varovanie: na motívy seriálu being human (cena
za ľudskosť, kde Mark hral upíra) novopremenenýupír_Misha, vodca upírov_Mark,
upíri skôr ako v being human
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža...
Poznámka: pôvodne som chcela pridať až zajtra, ale keďže môj word je schopný, napr. veci vymazať, tak radšej pridávam hneď a komp je tiež pred krachom, takže by ma štvalo, keby to ostalo náhodou... takže, radšej to dávam sem.
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža...
Poznámka: pôvodne som chcela pridať až zajtra, ale keďže môj word je schopný, napr. veci vymazať, tak radšej pridávam hneď a komp je tiež pred krachom, takže by ma štvalo, keby to ostalo náhodou... takže, radšej to dávam sem.
Poznámka: absolútne nechápem, čo sa to zas robí s tými komentármi pri manželskej zmluve.
Hodnotenie
venované sanasami
Sadol si do kúta čo najďalej od svojej kolegyne a upíra, a pokúšal sa nemyslieť na to, aký to
bol pocit, keď si myslel, že jeho priateľ si želá jeho smrť a stále tu
bolo to krátke akoby zaváhanie a partnerova reakcia na žiadosť o pomoc. Bojoval so svojimi
pokušeniami a potichu čakal.
Wren prišiel do miestnosti o pár minút neskôr, tak trochu sa
nakláňal na jednu stranu. Prenosnú chladničku s krvou držal v jednej
ruke a v druhej ťahal držiaky potrebné na upevnenie. A mal so
sebou aj niečo čo vyzeralo ako pomaranč a injekčná striekačka.
„Musíš mi pomôcť, bude lepšie ak mu to vpichneš ty...“
„Neviem to.“
„Nie je to ťažké, najprv si to spolu nacvičíme a potom to
urobíš...“
Všetko to zložil na stôl. Potom otvoril chladničku a Misha sa naňho takmer vrhol, keď
zacítil krv, ale on naňho odmietavo zavrčal, ukázal mu zuby a svoje
upírske oči a jeho upír mladší postavením a neistý bez podpory
stvoriteľa sa jednoducho stiahol.
„Dobre, to už je lepšie, ver mi, že sa na to nemôžeš len tak ľahko
vrhnúť... Bude ti opäť zle, ak to urobíš a práve teraz potrebujem, aby si
mal aspoň ty istú ruku...“
Ukázal mu ako vpichnúť ihlu do pomaranča. A podal mu ho spolu aj
s ihlou, aby si to mohol vyskúšať.
Nebolo to až také zlé, ako očakával, Wren medzitým otvoril chladničku
a strasúcimi sa rukami vybral jeden balíček.
„Láska, pomaly sa napi, dobre... Hneď som ti pri tebe...“ rozbalil
hornú časť, a podoprel svoju priateľku tak, aby si mohla nájsť lepšiu
polohu.
„Ďakujem.“
Potom sa vrátil späť k Mishovi, ktorý medzitým dopichal takmer
celý pomaranč, už ho to začínalo celkom baviť.
Presunul držiak tak, aby bol pri posteli pacienta. Vyhrnul mu rukáv
a posadil sa k nemu z druhej strany.
„Teraz to urobíš, ja ti ho pre istotu podržím...“
„Dobre,“ súhlasil napokon, aj keď nemal veľkú chuť Markovi ešte
pridávať krv, hlavne nie potom ako si zgustol na ňom.
No napokon ponoril ihlu na to správne miesto, ako Wren predpokladal,
Marka bolesť trochu prebrala, ale nie úplne, bol rád, že ho nemusí držať, keďže
mu kládol značný odpor a opäť mal ten divý a takmer nepreniknuteľný
výraz. Upokojil sa, až keď krv začala prúdiť. Až potom ho Wren mohol pustiť.
„Už nebude vystrájať. Pokojne si k nemu ľahni aj ty...“
Odmietavo pokrútil hlavou.
„Nie, ja by som radšej...“
„Pozri, ja pôjdem k svojej priateľke, ale ty by si mal ostať pri
ňom... Čoskoro sem prídu ostatní a ja nechcem, aby vodca spanikáril len
preto, že ťa nenájde vedľa seba...“
„Akí ostatní?“
„Celá rodinná bunka predsa.“
Doteraz úspešne predstieral, že nikto ďalší neexistuje. Neprišli
k nemu tak blízko, aby sa nimi musel zaťažovať.
„Aj oni boli napadnutí a teraz, keď sa útok skončil vrátia sa
k vodcovi... Teda tí čo prežili...“
„Čo ak mi ublíži?“
Wren sa usmial.
„Nič ti neurobí, môžeš mi veriť.“
Nebol o tom až tak veľmi presvedčený, ale už sa mu začínala krútiť
hlava a cítil, že tiež potrebuje krv, tak sa napokon nechal presvedčiť.
Wren mu pomerne rýchlo vpichol infúziu, dokonca ho aj veľmi štýlovo
poprikrýval a uložil tak, aby mal dostatok pohodlia. No on sa aj tak
odsunul trochu ďalej od Marka, keďže napriek sľubom staršieho upíra zatiaľ
nemal ani poňatia čo znamenal ten útok na jeho osobu, žiadal predsa
o pomoc a takto si teda pomoc nepredstavoval.
Služobne mladší policajt, potom vzal z chladničky svoju konzervu.
Zručne ju otvoril a okamžite začal sať.
„Prečo ty nemusíš dostať infúziu?“
„Ja som tak trochu iná kategória, okrem toho keď nás vlci prepadli
nevymieňali sme si krv ako vy dvaja...“ žmurkol naňho a pokračoval ďalej,
mierne rozhodený tým, že si dovolil ho prerušiť.
„Aha.“
Krv prúdila, ale necítil tú istú vášeň ako pri kŕmení ústami, bolo to
také tiché a pokojné. Ukolísalo by ho to až k spánku, keby nemal
toľko ďalších otázok.
„Aký útok? Už mi to konečne celé vysvetli!“
„Polož ruku na Markovo čelo.“
Tentoraz poslúchol bez ďalších otázok, lebo nechcel, aby si z neho
Wren uťahoval, že je upírom už celý rok, ale počas toho obdobia sa vlastne nič
o svojom druhu nenaučil.
Ponoril sa hlboko do pocitov svojho
stvoriteľa a mal možnosť dozvedieť sa viac o tomto type útoku.
Markova myseľ sa mu otvorila a vpustil ho k svojim vedomostiam a pocitom.
„Nie to nie... To nemôže...“ klesol na zem, zobral tvár do dlaní a odmietal
sa naňho čo len pozrieť.
Opäť to urobili, napriek tomu, aký
tolerantný bol v poslednom čase k vlkolakom, im to nestačilo, mier im
zrejme nevyhovoval, keď sa rozhodli pre ten typ útoku, ktorý bol asi tým
najkrutejším, ktorý mali k dispozícii. Infikovaný vlk so sebou priniesol
časť vlčieho jedu, mierne zredukovanú, ale aj tak pre upíra smrteľnú, a pomôcť
sa mu dalo len jediným spôsobom odsať dostatočné množstvo krvi, ale nebolo to
až také jednoduché, žiadalo si to viaceré uhryznutia, na rôznych miestach,
bolestivé uhryznutia, no nemal čas mu niečo vysvetľovať, vedel, že ak rýchlo
nezasiahne stratí ho, no zároveň bojoval s odporom, ktorý sa ho zmocňoval
pri predstave, že bude musieť do seba vstrebať časť vlčieho jedu, pričom
výsledok nikdy nie je tak úplne istý, a keďže upíry nemajú dáviaci reflex
krv prejde jeho systémom a je dosť možné, že oboch to aj tak bude stáť
život, ako vodca by sa nemal obetovať kvôli jednotlivcovi, aj napriek tomu, že
mu pomyslenie na to, že ho stratí spôsobovalo nesmiernu bolesť... Druhou
možnosťou bolo to, že ho to zmení, a ak sa to dozvedia Starší je možné, že
ich sa budú chcieť zbaviť takto pozmenených jedincov... Už raz obetoval osobu,
ktorú miloval kvôli svojej moci, urobil to, len preto, aby nebol v pokušení,
no tentoraz napriek riziku a všetkému čo s tým súviselo, to musel
urobiť. Jeho myšlienky boli také rýchle a trhané, že sa to dosť ťažko sledovalo,
rozrušenie ich značne skresľovalo.
Misha cítil ako ho bolí to, čo sa s ním
dialo, aké ťažké je preňho pokračovať v tých uhryznutiach a ako nenávidí
všetkých, čo im toto spôsobili.
Musel odpojiť svoju myseľ od jeho spomienok, bolo to príliš bolestivé a mätúce,
krútila sa mu z toho hlava a zmocňoval sa ho čoraz väčší hnev.
Mal ešte toľko ďalších a ďalších otázok, ale pomaly začínali
prichádzať ostatní, preto nemal možnosť v nich pokračovať. No toto nové
zistenie o Markovej osobe ho dosť znepokojovalo, čo ak sa napokon rozhodne
vzdať aj jeho, ak bude k tomu donútení kvôli svojmu postaveniu vodcu? Už
teraz váhal, či by mu mal pomôcť, to váhanie tam bolo veľmi zreteľné.
