27. 9. 2013

Premena 5.2




FINÁLOVÁ KAPITOLA


 pár: Stiles (Jennifer Blake)/Derek
varovanie: zámena tiel, romantika, jednorázovka delená na 5 častí, smrť.
 Obsah: Stiles zistí, že sa stal obeťou útoku démona.
 Poznámka: kapitola ešte neprešla editáciou, tú budem robiť, keď budem mať poviedku kompletne napísanú. 
Čo sa týka školy, je to des, tzv. bojové podmienky sú to, alebo akoby som to mala nazvať, rozvrh ma privádza do zúfalstva, a absolútne nemám po prázdninách kondičku, takže som totálne vyšťavená. 


Nebol veľmi dobrý v takýchto veciach, no ruky mu akosi samé pracovali. Zvládol dokonale pevné uzly, umiestnené tak, akoby ich nemohol pretrhnúť. Nevedel, že takáto technika existuje, skôr by niečo také očakával od lovca, ako od emisára, keďže si plne uvedomoval, kým je riadený.
Moja rodina sa venovala aj lovu.
Darachov hlas ho opäť navštívil. A skôr než stihol akokoľvek reagovať, prepojil sa s jeho spomienkami.
Uvidel tmavovlasé dievčatko sediace na kolenách, staršej ženy s pomerne tvrdým výrazom tváre. Láskavý muž s jasnými očami plnými túžby po poznaní pristúpil k nim, pobozkal dievča na čelo a niečo povedal žene, zamračila sa, na chvíľu to vyzeralo, akoby sa ho chystala okríknuť, ale napokon len rýchlo prikývla a pustila ho do domu.
Žena za ním ešte chvíľu nespokojne zazerala, ale napokon prepustila dievčatko zo svojho náručia, ostala sedieť na svojom mieste, akoby každú chvíľu očakávala útok. No jej dcérka bežala do domu za otcom, za ďalším dievčaťom, ktoré bolo uložené v možno až priveľkej posteli. Dievča ho chytilo za rukáv. Nemilosrdne ho obrátilo k sebe. Niečo mal v rukách, nevedel rozoznať, čo to presne bolo, ale sila tej spomienky bola taká intenzívna a dievča také rozrušené, že ani nebolo možné to identifikovať inak ako nebezpečný predmet.
„Teraz nie, Julia!“
„Čo chceš robiť! To nemôžeš! Kali je moja zmluva srdca. Nesmieš jej ublížiť.“
Postavila sa pred ňu, pred vĺča, ťažko skúšané horúčkou a varovala otca, že bude musieť zabiť aj ju, ak sa k nej chce dostať. Neprestala, ani na chvíľu nepoľavila, až kým mu ruka s nožom neklesla. Opustil izbu so slovami: „Aj tak ťa bude nenávidieť. Všetci nenávidia starú dohodu.“
Cítila, že má pravdu, ale nemohla ju len tak odpustiť. Niečo také by žiadny emisár nemohol urobiť. Ich spojenie bolo príliš hlboké, príliš dôležité.
Stiles sa prinútil opustiť tie spomienky. Nemal by sa natoľko vžívať do jej sveta, už sa aj tak dostal príliš ďaleko. Pripadal mu to, akoby tým strácal samého seba a prestával žiť svoj vlastný život.
Radšej sústredil svoju pozornosť na tie uzly.
Toto by som sa naozaj chcel naučiť.
Bol presvedčený o tom, že by sa to dalo využiť aj v tak trochu inej oblasti. Myslel na to, počas kontrolovania pevnosti pút. Nemal v úmysle niečo také robiť, ale akosi sa k tomu dostal prostredníctvom svojho desivého spoločníka.
Možno neskôr.
Už to bolo preňho také prirodzené, že sa nad tým ani len nepozastavil. Ešte sa mu nechcelo ísť von, ustarostene hľadel na Dereka, ktorý sa postupne začínal preberať z posledného útoku. Sadol si k nemu, D proti tomu zatiaľ nič nenamietal, zrejme chápal, aké je preňho dôležité s ním prehovoriť aspoň pár slov. Derek však začínal klásť odpor jeho putám, ale nedostal sa z nich, aj keď sa o to veľmi snažil.
„Mrzí ma to...“ povedal, keď mu Derek venoval jeden zo svojich mimoriadne nespokojných pohľadov.
„Poď bližšie...“ zavrčal naňho.
Poslúchol, bol rád, že ho k sebe volá a nič nenamieta ani proti tomu, aby sa mohol oňho na chvíľu oprieť.
„Urobil si z nás služobníkov, nemetonu, Stiles. Uvedomuješ si, čo to pre nás znamená?“
„Nie. Nemám ani poňatia, o čo ide. Robím len to, čo mi prikázala a viem len to, čo mi povedala. Nedovolí mi robiť nič, čo by jej mohlo uškodiť.“
„Nemôžeme odtiaľto odísť, nedovolí nám to, kým nedorastie a aj potom budeme jeho otrokmi. Ten rituál, ktorý ste urobili nás tu uväznil. Ten ďalší nás možno oslobodí, ale nie je to tak celkom isté. Nemeton nás len tak nenechá odísť.“
„Je to len magické obradné miesto,“ namietol Stiles.
„Magické obradné miesta majú svojich strážcov. Predpokladám, že si sa už stretol aj s tým svojím...“
Stiles si spomenul na tú bytosť, ktorá bola súčasťou stromu. Na to ako naňho pôsobila a čo všetko by sa stalo, keby ho Derek vtedy nepoškriabal.
„Nemeton má strážcu...“
„Nemeton bude mať strážcu, Stiles. Snáď si nemyslíš, že ma necháva žiť len kvôli tebe...“
„Nie, to predsa nemôže...“
„Je to pre ňu jediné bezpečné miesto. Tam vonku je zraniteľná kvôli alfa svorke. Tu môže čerpať silu a oni nesmú dovnútra. Nemeton jej dá všetko, čo potrebuje, ak získa nového strážcu.“
Җ
Pulzovanie prichádzajúce z nemetonu vnímal stále veľmi intenzívne. Priťahoval ho k sebe, akoby stále tvorili magický celok. Jennifer  sedela pod ním, hlavu mala mierne naklonenú na bok, ruky voľne položené na kolenách. Kým naňho čakala, urobila si pohodlie. Pôsobila tak uvoľnene a šťastne, želal si tiež prežívať tie pocity, nielen vnímať ich odrazy vo svojom vedomí.
Možno práve preto napokon ani tak veľmi neprotestoval, keď mu naznačila, aby si sadol k nej. Nepostavil sa proti jej príkazu ani len v myšlienkach. Nebolo nutné zaoberať sa Derekom. Niečo mu hovoril. Bol si istý, že to bolo veľmi dôležité, ale potom si jeho myseľ úplne podmanila tá lákavá sila a on ho nechal samého. Nemohol sa tomu brániť. Musel splniť to, čo sa od neho očakávalo, nemal na výber, preto sa len veľmi opatrne oprel o strom, pulzovanie energie zosilnelo, nemeton ho utešoval, prinášal mu pokoj, o ktorý nestál.
Jennifer sa naňho pozrela a povedala: „Mrzí ma, že nemáme dostatok času na to, aby sme som ti ukázala a vysvetlila všetko, čo budeš potrebovať. Takto by to nemalo byť. Medzi nami by sa mala vytvoriť dôvera, A všetky tie ostatné záležitosti by mali ísť bokom. Žiaľ, niečo také nás dvoch asi nečaká, ale o túto záležitosť sa chcem s tebou podeliť.“
„Tak dobre, začnime.“
„Kedysi dávno, keď vlci prišli za nami a žiadali, aby sme im vrátili ľudskosť, sľubovali, že na to, aby bola zachovaná rovnováha, budú niektorí z nich venovaní nám, ako naši strážcovia a ochrancovia, budú spojením medzi našimi druhmi a súčasťou neporušiteľnej zmluvy. Jeden z vlkov, ktorý bol vybraný, ostal pri prvom emisárovi a spoločne boli zviazaní prísahou, žiadny emisár nemal byť sám, spojenie s vlkom mu malo zaručiť postavenie vo svorke, také aké si zaslúžil, ale časom sa vlci pokúšali vyhýbať tomuto spojeniu, nechceli slúžiť človeku, nechceli obetovať nič zo svojej sily na ochranu svojho emisára, časom sa táto predtým veľká  pocta začala považovať za zotročenie.  Vlk patriaci k emisárovi bol vylúčený zo svorky, jeho spojenie s ním predstavovalo hanbu, a ostatní vždy tohto vlka vyčlenili na okraj, ak to bol alfa, často sa stávalo, že bol vyzvaný silnejším a zosadený. Táto stará dohoda sa nazýva zmluva srdca, a kým my ju milujeme a ctíme, vlkolaci ju nenávidia a považujú toto spojenie za kliatbu, za príčinu ich nešťastia. Je to veľmi dôležitá dohoda, ktorá nám pomôže, rozdeliť aj alfa svorku. Deucalion zabil vlka, ktorý patril jeho emisárke, a tým ako pohrdol ich spojením, na seba privolal túto dohodu. Dnes večer odhalíme osobu, ktorá ho môže skrotiť. Nemeton nám poskytne odpoveď za určitú cenu.“
„Nedovolím, aby si ublížila Derekovi... Ak tvrdíš, že mi patrí tak potom len ja rozhodnem o tom, čo a s ním stane.“
„Patrí aj mne. Prostredníctvom nášho spojenia mám moc nad vami oboma.“
„A čo Kali, prečo nepoužiješ ju, aby si zničila alfa svorku, ak je tvoja tak...“
Jennifer pokrútila hlavou.
„Kali nie je moja, vyviazala sa z tohto spojenia, keď porušila základný princíp. Pokúsila sa ma zabiť, pretrhla všetky spojenia medzi nami. Ak je vlk patriaci k emisárovi alfa, tak približne každých 10 rokov príde deň, keď si môže vybrať, či poruší dohodu, alebo bude ďalej chrániť svojho emisára, ona ma zradila, nemám nad jej vlkom žiadnu kontrolu. Tentoraz som však vykonala opatrenia, aby ste sa vy dvaja nemohli z ničoho vyvliecť. Ste služobníkmi nemetonu od toho sa nedá utiecť.“
Vysvetlím ti ako bude prebiehať ďalší rituál a začneme s prípravami.“
Nechcel to urobiť. Nemal záujem vtom pokračovať, ale nezdalo sa, že by to niekoho zaujímalo.