varovanie: posadnutosť, sebauspokojovanie, obťažovanie, voyerizmus
pár: Gareth/John a i. , Gareth/Matt (pravý Jack H. z jednej časti) obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina.
Poznámka: mala som menší zásek, nič čo som napísala sa mi akosi nepáčilo, tak som sa rozhodla dať do kapitoly, všetko čo som napísala a hotovo. No neviem ako to dopadlo, takže pokiaľ na to máte nejaký názor, tak to pokojne môžete prejaviť ako vždy napr. v hviezdičkovej forme alebo inými spôsobmi, každý spôsob je vítaný. Je to taká dosť ťažká poviedka, teda myslela som, že to bude ľahké, ale píše sa to fakt ťažko, aspoň mne. No uvidím ako to bude ďalej.
Hodnotenie
Niekde v Japonsku
Jeden zo sluhov
zabudol zamknúť dvere. Sho to využil na to, aby konečne preskúmal dom. Zatiaľ
nemal žiadny konkrétny plán, chcel len nájsť Iana. V Japonsku mal priateľov,
ktorí by boli ochotní mu pomôcť. Možno nie s veľkým nadšením, ale on by
ich už dokázal presvedčiť. Potichu prechádzal po dome, pohyboval sa pomaly
a takmer nehlučne, skúšal či ešte dokáže robiť veci, ktoré im vštepovali
počas výcviku. No nemal žiadne väčšie problémy, šlo o typický japonský
dom, patriaci zrejme ľuďom z vyššej triedy, čo usúdil podľa vybavenia. Čím
dlhšie sa tam pohyboval, tým si bol istejší, že to miesto už niekedy navštívil.
No takýto pocit mal dosť často, keďže žil vo viacerých rodinách, a niekedy
aj u priateľov, rozhodne všade len nie doma so svojou rodinou. Tento pocit
bol ešte viac umocnený príchodom staršej ženy, pomaly zostupujúcej po schodoch.
Kedysi musela byť nepochybne veľmi krásna, no tak ako na všetkom živom, aj na
nej sa podpísal neúprosný čas. No bola oblečená elegantne a veľmi moderne,
ale nie tak, aby svojím oblečením vzbudzovala dojem neprimeranosti. Pani
Minamoto bola dokonalou príslušníčkou svojho druhu.
Pamätal si na jej
omnoho mladšiu verziu, chladnú a odmeranú pani veľkého domu, ktorá si ho
premeriavala s nedôverou vpísanou v prísnom pohľade. No vyžarovalo
z nej aj niečo iné, akýsi zvrátený pocit hladu, a počas tej jednej
noci, keď trávil čas v tomto dome, ako neželaný hosť, vstúpila do jeho
izby a vyžiadala si platbu za túto trúfalosť. Mučila ho bolesťou
a slasťou, niekoľko mesiacov potom nedokázal spať so žiadnou ženou, bez
toho, aby nepociťoval akúsi zvláštnu prázdnotu.
A teraz táto žena
s úsmevom pristupovala k mužovi, ktorý práve vošiel do domu. Zložil
si cestovnú tašku na zem, a kabát si od neho prezval sluha. Takada mal
pocit, akoby mu nejaká ruka zovrela žalúdok, keď videl koho to žena tak
intenzívne tisla k sebe.
„Aká bola cesta,
synak?“
„Dlhá a únavná,
matka, ešte sa o tom porozprávame, ale najprv by som chcel vedieť, či je
všetko tak, ako má byť.“
Joel ju od seba jemne,
ale dôrazne odtisol. Sluha zavesil jeho kabát, a potom ho pokynom ruky
prepustil, ale tašku si zval so sebou sám. Prešli spolu do menšieho salónika. Takada
obozretne kráčal za nimi v bezpečnej vzdialenosti a nechával si dosť
času na rýchly únik, ak by ho náhodou prekvapil niektorý zo sluhov. Joel zložil
tašku na zem. Sadol si oproti svojej matke, ktorá naňho hľadela takmer
ako na stelesnenie nejakého boha.
„Dorazili
v poriadku. Urobili sme všetko, tak ako si prikázal.“
„Ian je už
u svojho pána?“
„Áno, prebehlo to tak,
ako si to naplánoval.“
„Je spokojný?“
„Áno, veľmi spokojný.“
Takada cítil ako
zovretie v žalúdku zosilnelo. Takže Ian nie je v dome. Dali ho
niekomu inému. Joel nedodržal slovo ani v tomto bode. Hnev ho podnecoval
k tomu, aby mu to okamžite vrátil, ale vedel, že by to nemalo žiadny
význam. Trpezlivo čakal na to, čo všetko sa ešte dozvie a dúfal, že
o tejto téme ešte budú hovoriť. No Joel nemal záujem ďalej hovoriť
o tejto záležitosti.
„Sho si už začína
zvykať na svoj nový život?“
„Nie som si istá.
Nemala som príležitosť s ním hovoriť. Postupovali sme podľa tvojich
pokynov a nechali sme ho v izbe. Ale bolo oňho dobre postarané, je vo
výbornej kondícii a postarali sme sa aj o aplikáciu šperku podľa
tvojho výberu... Mám tu pre teba aj prsteň...“ na chvíľu vstala, siahla do
nejakej skrinky a vybrala z nej krabičku, v ktorej sa nachádzal
jeden z tých riadiacich šperkov, ktoré Takada videl vo viacerých
prevedeniach. Joel si spokojne prevzal svoj prsteň a nasadil si ho.
Prechádzal po ňom pohľadom s istou dávkou posadnutosti. Pootočil ho tak,
aby isté vzory do seba zapadli.
Takada vykríkol od
bolesti. Nemohol to zadržať. Bolo to natoľko neznesiteľné, až sa zosunul na
kolená. Tisol si ruky k ústam, ale bolo už neskoro.
Nemohol zabrániť
zovretiu pevných rúk, ktoré ho nemilosrdne ťahali dotiahli do salónika.
Nedokázal sa brániť, bolesť pohlcovala úplne všetko, cítil ako mu z očí
stekajú slzy, bol bezmocný a úplne zbavený akejkoľvek možnosti na obranu,
telo mu oťažievalo a keď pocítil ako nejaká ruka nemilosrdne zovrela
ozdobu na bradavke a potiahla za ňu, bolestne zalapal po dychu.
„Joel, prosím...“
„Takty si opustil izbu
bez dovolenia, Sho...“
„Nie, ja...“
„Prijmi svoj trest.“
Pocítil ako ruka
z prsteňom pohladila jeho brucho. Bolesť sa stále šírila do celého tela,
chvel sa a hrýzol si do pier, aby opäť nezačal kričať.
„Ja vás nechám. Ak
budete niečo potrebovať, viete, kde ma nájdete...“ pani Minamoto čo
najrýchlejšie opustila salón.
„Prosím, môj pane, už
dosť... už nemôžem...“
„Tak pekne ma prosíš,
kto by tomu asi tak dokázal odolať...“
Takada pocítil ako
šperk na jeho bradavke začal reagovať na pánov dotyk. Jeho pulzovanie postupne
nahrádzalo bolesť slastnými pocitmi, ktoré podobne ako ona rozochveli jeho
telo. Spokojne zastonal a rozkročil nohy, aby zbavil svoje telo napätia.
Joel bez zaváhania zovrel jeho penis, intenzívne ho trel, jeho priateľ zúfalo
pohyboval bokmi oproti nemu, neprestal až kým nedosiahol uspokojenie, ktoré
ešte stále tak trochu hraničilo s bolesťou.
„Nenávidím ťa, ty
prekliaty bastard!“ zamumlal rozrušene, pulzovanie šperku aj bolesť to všetko
ho nesmierne vyčerpalo. Jeho telo bolo citlivé a netúžil po ničom inom,
než len vrátiť sa späť do postele.
„Opäť si na mňa
zvykneš.“
Joel ho začal
bozkávať. Najprv dosť surovo, takmer
trestajúco, no keď povolil, a dovolil mu jazykom preniknúť do jeho úst,
náhle znežnel a doprial mu pozornosť akej sa mu doteraz nedostávalo.
Oplatil mu bozky, privítal ho doma tak ako sa patrilo. Nerozumel tomu, ale vždy
keď ho mal blízko seba túžil potom, aby veci medzi nimi boli opäť
v poriadku bez ohľadu na to, čo mu Joel vždy vyviedol, keď sa ho náhodou
prestal dotýkať. Nenávidel tú časť seba, ktorá bola šťastná len v jeho prítomnosti. No mal na to iné tak trochu
sebeckejšie dôvody. Vedel, že násilím a krikom od Joela nič nezíska, ale
trocha poddajnosti ho vždy vedela dostať do lepšej nálady.
„Kde je Ian?“ opýtal
sa pohodlne uvelebený v jeho pevnom objatí.
„Žije u môjho
japonského spoločníka, tak ako som ti to povedal. Je to jeho majetok. Ani jeden
z nás ho už neuvidí.“
„Ale ja musím...“
„Odnesiem ťa do
postele. Tam to bude pohodlnejšie, neskôr to spolu preberieme a uvidíme,
čo sa dá robiť...“
Jeho priateľ sa vzpieral,
ale on na to vôbec nedbal. Prehodil si ho cez plece, svoju tašku ponechal
zatiaľ v salóniku, a odniesol svojho partnera do izby.
§§§
Tokio
Joel prechádzal po
dobre známom dome, ktorý v ňom vyvolával celú radu príjemných aj desivých
spomienok. Napriek všetkému si zvolil cestu domov a návrat k svojej jedinej láske, niečo o čom
si predtým ani len nedovolil snívať. Počas celého letu myslel na to, čo všetko
mu povie a ako sa jeho priateľ zatvári, keď zistí kto si ho kúpil. Zobral
si so sebou aj kópiu toho šťastného videa, ktoré malo jeho priateľovi
pripomenúť, ich spoločné chvíle. Spomínal na to sladké privítanie, ktoré
pocítil na vlastnej koži, aj na nasledujúcu noc počas ktorej mu Takada sľúbil
úplnú poslušnosť, ak privedie Iana späť k nemu. Nemal v úmysle to
urobiť, nepotreboval, aby sa niekto staval medzi neho a jediného muža, ktorého dokázal milovať. Nemienil sa oňho deliť s nejakým úbohým
otrokom. Už si splnil svoju úlohu a viac nebolo potrebné, aby sa miešal do
ich života.
Splnil všetky svoje záväzky
a aj keď vedel, že brat ho za to bude nenávidieť, našiel Garethovi dobré
miesto, možno lepšie, než väčšina z tých, ktoré prijímali do svojich
domácností sexuálnych otrokov. Tak trochu dúfal, že John to nevydrží
a pokúsi sa ho zachrániť, preto sa ani nijak netajil s tým, kedy
presne Garetha odvedú ani to, komu ho dajú, a Matta dopredu pripravil na
to, že možno so sebou bude musieť vziať viac ľudí. Poznal svojho brata natoľko,
aby vedel, že si u nich rýchlo zvykne a napokon mu bude aj vďačný za
to, že mu nenechal na krku starostlivosť o celú firmu a všetky
záležitostí týkajúce sa ich dedičstva. Pozastavil mu účty, ale len preto, aby
konečne urobil to, po čom tak veľmi túžil, no hrdosť mu nedovolila vzdať sa
všetkého, čo mu Joel ponúkol, aj keď ho tento život plne neuspokojoval. Dlho
uvažoval o tom, akoby to mal urobiť, hlavne kvôli bratovým záväzkom, ktoré
takpovediac vyprovokoval on sám.
Môj drahý braček, nepochybne práve teraz predstieraš,
že si obeť, akoby si zabudol na to, ako sme prišli k celému tomu dedičstvu
a nášmu úžasnému podniku... pomyslel si napokon.
JOELOVA SPOMIENKA
Bolesť hlavy.
Chlad prichádzajúci od
stola, na ktorom ležal, bolestný dotyk s kovovým povrchom, putá, ktoré ho
držali na mieste, a bránili mu v pohybe.
A ruka, ktorá ho
neúprosne hladila po tele. Prst obkrúžil napätý otvor a prenikol hlbšie
doňho. Zastonal. Pokúšal sa ho vytlačiť preč, stiahol svaly, no on neprestal,
aj keď ho to zabolelo.
„Uvoľni sa!“ napomenul
ho. Druhá ruka plesla mladíka po zadku, tvrdo a neľútostne.
Nepredpokladal, že
návšteva u jeho brata bude prebiehať práve takto. Ani to, že jeho
adoptívnym rodičom sa akosi zapáči predstava toho mať doma dvoch rovnakých
chlapcov. Malo to byť úplne inak, našiel ich, skontaktoval sa s bratom
a on mu poslal letenku, aby ho prišiel navštíviť, keďže so svojou rodinou
žil v Japonsku. Sľúbil, že mu uhradia všetky výdavky, preto ani chvíľu neváhal.
Okrem toho bol naňho zvedavý a chcel sa
s ním stretnúť, tak presvedčil, mamu, aby ho tam pustila. Najprv nechcela,
ale keď počula, že bude bývať u bohatých a vážených ľudí, rozhodla sa
mu tento výlet povoliť. Napokon to nebol až taký dobrý nápad, ako si pôvodne
myslel.
„Nechcem...“ zamumlal
nahnevane. Prudko trhol putami, no nemalo to žiadny význam, muž ďalej
pokračoval v jeho príprave, vyžíval sa v bezmocnosti, ktorú
pociťoval.
„Vzpieraj sa koľko len
chceš, aj tak mi neunikneš...“
Pocítil ako prsty
nahradil mužov penis, od bolesti trhol putami ešte silnejšie.
„Zabijem vás, jedného dňa vás zabijem...“
kričal.
Po pár mesiacoch...
Bozkával ho. Cítil ako
sa mu známka na krku hýbe, ako ho obojok tak trochu tlačí, ale neprekážalo mu
to. Bol v posteli so svojím pánom. A s jeho druhým otrokom. Pán
ich oboch miloval, patrili mu úplne bezvýhradne a prežívali spolu len
rozkoš. Pán hovoril, že ich nikdy neopustí, že ich potrebuje a nedovolí,
aby ich niekto rozdelil.
Oddane sa tisol k
pánovi. Rozovrel nohy, aby dovolil jeho ruke preniknúť pomedzi nich.
„Prosím pane, vezmite
si ma!“ pocítil žiarlivosť, keď si ako prvého vybral jeho brata. Chcel, aby
venoval aj jemu, a to okamžite.
Joel videl ako vstúpil
do jeho brata, ako sa jeho pohyby zrýchlili, John spokojne stonal
a pohyboval sa s ním. Chcel to isté, potreboval, aby si ho pán
okamžite vzal. Naviedol jeho ruku k svojmu penisu. Boli spolu prepletení,
nebolo možné uniknúť. Bozkával pána a cítil ako mu aj bratova ruka pomáha
čo najrýchlejšie dosiahnuť uvoľnenie.
„Trpezlivosť, môj
drahý... dostaneš čo chceš...“
„Ja vás potrebujem
teraz... musím... ja...“
„Pokojne zlatíčko...“
Pritiahol ho od ich
objatia, posadil ho na Johnov penis. Neočakával to, ale jeho brat narazil na
miesto, ktoré v ňom vyvolávalo rozkoš a pánove ruky cítil všade, tak
sa nebránil, bol jeho spokojnou hračkou, nechcel sa od neho pohnúť, nebol schopný
mu nič odmietnuť. A pán mu poskytol to, čo potreboval.
Súčasnosť
Zanechal tie staré
spomienky, na svoje úplné podriadenie. Nikto iný, okrem toho jeho muža, nad ním
už viac nezíska takú moc. Splní
partnerovi každé želanie, dopraje mu potešenia, o ktorých doteraz nemal
ani len predstavu.
Pán Minamoto ho
naučil ako ovládnuť ľudskú bytosť
natoľko, aby bola úplne podrobená a postupne ho zasvätil aj do toho ako
fungoval jeho malý podnik. Joel rozšíril pole jeho pôsobnosti a po smrti
svojho pána, nastúpil na jeho miesto, nedovolil, aby si ho nikto iný podriadil,
no John bol iný, on nemal takú pevnú vôľu a nedokázal sa brániť. Keby
nebolo jeho už dávno by sa vyhrieval v posteli niektorého z tých
sadistických bastardov. Už sa viac
nesnažil popierať to, kým jeho brat je, doprial mu to, čo chcel a tešil sa
na to, že aj on dostane presne to, po čom práve teraz najviac túži. Gareth bol
vždy len prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa, veľmi rýchlo tohto chlapca
pustil z hlavy a ponechal ho svojho osudu, predpokladal, že aj on
bude u nového pána spokojný a ak sa podriadi, bude si môcť pokojne
žiť v pohodlí spolu s jeho bratom. No práve teraz ho ani tak netrápil
osud jeho rodiny, ako to, či dosiahne svoj cieľ. Ak to bude nutné úplne ho
zlomí a zničí akékoľvek odhodlanie, ktoré v sebe ešte jeho partner
má. Získa ho len pre seba a urobí preto úplne všetko.
Po pár týždňoch
Gareth nespokojne
zavzlykal, keď Tomova ruka zablúdila k jeho penisu.
„Ničoho sa neboj,
budeš rozmaznávaný a milovaný...“
„Tam sa ma
nedotýkajte!“ varoval ho chladne a odsotil jeho ruku, ktorá sa však
usadila na jeho kolene.
„Čoskoro si zvykneš,
ja sa už o to postarám, aby si začal poslúchať...“
„Nie, ja nechcem...
nebudem váš...“
Tom použil prsteň.
Stúpalo mu to do hlavy, akoby sa napil niečoho veľmi ťažkého a omamného.
Muž mu rozopol nohavice a stiahol mu ich až ku kolenám, podobne skončili
aj čierne boxerky, ktoré si len nedávno obliekol. Nebránil sa, celé telo mal ako v ohni,
potreboval dotyky, cítil ako mu penis začína pulzovať slastnou bolesťou.
„Tak vidíš, môj spôsob
je lepší, ako tá tvoja bolesť... Pozri sa naňho, aký je horúci
a pripravený len pre nás...“
„Na kolená, Matt...“
požiadal mladšieho muža, ktorý sa zatváril odmietavo, ale napriek tomu
poslúchol.
Gareth cítil ako vlhké
ústa obklopili jeho penis a lízali ho, akoby od toho závisel jeho život.
Zároveň bol nadvihnutý a Tomov prst sa pohrával s jeho vstupom,
pomaly si ho pripravoval a on sa nedokázal brániť, nedokázal vzdorovať tým
pocitom šíriacim sa z otrockého čipu. Spojenie prišlo príliš skoro,
bolestne vykríkol, keď sa mužov penis dostal do jeho tela a pevne ho
v sebe zovrel, bol príliš veľký, do očí mu vyhŕkli slzy, keď ho muž nútil,
aby sa pravidelne nadvihoval, pričom prirážal hlbšie do Mattových úst
a cítil len slasť, ktorá ho nútila stonať stále hlasnejšie
a hlasnejšie.
Tom medzi prstami
láskal jeho bradavky, skúsene ich trel, uvidel Whyatovu hlavu, ktorá sa
vynorila spoza kresla, mladíkove pery sa nemilosrdne prisali na jeho bradavky.
Sladké mučenie pokračovalo, až kým jeho majiteľ nedosiahol vyvrcholenie,
a on pocítil ako všetko vydal do Mattových úst, tak trochu ho to
prekvapilo a trvalo mu dlhšie, kým všetko prehltol, no nesmel prestať. Tom
mu nedovolil, aby sa odtiahol.
„Tak poď, len si ho
vezmi...“ ponúkol mu Garetha, otočil ho k sebe a oprel o kreslo.
„Nie, nechajte ma!“
opäť sa začal vzpierať.
No Matt sa tým nedal
zastrašiť. Prenikol doňho, svojou váhou ho pritisol ku kreslu a prirážal
do jeho tela, bez toho, aby mu dal šancu sa od neho dostať. Nebolelo to, ale
Gareth kričal, aby ho nechal, po tele sa mu už nešírili slastné pocity, hlavu
mal úplne čistú a cítil len to, ako ho drží a stále doňho preniká
čoraz rýchlejšie, Tom mu zdvihol hlavu a začal ho vášnivo bozkávať
a hladiť, Whyatt ho lízal a láskal jeho penis, až kým sa opäť nepostavil,
nedali mu pokoj, kým sa cez neho nepreliala ďalšia intenzívna vlna slasti.
Počul, že aj Matt prežíva to isté a bolo to také intenzívne, až sa mu
z toho podlomili kolená a definitívne skončil na zemi.
Matt ho objímal
a zasypával sladkými bozkami. Bránil sa, ale nebolo mu to nič platné,
nikomu nezáležalo na tom, či to chce, alebo nie.
„Dám sa do poriadku
a o chvíľu sa k vám pripojím. Ty môj drahý, sa pekne vráť do
svojej izby...“ odmenil Whyatta vášnivým bozkom a prepustil ho.
„Ďakujem, môj pane...“
Whyatt sa pobral späť
na poschodie. Nadšene si pritom pospevoval, no Gareth nezdieľal jeho radosť.
Poddal sa im, patril
im obom a vyzeralo to, že nad ním opäť zvíťazili aj napriek jeho snahe
nepodľahnúť ich želaniam.
„Takto to má byť,
Gareth. Teraz si už náš a budeme sa o teba starať, tak ako si to
zaslúžiš. Som s tebou veľmi spokojný....“
„Už sa to nebude
opakovať. Niečo ste mi urobili ja... som to tak nechcel...“
No Tom už jeho slovám
nevenoval pozornosť.
Namiesto toho prikázal
Mattovi: „Postaraj sa oňho a odnes ho do našej postele.
Bude spávať s nami...“
Po ďalších márnych
bojoch, bol napokon umytý a odnesený do veľkej postele, na ktorú bol
uložený a keďže sa neprestával vzpierať, Matt mu obliekol jeden
z tých obľúbených postrojov, ale tentoraz taký, ktorý sa pripínal
k obojku a jednotlivé pásy sa priväzovali tak, aby nemohol pohnúť
rukami a nohy mal tiež priviazané tak, že sa v žiadnom prípade
nemohol dostať sám z prikrývok. Hádzal sebou, až kým sa úplne neunavil,
každý prudký pohyb ho sťahoval čoraz pevnejšie, Matt si ľahol k nemu,
hladil ho a utešoval, až kým akékoľvek neželané pohyby neustali.
Ležal uprostred
postele, úplne vysilený a zdesene sledoval ako si do postele k nemu
ľahol aj Tom.
Majetnícky prechádzal
rukou po jeho tele a privinul si ho k sebe, ako nejaké poslušné
domáce zvieratko.
„Čoskoro nebude nutné
ťa sem priväzovať. O to sa už postarám...“ pobozkal ho na pery
a spokojne vedľa neho zaspal.
Matt sa takisto
pohodlne uvelebil, zavrel oči a takisto podľahol spánku. Garethovi to
trvalo o niečo dlhšie no napokon sa aj on prepadol do nepokojných snov.
