varovanie: posadnutosť, sebauspokojovanie, obťažovanie, voyerizmus, rape non-con
pár: Gareth/John a i.
obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina. Kým on má všetko, Gareth žije v prázdnom dome, dostáva od matky na účet peniaze, aby mohol dokončiť školu, potom sa už o seba musí postarať sám... Po starých rodičoch mu ostal len dom, ktorý je nie práve v najlepšom stave...
poznámka: kapitola je urobená len na hrubo, keďže prebiehajú rekonštrukcie predchádzajúcich kapitol, je to len tzv. základný rámec, takže to ešte neberte ako hotovú kapitolu. (Zatiaľ je zrekonštruovaný prológ a kapitola 1 a kapitola 2.)
pár: Gareth/John a i.
obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina. Kým on má všetko, Gareth žije v prázdnom dome, dostáva od matky na účet peniaze, aby mohol dokončiť školu, potom sa už o seba musí postarať sám... Po starých rodičoch mu ostal len dom, ktorý je nie práve v najlepšom stave...
poznámka: kapitola je urobená len na hrubo, keďže prebiehajú rekonštrukcie predchádzajúcich kapitol, je to len tzv. základný rámec, takže to ešte neberte ako hotovú kapitolu. (Zatiaľ je zrekonštruovaný prológ a kapitola 1 a kapitola 2.)
„Prepáč, Sho.“
Chlapec zahanbene sklopil zrak, keď si uvedomil, aký neporiadok sa
mu podarilo urobiť. Počas svojho záchvatu zlosti prevrhol aj nejakú fotografiu.
Takada v nej zrejme niečo objavil, lebo si všimol, ako niečo zdvihol a následne
zlikvidoval, no aj tak ho mrzelo, že takto zareagoval. Takada mal plné ruky
práce s tým, aby ho udržal pod kontrolou, a zabránil tomu, aby si
ublížil. Keď sa dostal do takéhoto stavu, bolo ťažké ho udržať, aj pre
trénovaného človeka. Nechcel odmietnuť jeho žiadosť, ale nemohol sa ovládnuť. Až
príliš dobre si pamätal, čo s ním robili, keď ho úplne vyzliekli, vtedy
strácal aj postavenie sexuálneho otroka,
neznamenal vôbec nič a všetci mali právo mu ubližovať. Ani Takada ho
nedokázal zbaviť tohto pocitu.
„To je v poriadku. Neboj sa. Bol to len návrh, nebudem ťa k ničomu
nútiť,“ upokojoval ho nežne.
Spokojne sa pritúlil k nemu. Chytil ho za ruku a veľmi opatrne
ju naviedol na svoje brucho, pokračovali až k miestu, kde potreboval pánov
dotyk.
„Prosím, pokračuj,“ poprosil ho.
§§§
Takada
sa zapísal do knihy návštev a pomaly postupoval tou dlhou a úzkou
chodbou, až k miestnosti určenej pre bezkontaktné návštevy. Nepáčilo sa mu
to, až príliš mu to pripomínalo vyšetrovaciu celu, do ktorej sa dostal kvôli Joelovej zrade. Takýmto miestam sa
zvyčajne vyhýbal, ale keď vo svojom byte objavil kameru, usúdil, že prišiel čas
pohovoriť si s Joelovým starším
bratom. Podľa toho, čo mu vo väzení povedali, však mal Carson nejaký trest
a nemohol nikoho prijať až do odvolania, musel využiť svoje staré
kontakty, ktoré mu ešte ostávali na to, aby si vybavil špeciálne povolenie. No
aj tak mu umožnili len rozhovor za sklom pod zámienkou, že bude vystupovať ako Carsonov nový právny zástupca. Práve
preto tak teraz musel na každého pôsobiť, čo mu robilo značné problémy. Keď
sa konečne usadil na svoje miesto, strážcovia priviedli pomerne vysokého
a statného tmavovlasého muža, pocítil úľavu, že sa ho nikto viac nebude na
nič vypytovať.
Carson
si aj vo väzení udržiaval dobrú kondíciu, bol ešte pomerne mladý, aj keď tu
nadobudol akýsi tvrdší výraz, a sálala z neho autorita, namiesto tej
bezstarostnosti, ktorou oplýval keď ho naposledy videl ešte ako slobodného
muža. S ním bol v kontakte tiež, aj keď nie
až do takej miery ako s Joelom. Chvíľu sa obával, že ho ani len nespozná,
lebo od tých čias sa dosť zmenil, ale niečoho takého sa zrejme nemusel obávať.
„Takada
Sho. Teba som tu nečakal. Predpokladám, že moji bratia ti opäť robia
problémy...“
„Bratia?
Myslel som si, že máš len jedného.“
„Mám
dvoch,“ pripustil neochotne.
„Ale
to predsa...“
„Nikto
to nevie, lebo oni pred všetkými hrajú takú hru. Predpokladám, že už aj teba
dostali.“
„To
mi musíš vysvetliť, Carson. Nerozumiem tomu...“ najprv si myslel, že mu uniklo
nejaké slovíčko, ktoré tak celkom presne nepoznal, jeho rodná reč bola
japončina, a aj keď sa už dostatočne prispôsobil, občas sa stávalo, že
nepochopil istý slangový výraz, prípadne nejakú vetu, ktorá sa na to podobala
a nebolo treba ju brať až tak doslova.
„Mám
dvoch mladších bratov, Joela a Johna. Sú dvojčatá. Matka a otec sa na istý čas rozišli, ona
vtedy otehotnela s takým mladým chlapcom, bolo to len pobláznenie
a nikam to neviedlo. Otec sa
o tom dozvedel, kvôli tomu sa s ňou definitívne rozviedol. Bola veľmi
nahnevaná a zúfalá, naša rodina si vtedy nemohla dovoliť toľko detí, tak
jedno z dvojčiat dala na adopciu. Doma som ostal len ja a Joel. To druhé dieťa som ani len nevidel, nepovedala mi o ňom,
akoby nikdy neexistovalo.
John
sa dostal do lepšej rodiny a bol vychovávaný úplne inak než my, ale Joel,
ten bol už od malička taký menší detektív, dozvedel sa o ňom,
z nejakých starých záznamov a našiel ho. Odvtedy sa vždy takto
striedali, zistil som to, až neskôr, keď ma postavili pred hotovú vec
a Joel mi predstavil svojho brata, mama mi stále tvrdila,
že sa narodilo len jedno dieťa, až neskôr priznala, že boli dve, povedala mi
celý ten príbeh, ale len preto, že Joel ju k tomu donútil. “
„Prečo
mi to hovoríš až teraz?“ nechápal, ako si takúto informáciu mohol nechávať len
pre seba.
„Sľúbil
som im, že veci ostanú tak, ako doteraz. Chránil som ich tajomstvo dlhé roky, Joel
sa však rozhodol vrátiť do Garethovho
života. Presnejšie povedané vyhrážal sa mi tým. Porušil našu dohodu.“
„Mal
si mi to povedať skôr. Teraz má jeden z nich tvojho syna. Som presvedčený
o tom, že ho uniesli,“ rozčuľoval sa.
Carson
naňho chvíľu hľadel tak, akoby aj on pochyboval o tom, či aj on správne
porozumel.
„Ako
to myslíš, že ho má?“ opýtal sa ešte raz a dosť zreteľne. Takada sa naňho
zamračil, nebol na tom tak zle, aby nedokázal sformulovať jednoduchú vetu.
„Musíš
mi povedať úplne všetko, ak chceš, aby sa ešte niekedy vrátil domov.“
§§§
Carson bol odvedený do svojej cely. Nový dozorca naňho po celý čas
nervózne zazeral. Mal na to dobrý dôvod, keďže vďaka svojmu špeciálnemu výcviku
nepotreboval zbraň na to, aby dokázal zabiť.
Nateraz sa však nemienil zaoberať takýmito vecami, vyhovovalo mu,
akú má vo väzení povesť. Bol s tým úplne spokojný a prial si, aby sa
ho aj dozorcovia báli. Pri sebe zniesol len jediného človeka, a práve kvôli
tomu, tak dlho váhal či prezradiť Joela alebo ešte chvíľu mlčať a čakať ako
sa celá situácia vyvinie. Jeho milenka si
práve upravovala svoje dlhé tmavé vlasy, stiahla si ich do elegantného copu a obrátila
sa k nemu.
Carson si ju majetnícky privinul k sebe, takmer zabúdal, že ide
o muža, ktorý sa na ženu len hrá. Zamiloval sa do nej, a bol až
podozrivo spokojný vždy, keď bola s ním. Pobozkal ju, ich jazyky sa
stretli v dráždivej hre. Nikdy predtým ani len nepomyslel vzťah na vzťah s mužom,
až kým nestretol mladíka, v ktorom sa skrývala žena, aj on to tak vnímal,
a rýchlo sa prispôsobil novej situácii. Práve vďaka svojej milenke mal teraz zakázané návštevy, jeden z nováčikov
sa totiž veľmi neuvážene rozhodol otravovať jeho ženu, niečo také sa preňho
samozrejme neskončilo dobre, nezabil ho, ale dal mu jasne najavo, že nikto
nebude siahať na jeho súkromný majetok.
„Aká bola návšteva?“ opýtala sa, keď si spolu sadli za stôl.
„Lepšia, než som čakal, Annie. Zdá sa, že Joel sa už naplno vrátil
do hry. Ktovie ako to dopadne...“
§§§
Neskôr...
„Nie, tomu neverím. Ty nemôžeš byť..“ Gareth
si vypočul všetko, čo mu povedal pán B a vôbec mu to nedávalo zmysel.
Niečo také predsa nemohla byť pravda. Vysvetlil mu to, prečo sa veci natoľko
zamotali, aj to ako je možné, že ho pozoroval a pritom nezistil,
s kým má tú česť.
„Takže
ty si John, a ten, ktorý mi ráno ublížil, je Joel... ale to predsa... Ja
Joela poznám. Vyzeral inak. Nepodobal sa na teba, ani trochu... A videl
som ho mŕtveho...“ pokúšal sa od neho dostať čo najďalej, prestal s tým, až keď si uvedomil, že mu z jeho
strany nič nehrozí.
„Podstúpili
sme isté zmeny, my obaja... Keď sme sa sem presťahovali, už som vyzeral takto
ako teraz... Máme novú totožnosť a to všetko, len preto, aby sme boli
v bezpečí, tak mi to povedal... A on tiež, striedali sme sa po
väčšinu času. Pozoroval ťa a keď zistil, že nás tiež sleduješ, urobil
s tebou tie veci...“
„Takže
to nie vy?“
„Nie,
Gareth, bol to on. Ja som sa o tom dozvedel len vďaka tomu, že mi to sám
povedal. Tvrdil, že bude lepšie, ak na teba nateraz dohliadnem ja, kým on sa
postará o tie ostatné veci. Hlavne o vyšetrovateľa, ktorý sa začal
opäť zaoberať tým jeho prípadom.“
„Ak
to nie je vaša chyba, tak ma pustite. Sľubujem, že sa nikto nedozvie
o tom, do čoho ste zapojený. Len ma nechajte odísť.“
„To
nebude možné.“
„Môžete
sa rozhodovať aj samostatne. Nemusíte ho vo všetkom poslúchať.“