varovanie: na motívy seriálu being human (cena
za ľudskosť, kde Mark hral upíra) novopremenenýupír_Misha, vodca upírov_Mark,
upíri skôr ako v being human
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža...
Hodnotenie
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža...
Hodnotenie
Kým Tamara pracovala na
drinkoch, stihol doobjednávať aj zvyšné veci. Medzitým sa neobjavil nikto nový,
takže ešte chvíľu uvažoval o preňho najdôležitejšie položke, kostýme,
ktorý by mal mať na večierku oblečený on. Zamestnanci mali tiež zapadnúť do
strašidelného štýlu. Tamara už mala vybratý čierny
kostým padlého anjela, ale on stále váhal medzi viacerými možnosťami.
Začínal uvažovať nad tým, že si oblečie uniformu, trochu sa zakrvaví umelou
krvou a bude z neho duch padlého
vojaka. Predstavoval si, akoby to asi vyzeralo, a akú štýlovú čiapku
by si mal vybrať k tomu modelu, ale nemal možnosť o tom dlhšie
pouvažovať, keďže Tamara ho čoskoro poklepala po pleci, a strčila mu do
rúk tácku s pripravenými drinkami. Boli umiestnené vo výrazne červených
pohároch, preto sa len ťažko dalo rozlíšiť akú farbu má tekutina v ich
vnútri, zhora boli takisto zakryté. Nevedel, prečo si zákazníci želajú niečo
také, ale keďže sa nikto nesťažoval, práve naopak, boli ochotní za to zaplatiť
ešte omnoho viac ako za ostatné drinky, keďže level 34 sa pohyboval vo vyššej
cenovej kategórii, nerobil si kvôli tomu žiadne starosti. Ladne preplával okolo
ostatných stolov, až kým nezastal pred sedmičkou.
„Nech sa páči, dvakrát level 34,“ položil drinky na stôl.
Pohľadom pritom
neustále prechádzal po Markovi. A muž sa rovnako dychtivo díval naňho.
Nebolo pochýb o tom, že v tomto meste napokon zrejme našiel človeka,
ktorý rozumel jeho túžbam.
„Misha,“ potichu ho
oslovil svetlovlasý muž.
„Áno, pane?“ pristúpil
bližšie k nemu.
„Daj si niečo na môj
účet.“
„Ale ja...“ zamumlal
zahanbene.
„Vyber si čo len budeš
chcieť...“
Tamara naňho spoza
pultu vrhla varovný pohľad.
„Tak dobre, ak vám tu
urobí radosť.“
„Ak ti to urobí
radosť...“ opravil ho.
Wren len nespokojne
pokrútil hlavou.
„To som vedel, že máš
slabosť pre mladých chlapcov, ale tento nie je nič extra...“
„Keby ste niečo
potrebovali, stačí povedať...“ zahanbene vyjachtal Misha. Bol zvyknutý na
takéto pripomienky a ani prinajmenšom ho to neznepokojovalo.
Zatiaľ od neho nič
ďalšie nepožadovali, preto zamieril späť k pultu.
„Tak čo zaplatil si ti drink, že sa tak
vznášaš?“ opýtala sa Tamara.
Nadšene prikývol
a vrhol ešte jeden pohľad na stôl číslo sedem.
„Nevieš, s čím sa
zahrávaš...“
„Je snáď upír tak ako
sa to o ňom hovorí?“ opýtal sa pobavene.
Tamara pokrútila
hlavou.
„Na to ti radšej
neodpoviem.“
Potom už nemali čas sa
spolu veľmi baviť, keďže dovnútra prišli noví zákazníci. Misha tentoraz ostal
za pultom a venovala sa im Tamara. Všimol si, že Wren po nej ďalej
pokukuje, ale doteraz nič nepodnikol, len sedel na svojom mieste a o niečom
debatoval s Markom. Misha teraz vybavoval objednávky pri bare, miešal a nalieval,
Tamara, obiehala stoly a preberala objednávky.
Celý večer prebiehal v podobnom
duchu. Misha si nakoniec pripravil niečo aj pre seba, a potešilo ho, keď
sa Mark napokon rozlúčil so svojim kolegom, a prišiel si sadnúť k nemu
k baru.
Rozprávali sa spolu o všeličom
možnom. Dalo by sa povedať, že sa tak zľahka pohybovali na hrane medzi
obyčajnou konverzáciou a flirtovaním.
„Misha, ja už budem
musieť ísť, ale chcel by som, aby sme sa stretli, budeš mať niekedy v najbližšej
dobe voľný večer?“
„Áno, jasné, zariadim
si to tak, aby som si na teba našiel čas.“
Mark mu dal aj svoje
telefónne číslo, prezvonil ho, a on si ho poznačil zatiaľ do kontaktov,
takže to šlo pomerne ľahko.
Cítil sa s ním veľmi
dobre, po počiatočných obavách sa ukázalo, že jeho civilná osobnosť dokáže byť
veľmi príjemná a šarmantná.
Po celý zvyšok večera
mu chodilo po rozume, že bude mať rande.
Čas mu ubehol tak
rýchlo, zmena skončila, skôr, a on si stále udržiaval tú svoju dobrú
náladu.
„Tak už choď. Dnes
zatvorím ja...“ povedala Tamara, keď mali hotovú uzávierku a všetko bolo
už upratané.
„Tak ahoj, vidíme sa vo
štvrtok...“
Prešiel dlhšou uličkou
až k parkovisku, kde mal požičané auto. Už bolo opravené, zastavil sa
poňho v dielni ešte začiatkom svojej služby.
No v jednej z bočných
uličiek uvidel niekoho ležať na zemi. Tá osoba sa nehýbala, pristúpil bližšie.
„Pane, ste v poriadku?“
Položil ruky na mužov
chrbát. Bola tam tma, táto časť ulice nebola poriadne osvetlená kvôli
chýbajúcej lampe.
Muž sa pohol, obrátil sa
k nemu a on matne rozoznal známu tvár.
„Mark?“ opýtal sa
zdesene.
Podľa toho, čo mal
možnosť vidieť bol zranený, a z jeho odevu bolo cítiť pach krvi.
Mužove ruky ho pomaly
objali, pritlačili ho k sebe...
„Si v poriadku?“
„Nie, Misha, nie som...“
Mark pritisol pery k jeho krku a uhryzol
ho.
