všetko dokáže
zvládnuť.
T´Pring bola tiež súčasťou jeho myšlienok, ale
s ňou to bolo iné. Podporné puto, ktoré bolo medzi nimi, nemalo nič
spoločné s tým, čo cítil k Spockovi, ale rozhodne to bolo dostatočne
silné na to, aby venoval pozornosť prudkej bolesti, ktorá prešla jeho mysľou
ako mimoriadne necitlivé bodnutie.
Spock prime naklonil k nemu
a okamžite mu položil ruku na hlavu. Ich puto ho vpustilo dovnútra bez
nejakého výrazného odporu. Jeho myseľ akosi nerozlišovala medzi tým, ktorého
Spocka sa rozhodol vpustiť do svojej hlavy.
Pomaly,
t´hy´la. Dostal si sa príliš hlboko. Mal by si sa vrátiť.
Pôsobili naňho cudzie myšlienky
a pocity, strach, ktorý prenikol tak hlboko, až ho považoval za svoj
vlastný. Cítil sa stratený. Odtrhnutý od všetkého, čo poznal. Zmietaný pocitmi
a túžbami, ktoré boli až príliš silné. Nechcel zomrieť. Nechcel vnímať
slabosť svojho tela a každý krok považovať za nevyhnutné zlo, ale zároveň
nechcel vidieť, ako sa obaja trápia, len preto, lebo stojí medzi nimi. Bolo to
také príjemné, keď boli obaja šťastní, keď po dlhšom odopieraní opäť našli
k sebe cestu. Musela sa dívať ako obaja trpia. Spock nevenoval jej slovám
pozornosť, neexistovala preňho, odmietal to spojenie, staval si pred ňou čoraz
hrubšie múry a istým spôsobom nedokázal prijať ani myšlienku, že budú mať
deti.
Jim sa opatrne vymanil z cudzích
myšlienok.
To
sú jej myšlienky?
Teraz
sú tvoje.
Chcel
by som jej pomôcť. Nemala by sa takto cítiť. Netušil som, že...
To,
čo od vás chce, jej nemôžete dať.
Pokúsim
sa urobiť, čo budem môcť.
Jim opatrne poslal jej smerom pocity,
tak ako to predtým urobil Spock prime. Upokojujúce, hrejivé, nič násilné ani
priveľmi vtieravé, len jemný dotyk. Nebolo to také, ako keď sa ho dotkol on,
ani zďaleka to s ním nesúviselo, ale rozhodne to bolo príjemné.
T´Pring mu dovolila dotknúť sa
vytvárajúcich sa vedomí a on cítil, že to prijali aj oni. Ešte ho nemohli
počuť, nemohli ho vnímať na takej úrovni, ale prostredníctvom matky prijali
istú odozvu. To však bolo všetko, čo dokázal urobiť, lebo potom sa už pevne
zachytil Spocka prime a nechal sa vyviesť späť do bezpečia svojej vlastnej
osobnosti.
***
Po zvyšok dňa uvažoval o tom,
akoby mal všetkých zoznámiť bez toho, aby pokazil príjemnú večernú atmosféru.
Počas niekoľkých prednášok, ktoré ešte mal, si preto len mechanicky robil
poznámky. Deň ubiehal pomaly, možno to bolo preto, lebo sa naozaj veľmi tešil,
aj keď obavy z toho ako Spock zareaguje
ho ešte stále úplne neopúšťali. Dokonca aj počas večere sa mu akosi vracali
nepríjemné pocity spojené s tým veľkým odhalením. Nepomáhali ani
ubezpečenia najlepšieho priateľa, ktorý sa ho pokúšal trochu povzbudiť.
Kostra, momentálne najinformovanejší
doktor na celej akadémií, sa pridal k nemu až teraz, lebo mal po zvyšok dňa
mal už len svoje medicínske predmety. Spolu sedeli za dlhým stolom medzi
ostatnými kadetmi. Kvôli tradičnej miere hluku, takmer nepočul, čo mu to Kostra
vlastne hovorí, ale usúdil, že zrejme chce, aby si s tým prestal robiť
starosti.
Napokon ho táto záležitosť prestala
trápiť, ale z dôvodov, ktoré rozhodne nepovažoval za žiadne zlepšenie.
Na PADD mu prišla správa. Jedna z tých
otravných hromadných reťazákov, ktoré ako vždy ignoroval, ale tentoraz ho
upútal sprievodný text.
BUDE NAŠA ŠKOLA TOLEROVAŤ VZŤAH
PROFESOR/ŠTUDENT? Bol tam aj odkaz na nejaké video.
„Zdá sa, že vaša vulkánska návšteva bola veľmi
plodná, však Jim?“ jeden zo
spolužiakov, ktorý dostal správu sa k nemu pobavene naklonil.
„O čom to hovoríš, Colin?“
„Ty to vieš lepšie ako ja... Snáď to
nechceš popierať...“
Neodpovedal mu, ale keď sa k nemu
začalo obracať čoraz viac spolužiakov a niečo si medzi sebou šepkali,
klikol na ten odkaz.
To, čo uvidel bolo horšie než si vôbec
dokázal predstaviť. Bolo tam video, bez zvuku, ale rozhodne natoľko kvalitné,
aby sa dali isté veci rozoznať.