 |
| STOJÍM SAMA PROTI SEBE |
varovanie, extrémne citové výlevy
Uvažujem o veľkých zmenách vo svojom živote, ešte nie som tak celkom rozhodnutá, ale zatiaľ to aj tak nevyzerá dobre. (aspoň nie pre mňa). Uvažujem o tom, že nechám školu, teda, že sa tam už fakt nevrátim, to že som blbec, kvôli tomu ako som to predtým urobila, to je jasné a tiež to nebudem rozvádzať, nebudem tu rozvádzať ani svoje dôvody a tak, ale keď sa tam nevrátim, môže to znamenať, že nebudem môcť tak často písať ako doteraz, (teda i tak si asi nájdem nejaký ten spôsob, keď situácia trochu vychladne), ale nejde ani tak o to, proste to sa dá zariadiť, horšie je to, že neviem, čo... s istými vecami, ktoré sa len tak ľahko nevyriešia.
Nechcem nechať školu preto, že som lenivá tam chodiť, alebo preto, že sa nechcem učiť, ani jeden z tých dôvodov to nie je.
Mám na to iné dôvody, už som o tom čiastočne uvažovala aj v lete, a aj keď sa trochu bojím, čo bude so mnou, tak... Som z toho všetkého nešťastná a neviem čo mám robiť. (Teda viem, ale keď urobím to, čo fakt chcem, bez ohľadu na následky, tak to bude... no to si asi viete predstaviť čo)
Je mi to na jednej strane ľúto... veľmi... Nie je mi to jedno, akože však čo, nič sa nedeje, keby to tak bolo, tak som teraz celá šťastná a mňa skôr bolí srdce a tak... už mi bolo aj do plaču... Lebo viem, že to nebude dobré istú dobu a možno to budem aj ľutovať, aj keď potom nechápem prečo sa dejú isté veci, ktoré sú akoby proti mne, akoby som stála sama proti sebe...
