pár: Stiles (Jennifer Blake)/Derek
varovanie: zámena tiel, romantika, jednorázovka delená na 5 častí, smrť, krátke.
Obsah: Stiles zistí, že sa stal obeťou útoku démona.
Poznámka: Som totálne zmätená a unavená, preto len krátke. varovanie: zámena tiel, romantika, jednorázovka delená na 5 častí, smrť, krátke.
Obsah: Stiles zistí, že sa stal obeťou útoku démona.
Po
týždni...
Stiles sedel na jednom
z hrubších konárov. Už si zvykol na to, že ochranná línia nemetonu siaha až na
tie najvyššie miesta. Alfa svorka obklopovala obradné miesto, boli tam aj jeho
priatelia, aj keď omnoho ďalej od vplyvu nemetonu. Nemohli sa priblížiť, lebo ich
vtom bránilo uzavretie moci z predchádzajúceho rituálu. Akési neviditeľné pole
im bránilo prekročiť hranicu. Kruh ich stále chránil pred neželanou
pozornosťou. Mal o všetkom prehľad vďaka triku, ktorý ho naučila Jennifer.
Hovorila tomu nazeranie a bolo to
veľmi užitočné, hlavne pre zvedavého mladého emisára. Prípravy na
posledný rituál sa natiahli, už vedel, čo majú pred sebou a nedesilo ho to
natoľko, ako predtým. Na konci toho všetkého naňho čakala sloboda a možno aj
niečo viac... Niečo, na čo si teraz nedovolil, ani len pomyslieť. No nemohol
tam ostať celý deň, aj keď to bolo momentálne jeho jediné rozptýlenie.
Pripomenul mu to vlkolak, ktorý naňho
zavolal: „Stiles!“
Opatrne zliezol až ma
jeho úroveň. Derek už dávno nebol zviazaný, podarilo sa mu dospieť k dohode s darachom ešte pred dokončením
rituálu, nebol pritom, preto nevedel,
ako dosiahol prepustenie, ale usúdil, že zrejme nejakým spôsobom dospeli k
vzájomne výhodnej dohode. Medzi nadprirodzenými bytosťami to nebolo nič
nezvyčajné. Vznikali aj tie najmenej pravdepodobné spojenectvá.
„Poď sem!“ nástojil.
"Už idem... Už
idem...."
Trvalo mu dosť dlho,
kým sa ocitol opäť na pevnej zemi, blízko toho najlákavejšieho ohrozenia. Počas
tých pár dní spolu často hovorili, veľa sa toho medzi nimi vysvetlilo,
ubezpečoval ho o tom, že nechce, aby sa stal jeho otrokom a nebude ho
k ničomu nútiť. Na tejto veci sa veľmi jasne dohodli, ale zároveň sa
nebránil tomu, aby si navzájom pomohli a spolupracovali.
Alfa ho vzal za ruku,
niečo také neočakával, hlavne keď ešte nedávno lúpal plody nemetonu a ruky mal
od nich tak trochu lepkavé. Bol totiž hladný a plody boli jediným zdrojom
ich obživy, keďže boli tak trochu uzavretí v obradnom mieste a vyjsť z jeho
lákavého objatia by znamenalo, čeliť alfa
svorke v priamom prenose. Boli schopní roztrhať všetko, čo by sa s nimi
dostalo do priameho kontaktu. Možno práve preto bol taký citlivý aj na
prítomnosť iného vlkolaka vo svojej blízkosti.
Derek ho jemne pohladil
po ruke.
"Čo to
robíš?" vyjachtal zmätene.
„Len sa ťa
dotýkam..."
Cítil pevné zovretie
jeho prstov. Nechcel, aby ho pustil, ale bolo to také zvláštne, také intenzívne,
ale príjemné pocity netrvali dlho. Pazúry sa takmer zarezali do jeho ruky. Nebránil sa, len sa naňho díval, prijímal aj
tento prejav vlkovho hnevu. Vlci patriaci k emisárom boli vždy na nich čiastočne nahnevaní, a citliví na ich
prítomnosť, dokonca aj keď sa náhodou stali milencami, tieto reakcie to tak
úplne neoslabilo. Stiles to poznal na vlastnej koži, Derek dosť často naňho
reagoval takýmto spôsobom, akoby ho privádzal do zúfalstva, aj keď neurobil
takmer nič zlé.
„Ty môžeš kedykoľvek...“
upokojoval ho. Zovretie sa postupne zmierňovalo. Vlkolak si ho k sebe pritiahol,
natoľko, až to vyzeralo, akoby sa chceli stretnúť v objatí, Stiles majetnícky
prešiel rukou po jeho chrbte.