pár: Stiles (Jennifer Blake)/Derek
varovanie: zámena tiel, romantika, jednorázovka delená na 5 častí, smrť, krátke.
Obsah: Stiles zistí, že sa stal obeťou útoku démona.
varovanie: zámena tiel, romantika, jednorázovka delená na 5 častí, smrť, krátke.
Obsah: Stiles zistí, že sa stal obeťou útoku démona.
poznámka: poviedka sa pomaly chýli ku koncu. Ostávajú ešte 2 časti. (Potom editácia a tvorba pdf)
Hodnotenia:
Hodnotenia:
Po
pár dňoch...
„Stiles, zo školy sa vráť rovno domov...“
pripomenul mu otec, keď sa mu konečne podarilo vyhrabať sa z postele. Docupkal
do kuchyne, kde si doprial rýchle raňajky a prehodil aj pár slov
s otcom.
„Okej, pochopil som,
škola a domov a nič viac...“ namrzene naňho hľadel.
„Tak prečo potom pred
našim domom stojí Derek Hale?“ opýtal sa ho podráždene.
„Tak to ja neviem...“
celkom úprimne odvetil Stiles. Neočakával, že sa len tak objaví pred jeho
dverami. Okamžite vyzrel z okna a naozaj ho tam našiel, vyzeral
nahnevane, pôsobil nahnevane a díval sa naňho ako inak s plnou dávkou
vlčieho hnevu. Naznačil mu, aby sa niekam rýchlo presunul. Alfa to na jeho
pokyn urobil, ale tváril sa pritom dosť hrozivo, keďže to bol príkaz a Stiles
pochopil, že vlci príkazy nemajú radi.
„Derek Hale, naozaj?
Veď tam nikto nie je... Asi len prechádzal okolo.“
Šerif Stilinski vyzrel
von oknom.
„Tak si radšej
už ber tašku a choď!“ prikázal mu.
Bez váhania po nej
stiahol.
„A nesnaž sa niekam opäť
zmiznúť, lebo tvoje domáce väzenie stále platí. Keby si nemal toľko úloh zobral
by som ti aj počítač...“ pripomenul mu svoje rozhodnutie týkajúce sa toho, ako
odišiel z domu na vlastnú päsť a opäť mu nič nepovedal. Mal už za
sebou výpoveď ohľadom daracha,
neostávalo mu nič iné len potvrdiť, že bol naozaj unesený, ale nepamätá si na
veľa podobností.
„Okej, otec, pochopil
som, škola a domov a nič viac...“
„Čo vyšetrovanie?“
opýtal sa vo dverách.
„Ešte stále pokračuje,
ale to nie je tvoja vec. Nechcem, aby si sa do toho plietol.“
„To som pochopil. Tak
sa maj, a príjemnú službu.“
Nervózne zamieril k svojmu
autu.
Kvôli svojmu prvému podozrivému
zmiznutiu sa dostal aj na výsluch. Nedalo sa tomu vyhnúť.
Darach
mu našepkával, čo by mal povedať a on počul ako rozpráva o veciach, ktoré
nikdy nezažil, ale tak presvedčivo, akoby sa to naozaj stalo.
Otec mu už potom
nerobil problémy, ale priznal sa aj, že sa istý čas kempoval v lese, keďže
dúfal, že toho páchateľa prichytí pri čine tam, veril tomu, že získa nejaké
dôkazy spolu so svojimi priateľmi. A práve preto znášal teraz to malé
domáce väzenie, aj keď nebol tak úplne uväznený, keďže mohol ísť do školy
a robiť aj veci, ktoré by iní chlapci na jeho mieste zvládnuť nemohli.
Nechcel Jennifer kryť,
to nemal v úmysle, stále veril tomu, že by mala byť za svoje činy
potrestaná, ale kruh v tomto stál za ňou a žiadal aj od neho isté
ústupky. Povedali mu, že všetko dajú do poriadku, nevedel ako presne to chcú
urobiť, keďže stratené životy sa už nedajú získať späť, ale dali mu jasne
najavo, že ako darachov žiak, spojený
s ním tými tajomným bodom, ktorý síce odstránili, ale nemohli zabrániť
tomu, aby sa jeho vedomie k nej občas neutiekalo. Vyjadrili aj značné
znepokojenie, čo by sa mu mohlo stať, keby bola niekde zatvorená, prípadne keby dostala trest smrti, neboli si istí, či by
to nepotiahol na druhú stranu s ňou, ich spojené bolo zvláštne aj pre
nich, povedali, že sa s niečím takým silným sa už dávno nestretli.
Premena
sama o sebe údajne nebola vyhľadávaným spôsobom ako na seba upozorniť svojho
žiaka, spojenia medzi žiakom a učiteľom boli vyhľadávané, ale už dávno nie
v takomto rozsahu. To, čo s ním urobila na ňom takisto zanechalo
stopu, prebudenie Nemetonu si
vyžiadalo niečo z neho, tak mu to aspoň vysvetlili. Nateraz ho odbremenili
aj od tejto záležitosti a žiadali ho, aby sa sústredil hlavne na svoje
študijné povinnosti. Pretože si nebol istý, akoby to skončilo, zatiaľ bol ticho
pod podmienkou, že nespôsobí žiadne ďalšie úmrtia.
Nasúkal sa teda do
svojho džípu, dvere boli otvorené preto tušil, koho nájde vo vnútri.
„Teda, Derek, ty by si
sa uplatnil aj ako zlodej!“ pochválil ho, keď boli v bezpečnej vzdialenosti
a jeho priateľ sa mohol konečne narovnať.
„To je samozrejme
kompliment.“
Vlkolak ho prebodol
vražedným pohľadom.
„Už nikdy mi nič
neprikazuj!“
„Bolo to nutné. Prečo
si sa ukázal tak skoro, prišiel by som za tebou neskôr, alebo by som ti
zavolal...“
Derek zavrčal.
„A kedy asi? Máš domáce
väzenie a môj vlk ide od toho obradu vyskočiť z kože! Prečo mu stále
naznačuješ, že potrebuješ ochranu. Voláš ho každú noc, to musí prestať, Stiles.
Nie si v ohrození, tak prestaň volať vlka!“
„Ja to nerobím
schválne. Jednoducho sa to stane....“ položil ruky na volant a prinútil sa
dívať na cestu.
„A čo? Až tak ti to
vadí. Vieš, predsa, že môžeš prísť spať ku mne. Aspoň kým si sa nenaučím ako to
ovládať. Obaja sa bez problémov vyspíme.“
„Ty ma pozývaš do
svojej postele?“
„Nie, nie, takto teda
nemyslím, spať vo význame, položiť hlavu na vankúš, zavrieť oči a spomaliť
telesné funkcie... Ale ak máš chuť, mohli by sme aj...trochu sexovať...“ to
posledné vyslovil takmer nehlučne, ale Derek to veľmi dobre počul.
„Ty si neskutočný...“
„Ja viem, to preto mi
túžiš nakopať zadok...“
V džípe na chvíľu
zavládlo ťaživé ticho.
„Tak dobre, skúsime to
týždeň a uvidíme, ako to vlkovi bude vyhovovať. Čo sa týka tých vecí,
nemali by sme...“
„Ja viem. Ja viem, to
bol len návrh, ak nechceš tak...“
„Stiles!“
„Tak čo, chceš či
nechceš? Kto sa má v tebe vyznať?“
Počas takýchto chvíľ
takmer zabúdal na to, že jednej zo svojich spolužiačok môže zničiť život.
Nečakali, že práve ona vlastní diaľkové ovládanie od Deucaliona, podľa všetkého
bola aj ona na niečo také príliš mladá, teda na ovládanie veľkého zlého alfu a druidi
nateraz tento plán nechávali otvorený a nechceli na ňu zbytočne upozorniť
už aj tak nervóznu alfa svorku.
