varovanie: bonus k poviedke Vlk, tzv. abusive relationship
pár: Lydia/Deucalion, Danny/alfa dvojčatá
AIDEN
Môj
sprostý brat to opäť zbabral!
Chráň
partnera!
Kričal naňho jeho vlk,
ale on ho absolútne ignoroval. Nebol to jeho partner, ešte nie, kým sa nerozhodne ich označiť uhryznutím nebudú
spárení. Nech si vlk hovorí čo chce, nemusí ho poslúchať.
Partner
je zranený!
Chráň
partnera!
Už urobil dosť, zabil
kvôli tomu slabému smrteľníkovi otca.
Nikto od neho nemôže žiadať viac. Neurobil to ani tak z vlastnej vôle, ale
jeho vlk jednoducho pomyslenie na to, čo im otec prikazuje nezniesol
a vymkol sa spod kontroly. Otec nemal niečo také žiadať, dalo sa to
vyriešiť aj inak. Ten chlapec predsa nemal záujem o nich, Ethan ho
k tomu doslova dotlačil a teraz je zranený a krváca. Brat s ním chcel odísť, ale niečo ho
odhodilo späť takou silou, že mal čo robiť, aby ochránil svoj cenný náklad.
„Nechajte môjho brata
prejsť!“ Aiden sa postavil pred nich. Jeho vlk spokojne vrčal. Chránili
partnera a brata, tak to bolo v poriadku.
„Ukáž sa, alebo sa ma
snáď bojíš?“
Objavila sa Lydia. Alfa
Deucalion ju držal pri sebe, vyzeralo to ako nejaké zvláštne objatie, rozhodne
nedobrovoľné, to usúdil podľa toho, že sa mu viackrát neúspešne pokúšala
vyšmyknúť.
„Pusti ma!“ zasyčala.
„Nepodceňuj ma drahá,
je dobré, že máš na svojej strane ducha
vlka, ale to neznamená, že mi utečieš... Príliš si sa vyčerpala...“
Aiden ďalej chránil
svoju rodinu. Nemal najmenší problém zaútočiť aj naňho Deucaliona, ak by sa
pokúsil o niečo neuvážené.
Vlk v ňom zúfalo
kričal. Chcel sa toho hluku zbaviť a najlepšie bolo odstrániť zdroj
problémov.
„Len pomaly, chlapče,
aby si si neublížil. Tvoj partner môže prejsť aj tvoj brat, chcem hovoriť
hlavne s tebou... To bola len taká malá ukážka, čoho som schopný, aby si
zbytočne neprovokoval...“
Značne sa mu uľavilo,
keď bol jeho brat preč. Už sa nemusel obávať toho, čo sa stane, ak by sa veci
vymkli z rúk.
No Lydia ho tiež dosť
znervózňovala.
„Čo chceš urobiť
s ňou?“
„Mám rovnaký problém,
ako ty... tá vec s partnerstvom... Akosi sa to ťažko obchádza... Táto malá šamanka
je príliš dobre chránená, nemôžem jej vážne ublížiť, ani nechcem, pokiaľ sa
nebude priveľmi vzpierať...“
„Nechaj ju ísť.“
„Budeš kvôli nej so
mnou bojovať?“
Pokrútil hlavou. Nebola
až natoľko dôležitá ako partner a brat. Kvôli nej nechcel prelievať svoju
krv, ale mohol ju ochrániť iným spôsobom.
„Už k nim
nepatrím. Teraz, keď som zabil otca... Je to iné, cítim sa inak...“
„Áno, to je ten pocity.
Dobre ho poznám...Tak sa pridaj ku mne... Ešte to ani zďaleka neskončilo, snáď
nechceš stáť na strane porazených...“
„Dobre, som
s tebou, ak dáš pokoj môjmu bratovi a mojim priateľom...“
Nebolo ťažké to povedať
pred ňou. Všetky tieto reči boli súčasťou niečoho, čo ona nemohla pochopiť. A nebolo
vhodné prezrádzať spojenia fungujúce medzi nimi.
„Môžu slobodne odísť... No môj vlk on ich chce zabiť...
Akosi sa mu nepáči to, čo Lydia vymyslela... Jej priatelia, všetci čo len
trochu voňajú ako ona, sú v ohrození... Môžete odísť do bezpečia, ale Lydia sa bude musieť vrátiť, môj vlk sa upokojí a potom
budeme môcť spolu prebrať pár ďalších vecí... Zajtra ráno musí byť späť, inak
ich začnem stopovať, a to by sa im nemuselo páčiť...“
„Dohodnuté.“
Neobával sa, že za nimi
niekto pôjde. To nebolo v pláne, ale muselo to tak vyzerať.
„Máte hodinu na odchod,
drahá.“
Pobozkal ju na líce
a pustil na zem.
ALFA dvojčatá |