Pár: M2,
stevard/pilot
Varovanie:
romantika, homofóbia, 15+, vzťah muž/muž
Definitívny počet kapitol: 15. (delené na 2 časti)
Obsah: Misha (30)
pracuje ako stevard v jednej z veľkých leteckých spoločností...
Poznámka autorky: ešte
nikdy som neletela lietadlom, vedomosti mám
len z internetu a zo série dokumentov Letecké katastrofy. Z toho vyplýva
aj správanie členov posádky, ktoré no môže obsahovať isté nepresnosti,
vzhľadom na to, že sa v danej problematike až tak nevyznám.
Poznámka 2: neplánovala som práve teraz pridávať, ale akosi sa mi to podarilo. Každopádne dokončujem ďalšiu prácu. Už je skoro hotová a potom ešte jedna a ešte... Príde mi to, akoby bol ten zoznam nekonečný... Ja viem, že niekde sa to zlomí a ono sa to prevalí do úplne dokončeného. Zatiaľ akurát práca 1 bola prijatá super a nemusím nič prerábať, o ostatných ešte neviem.
Misha sa
prechádzal po výcvikovom stredisku. Pripomínalo mu to tie nedávne časy, keď
ukončoval svoj kurz. Pamätal si ako kráčal týmito chodbami a ako sa bál na
každú previerku. Kvôli takýmto veciam pravidelne bledol a nemohol do seba
dostať ani raňajky. Bolo mu jasné, že aj on pôjde na menšie preskúšanie,
predtým než opäť pôjde do práce, ale teraz na to nechcel myslieť. Navštívil pár
známych, pozhovárali sa a čas mu prešiel veľmi rýchlo. Nevedel však, kedy
presne Mark skončí, preto rozhodne
nikoho nevynechal. Potreboval si niečím zamestnať hlavu, ale nebolo až také
ľahké nachádzať sa opäť v tejto budove.
Až priveľa
s tých spomienok sa spájalo s Jayom. Rozhodne mu bolo jasné, že ho
bude stretávať, aspoň na pracovnej úrovni. Tomu sa žiaľ vyhnúť nedalo, ale ešte
rozhodne nebol pripravený na stretnutie s ním. Niečo také bolo ešte ďaleko
pred ním, aj keď si to sám pred sebou odmietal priznať. Práve sa chystal vrátiť
späť do kaviarne, v ktorej by si mohol niečo dať, bola už akosi súčasťou
strediska a zvyčajne tam všetci chodili jedávať, keď pocítil ako ho niekto
zozadu objal okolo pliec. Matne si uvedomoval, že tá osoba má na sebe pilotskú
uniformu, na okamih úplne stuhol a s miernymi obavami sa pokúšal
otočiť.
„Kto,
sakra...“ začal neisto.
„Prepáč mi
to, ale nemohla som odolať. Bol si taký zamyslený, braček...“
Cítil ako ho
pustila zo svojho zovretia. Hneď sa k nej aj obrátil. Naozaj to bola ona.
Jeho sestra. Osoba, s ktorou sa ešte ako tak dalo hovoriť. Oblečená
v pilotskej uniforme a vysmiata ako vždy. Dalo by sa povedať, že bola
ešte dosť aktívna mladomanželka, takže z nej priam sršalo šťastie
a pohoda. Nemohol odolať a tiež sa na ňu usmial. Ona akosi neriešila
to, či je gay alebo nie, to čo o tom povedia ľudia a všetky tie
ostatné nezmysly. Dalo by sa povedať, že ako správna kapitánka našla únikovú
cestu z celej tej nepríjemnej situácie. A rozhodne len vďaka nej
scéna v nemocnici ostala ako tak pod kontrolou. Chápal otca a jeho
postoj, vedel, že je zo starej školy, a jeho názor na tieto veci sa len
tak ľahko nezmení. Ich vzťah to rozhodne nezlepšilo, preto bol rád, že aspoň
sestra sa nesnaží udržať rodinu po kope. Za to by rozhodne mala dostať medailu
za statočnosť, keďže jej o ani jeden z mužov neuľahčí.
„Ty máš
skúšky?“ opýtal sa jej.
„Dá sa to tak
povedať. Preškoľujem sa na iný typ lietadla. Tak som mala taký menší test.... A kde sa
tu berieš ty?“
„Čakám na
Marka. Má dnes skúšky...“
„Ach, tak to
mu držím palce...“
Na chvíľu sa
tvárila presne tak, ako mama, keď bol ešte malý a vyviedol niečo, čo sa
skončilo jeho zranením.
Bolo mu
jasné, že ho nechávala tak, kvôli tomu pokusu o samovraždu a tomu,
ako zle vyzeral, ale teraz zrejme nastal čas, aby sa ho spýtala na niektoré
veci. Nevedel, či chce odpovedať, aj keď mu bolo jasné, že ona mu nechce
ublížiť. Nebolo ťažké to uhádnuť. Začínal sa v duchu pripravovať na
krížovú paľbu.
„Misha, ja by
som sa ťa chcela na niečo spýtať...“
„Pokojne sa
spýtaj na čokoľvek budeš chcieť.“
„Ublížil ti?
Urobil niečo, čí ťa donútil k tomu...“
Smutne
pokrútil hlavou. Očakával takúto otázku, vzhľadom na to, čo všetko pred svojou
rodinou tajil.
„Nie,
sestrička. To len ja som taký idiot, že vždy všetko zmrvím. Milujem ho a dúfam, že mi dá ešte šancu,
aby som mohol napraviť všetko, čo som pokazil. Nechcem, aby si ho ty, prípadne
moja rodina brala ako niečo negatívne, ako dôvod, kvôli ktorému som
v takomto stave. Nie, je to pravda. Robí všetko, čo je v jeho silách,
aby mi pomohol. Stále ma udivuje, že som našiel niekoho takého, niekoho koho
tak veľmi milujem a on miluje mňa... ale nikomu to nehovor, nie som veľmi
na vyznania...“ pošepol jej drsne. Prikývla.
„Neber to
v zlom, chcela som len vedieť, ako to s vami je. Ty si vždy taký
tajnostkár. Som rada, že si našiel dobrého partnera, ale keby si potreboval
s čímkoľvek pomoc, vieš, že na mňa sa môžeš vždy obrátiť, nakopem do zadku
ktoréhokoľvek z mojich neposlušných kolegov...“
Misha sa
uškrnul. Rozhodne sa to začalo vyvíjať omnoho lepšie ako očakával, sesterský
ochranný inštinkt pracoval na plné obrátky.
Vo vrecku mu
zavibroval mobil. Zdvihol ho a hneď začul Markov hlas. Znel pokojne ako
vždy.
„Už sme
skončili. Kde teraz si?“
„V hale pri
východe A. Prídeš za mnou?“
„Áno, hneď
som tam...“
„Okej,
čakám...“
Cítil ako mu
od rozrušenia prudšie bije srdce. Prežíval to snáď viac než svoje vlastné
skúšky a testy. Napadlo mu to, že sa ho ani nespýtal, či tú skúšku urobil,
ale vtom rozrušení mu to úplne vypadlo.
Keď ho uvidel
prichádzať, pokúšal sa trochu upokojiť, ale nedarilo sa mu to. Opäť sa začal
mierne triasť.
Jeho sestra
naňho chvíľu vyplašene hľadela.
„Misha, si
v poriadku...“
„To nič... to
nič...“ zamumlal zahanbene. Bolo to akosi automatické. Ani sám si to poriadne
neuvedomoval.
Rozlúčil sa
so sestrou. Docupkal k Markovi, ktorý sa napokon predral medzi svojimi
kolegami a dostal sa až k nim.
„Tak čo ako
si dopadol?“ vyhŕkol dychtivo.
Mark sa
usmial.
„Mám tú
skúšku. Som opäť plnohodnotný kapitán...“
Nemohol
odolať. Poriadne ho vyobjímal a pošepol mu, že doma mu zagratuluje ešte
omnoho intenzívnejšie.
