Pár: Gareth David/John B. (Ianto Johnes/Jack Harkness z Torchwoodu)
Varovanie: 18+, ostatné veci ešte bližšie
nešpecifikované, ale rozhodne vzťah poručník/zverenec !
Obsah: Gareth David L. (17) žil už od
narodenia v detskom domove, jeho matka ho opustila, otec sa vzdal
rodičovských práv a nikdy ho nenavštevoval. Bol rovnaký ako všetky tie
ostatné deti, ktoré sa stali súčasťou systému. Pred dvomi rokmi sa však objavil muž, ktorý sa stal
jeho poručníkom, a on sa akosi nevedomky stal súčasťou života toho bohatého
a privilegovaného muža.
Poznámka: poviedka bude končiť tak ako bolo plánované 10. kapitolou. (Voľné pokračovanie pribudne až neskôr...)
Poznámka: poviedka bude končiť tak ako bolo plánované 10. kapitolou. (Voľné pokračovanie pribudne až neskôr...)
Gareth vbehol do domu. Bál sa toho najhoršieho.
Pán B niekoho zabil.
Niekto opäť zistil, že
pán B je Lukostrelec.
Niekto zistil, že on
a pán B...
Sakra, to by bolo naozaj zlé.
Hnal sa cez celý dom, cestou vrazil do domácej, ale ani to
ho nemohlo zastaviť. Rozrazil dvere na pracovni.
„...Chcete nám k tomu ešte niečo povedať, pán Barrowman?“
Vyšetrovateľ práve položil otázku a on v panike
nevedel, ani kam by sa mal pozerať. Civel na tých dvoch policajtov, akoby to
boli nejakí votrelci z filmu.
Okamžite sa naňho upreli všetky oči. Nedokázal so seba
dostať ani len jedno jediné slovo. Úplne stuhol, zbledol a ovládla ho
panika.
„Páni, toto je môj syn, Gareth...“
John im ho pokojne predstavil. Doprial mu tým pár sekúnd na
to, aby sa dokázal trochu spamätať.
„Dobrý deň... Sta...stalo sa niečo...“ dostal zo seba
napokon.
„Požiar firemných skladov
bol založený úmyselne. Len sme sa prišli spýtať vášho otca, či nepozná niekoho,
koho by sme ešte mohli preveriť...“ pokojne mu oznámil nízky vyšetrovateľ.
„Aha.“
Opäť v sebe s ťažkosťami našiel svoj hlas.
„Pokiaľ je to všetko, čo ste nám povedali pán B...
a nechcete nič dodať, tak my už pôjdeme...“
„Nemám pre vás žiadne ďalšie informácie, pán Smith.“
„Dovidenia.“
Potichu hlesol
Gareth. Zbabral to. Totálne.
Sadol si do kresla, zložil hlavu do dlaní a čakal na
návrat svojho milenca. Pán B sa
ponúkol, že ich vyprevadí, kým on ešte stále podliehal miernemu chveniu.
„Už odišli?“
„Sú preč... ničoho sa neobávaj...“
Stále sa chvel. Pán B ho objal a on okolo neho
nedočkavo ovinul ruky.
„Ničoho sa neboj, všetko je v poriadku...“
„Prepáč.“
„To je v poriadku. Nič si z toho nevyvodzovali.
Len to, že sa o mňa bojíš ,a na tom vôbec nie je nič zlé...“ tíšil
ho.
Gareth sa od neho zahanbene odtiahol. Nebol predsa malým
dieťaťom, nemal by sa zosypať pri prvom náznaku nejakých problémov.
„Mal si mi povedať, o tých skladoch...“ vyčítal mu.
„Je to pracovná
záležitosť, nechcel som, aby si sa kvôli tomu trápil. Ide len bežných
podpichovačov. Nič vážne.“
Pán B sa od neho opatrne odtiahol.
„Už je dobre?“
„Áno, je mi lepšie...“
§§§
„Myslím, že Bee a Sam by
mohli byť milenci...“ navrhla Lucy.
„Rozhodne súhlasím, každý muž
miluje svoje auto,“ spokojne dodal Gareth.
Po návšteve vyšetrovateľov stratil chuť pozrieť si niečo kriminálne,
preto prešli na film, ktorý doteraz ani jeden z nich nevidel. Presunuli sa kvôli tomu do veľkej obývačky a cítili
sa takmer ako v kine, keď ten televízor naplno pracoval na tom, aby k nim
prenikol čo najlepší zvuk a obraz. Transformers 1 a 2 napokon celkom ušlo,
Lucy sa doslova zamilovala do toho malého deseptikona.
Tvrdila, že takú hračku by rozhodne chcela.
On by sa radšej hral s pánom B. Chcel ho mať úplne vo
svojej moci. No akosi mu to nevyšlo.
Celý večer mal iba jednu jedinú chybičku. Pán B s nimi nemohol
ostať, keďže bol pozvaný na večeru s novými obchodnými partnermi. Každopádne
im sľúbil, že hneď zajtra im to všetko vynahradí.
Nepáčilo sa mu, ale keďže si ho na dlhší čas ukradol len pre
seba, nemohol nič namietať.
„Ok, tak to zatiaľ na dnes balíme... Idem už spať čo ty?“
„Ja tiež...“
Neochotne opustil to pohodlné miestečko na gauči. Všetko
dali do poriadku a potom obaja šli do svojich izieb.
§§§
Na druhý deň...
CHRISTIAN ... – útočník
GARETH... – stredopoliar
MAX... – brankár
...
„Sakra, my sme fakt tam!“ Max neveriacky prechádzal pohľadom
po zozname. Naozaj ich zobrali do družstva.
Niečo také ani jeden z nich neočakával.
„Tak vidíte. Ja som vám hovorila, že to bolo dobré...“
Lucy ich oboch poriadne vyobjímala.
„Majte sa, chlapci. Vidíme sa na lukostreľbe.“
Max sa napojil na školskú wifi a prešiel si nejaké
novinky. Zrejme sa chcel pochváliť nejakým trefným statusom.
Garethovi mobil zavibroval vo vrecku.
Na dnes si nič neplánuj.
Mám pre teba prekvapenie. B.
Usmial sa.
Už sa neviem dočkať. G.
Mobil sa opäť rozvibroval, ale tentoraz mu niekto volal.
Prijal to.
„Ahoj, Gareth... ja... chcel som ti zavolať už včera, ale
bolo dosť neskoro... Príď na chvíľu na dvor... vieš, tam na to miesto...“
„Prepáč, Chris, ale nemám záujem ...“
„Prečo pokiaľ viem
tak nikoho nemáš a myslel som... Tvoja sestra mi naznačila, že...“
Sakra.
„Nechcem si začínať s niekým so školy. Mohol by som mať
problémy s tvojimi rodičmi a tak bude lepšie, keď na to zabudneš.“
A tvoja hlava
aspoň ostane na krku a nedostaneš do zadku šípom.
„Tak dobre, pochopil som.“
Zložil.
