pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: neopravená časť (vhodná na korektúru)
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: neopravená časť (vhodná na korektúru)
Máme
tu teda takýto pokus o obnovenie tejto poviedky, aj keď neberte to
príliš vážne, je to pomerne zvláštna poviedka a po prečítaní z nej mám
zmiešané pocity, ale keďže som dokončila korektúru zvyšných kapitol mám
pre vás aj kapitolu novú.
Hodnotenie
venované Lilith
Skrytá dedina
„Má na to svoje
dôvody...“ upokojujúco dodal Remus Lupin. Potom ako prenášalo prišlo samé,
nedalo sa s ním vydržať. Bolo viac než zjavné, že ak čoskoro niečo neurobí
začne sa mu pomaly strácať pred očami.
Jemne pohladil
po hlave čierneho psa, ktorý sa lenivo opieral o jeho kolená. Nová čarodejnícka dedina, ktorá sa pozvoľna
rozrastala v tomto takmer zabudnutom údolí, sa rozprestierala pod nimi.
Postupne sa
k nim pridávali všetci, ktorí sa obávali hnevu Temného pána, rodiny ľudí
z fénixovho rádu, čarodejníci z muklovských rodín, ktorí nemohli
dokázať svoj pôvod a mnohí iní, ktorí nedôverovali sľubom Temného pána natoľko, aby sa vrátili späť do
svojich domovov. Brnenie ochranných kúzel cítil na celom tele, šplhali sa až na
vrchol kopca kde bolo strážne stanovište.
A on mal
dnes ako vždy hliadku, aj keď sa rokovalo o mieri, nikto nedôveroval
temnému čarodejníkovi a bolo na mieste zachovávať ostražitosť a byť
vždy pripravený na možný útok. Nikto neveril tomu, že Temný pán ich nechá ujsť,
len kvôli pekným očiam svojho mladého milenca, ktorý dôveroval tej hre na mier,
a zjavne bol až príliš ovplyvnení mágiou Temného pána. Aspoň to povedali
ostatným, aby ich ako-tak upokojili.
„Nemôžem uveriť
tomu, že sa pridal k nemu...“ pokračoval Sirius tentoraz už zmenený
v ľudskej podobe.
„Nezabúdaj ako
hovorili o tebe, keď si bol v Azkabane, dokonca aj ja som si myslel,
že si zradca, a pravda bola celkom iná...“ ďalej namietal Remus.
Sirius sa naňho
len mračil. Jeho priateľ vedel, že nie je nahnevaný na Harryho, že je len
sklamaný z toho, ako to všetko dopadlo. A nezazlieval mu to, no mohlo
to byť ešte omnoho horšie.
„Vezmem to za
teba, Námesačník, ak sa ti nechce strážiť, ja tu ostanem,“ prerušil ho ostro.
„Nie, nie,
nemôžeš tu byť každú noc, musíš sa vyspať, ak nechceš zísť do dediny, tak si
pospi tu, ja na všetko dohliadnem...“ nekompromisne naňho navliekol deku
a uložil si jeho hlavu do svojho lona, dalo by sa povedať, že takmer
násilne, Sirius s ním chvíľu zápasil a nakrivo sa usmieval.
„Vieš, Remus,
že ja som ťa mal vždy rád... James bol môj priateľ, ale teba som mal vždy
najradšej...“ usmial sa naňho.
„Ja som sa
obával, že mi to jedného dňa povieš,“ pokúsil sa s ním trochu žartovať, aj
keď vedel, že to zrejme nezaberie, no nebol ochotný nechať starého priateľa
trpieť samého. Hlavne teraz, keď sa im podarilo zlomiť ten zväzok a Sirius
bol opäť voľný, Malfoy sa ho oficiálne vzdal a opäť si žil svoj život, čo
najďalej od neho a Sirius bol opäť pánom svojho osudu.
Remus bol rád,
že sa rozhodol ostať v jeho blízkosti a pomáhať mu. Nevedel si
predstaviť lepšiu osobu, z ktorou by trávil ten neistý čas, keď nebolo
jasné, ako dopadne Tonksovej pôrod, ani to, čo s nimi bude.
„Ja som vás mal
rád oboch, ale ktovieako vás to nezaujímalo... Nikdy ste nedali na moje
rady...“
„Občas áno, pár
krát si zachránil Ufňukanca predtým, aby vstúpil do záchodu hlavou napred...“
Siriusove oči
opäť žiarili spokojnosťou.
Jeho priateľ si
ho prísne premeral, jednou rukou mu rozstrapatil vlasy a druhou ho naďalej
oddane zakrýval.
„Pristane ti
to, keď sa takto usmievaš, Tichošľap, je to takmer ako vtedy, keď za tebou plakali
všetky dievčatá z ročníka.“
„Ja si spomínam
len na to, ako si sa tváril ty, keď som...“ Sirius mimovoľne nadvihol jednu
ruku a pohladil ho po tvári.
Strhol sa.
Nemal by mu to
dovoliť, tie časy, keď spolu experimentovali, už dávno skončili, bude mať
rodinu a nesmie dovoliť, aby ... Stačí mu to, že bude s ním, že sa
naňho vždy môže spoľahnúť.
„No tak Remus,
nič si z toho nerob, ja ťa len tak dráždim, zlepšil si mi náladu, tak ťa
musím trochu pokúšať.“
Dlho sa spolu
zabávali a zhovárali o všetkom možnom, napätie z nich opadlo,
a Sirius sa napokon uvoľnil natoľko, až dokázal zaspať. Remus ho jemne
hladil po vlasoch, čarovným ďalekohľadom niekoľkokrát prešiel celú oblasť.
Všimol si
postavu, ktorá opustila dedinu a zamierila rovno k nim. Jej dlhé
červené vlasy upútali jeho pozornosť.
„Zdravím ťa,
Lily...“ pošepol jej, aby nezobudil Siriusa. Bolo ťažké ho uspať a nechcel
práve teraz bojovať ešte aj s ním.
Sadla si
k nemu.
„Nemôžem
spať...“
„Mala by si si
oddýchnuť.“
„Nemôžem. On je
s ním, Remus.“
Lupin pevnejšie
zovrel svoj prútik. Rozumel tomu ako sa cíti, podobne ako Sirius aj ona sa pred
ostatnými snažila ovládať.
„Mrzí ma to,
Lily... Budeme sa s tým musieť zmieriť.“
Harryho tzv. zrada bola predmetom všetkých
rozhovorov, nebolo to nič nezvyčajné a očakával, že ona s tým časom
príde za ním.
„Neviem, čo mám
robiť, ja... chcela by som mu písať a... stále je to môj syn, ja...chcela by
som ho vidieť, ale... neviem, či dokážem...“
Povedal jej to
isté čo Siriusovi, to isté čo hovoril všetkým, ktorí za ním prišli a dúfal,
že sa nemýli.
O rok neskôr...
Prvé známky
toho, že skutočne zavládol mier boli také nepatrné, že si to ledva všimli, no
postupne a veľmi pomaly zavládla v čarodejníckom svete opäť tá
príjemná rutina, na ktorú boli zvyknutí.
Všetkých veľmi
prekvapilo, že Temný pán dodržal zmluvu a nechával svojich nepriateľov v relatívnom
pokoji, pokiaľ oni dodržiavali svoju časť dohody a verejnej proti nemu
nevystupovali.
Nebolo to
presne to, čo by chceli dosiahnuť, ale oproti predchádzajúcej situácii to bol
značný pokrok.
Aspoň tak to
vnímali všetci, ktorí chceli k tejto zmluve pristupovať optimisticky. Iné
omnoho negatívnejšie hlasy, ktoré len potichu šepkali kdesi v pozadí,
hovorili, že je to len začiatok podrobenia čarodejníckeho sveta a každú chvíľu
môže dôjsť ku krviprelievaniu.