25. kapitola Morsmodre 3/3

 pár: HP/LV

Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
opravená časť

varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán

Hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

 venované Lilith.

Sídlo Temného pána

„Takže tá dedina... Už poznáte jej polohu... Je obklopená základnými kúzlami a napriek sľubom o mieri stále strážená...“  Lord Voldemort hľadel na Luciusa Malfoya, aj on za ten rok prešiel akousi premenou, ak by to tak mal nazvať, dalo by sa povedať, že útek jeho nového manžela mu viditeľne prospel, pozbieral sa a jeho urazená hrdosť zjavne prevládla na všetkým ostatným. A nepochybne mu pomohlo aj to, že od svojho pána napokon získal odpustenie.

Posadnutosť dedinou, v ktorej, v ktorej sa ukrýval jeho manžel, doviedol do úplného konca, keď sa mu podarilo umiestniť do nej špióna, ktorý ich informoval, že v dedine ešte prednedávnom očakávali Potterov veľký návrat a obnovenie vojny.

Temný pán na to bol pripravený a len čakal na zámienku, aby mohol proti nim použiť všetku svoju dostupnú silu.

Úprimne povedané ho veľmi prekvapilo, že sa jeho milenec rozhodol ostať s ním, nechával ho tak bez dozoru a dával mu viac slobody, práve preto, aby mu Harry dal zámienku na útok , daroval by mu slobodu, to mienil dodržať, už by ho nenútil, aby sa k nemu vrátil, vraždenie jeho odporcov by mu vynahradilo ten pocit straty... A aj tak sa nemal čoho báť, ich spojenie fungovalo aj na diaľku, Harry sa ho nemohol nikdy úplne zbaviť, nešlo to a nech sa akokoľvek snažil ich osudy, boli takpovediac prepojené, a očakával, že to tak bude až do samého konca.

„Výborne, Lucius. Som veľmi spokojný s tvojimi službami...“ po dlhom čase mal konečne možnosť svojho služobníka pochváliť a bolo to dvojnásobne príjemné aj preňho, keďže stretnúť inteligentného smrťožrúta, ktorý by snáď dokázal nahradiť pomerne zaujímavého Severusa Snapa, to sa nestávalo každý deň, a Temný pán sa obával, že dokonca začne vraždiť aj niekoho zo svojich radov, ak bude musieť tráviť celý svoj čas v prítomnosti smrťožrútov typu Crabbe a Goyle, ktorí boli síce ľahko formovateľní a dobre použiteľní, ak šlo o hrubú silu, ale rozhovory s nimi vyčerpávali jeho samého viac než mimoriadne podnetný sexuálny styk s jeho mladým milencom.

„Ďakujem vám, môj pane... ak plánujete útok, na tak ja sa rád zúčastním...“

„Nepredbiehajme Lucius,“  Temný pán usúdil, že bude musieť pochvaly udeľovať trochu obozretnejšie, chápal Luciusovu potrebu pomstiť sa za toľké poníženie, Malfoyovcov predsa nikto neopúšťal, nehovoriac o tom, aké hrozné pre Luciusa muselo byť, že s jeho kliatbou si poradili nižšie postavení čarodejníci, kým on sám, svetaskúsený aristokrat si s tým nevedel rady.

„Zatiaľ budeme čakať a pozorovať. Predpokladám, že taká horúca hlava ako je Black, nevydrží len tak nečinne sedieť. Nech len príde ku mne, a my všetko rýchlo vyriešime...“ jeho ruka jemne pohladila Nagini.

A celkom mimovoľne sa mu vybavila aj predstava iného hada, ktorého láskal rovnako rád ako to robil s ňou.

Po dlhých bojoch prijal spojenie s Harrym, ako niečo čo je jeho súčasťou a mal by si nájsť spôsob, ako si to užívať.

„Môj pane, rád by som vás požiadal, aby ste mi ho prenechali, Black je môj... ale ak trváte na tom, že...“

„Nemám žiadne námietky proti tvojej iniciatíve, ak sa odváži provokovať môžeš sa oňho postarať, a keby aj nie, ty si už nájdeš spôsob, ako ho dostať bez toho, aby si do toho zatiahol celý čarodejnícky svet.“

Lucius spokojne prikývol a opäť sa tváril dosť samoľúbo. Nemal by mu to dovoliť, ale čakali ho už len príjemné povinnosti, preto to tentoraz prehliadol, no aj tak zdvihol svoj prútik a dotkol sa kostenej rúčky.

„Ďakujem vám, môj pane.“

Pochopil, že svojho pána už začína unavovať, a čo najrýchlejšie opustil miestnosť.

Voldemort ďalej hladil Nagini.

//„Povedz drahá, prečo nedopriať jednému smrťožrútovi trochu tej radosti, keď nám je nadeľovaná plným priehrštím...“/

//“Doprajeme mu, pán môj, doprajeme.“/ zasyčala spokojne.

Black sám o sebe ho nijak zvlášť nefascinoval, rád by ho zabil, už len pre radosť zo zabíjania, ale dosť výrazne by to zhoršilo jeho vzťah s Harrym, čo by v danej chvíli nepovažoval za vhodné. Príliš si zvykol na to, čo všetko dokázal urobiť s jeho mysľou a telom, nechcel, aby sa to skončilo a rozhodne oceňoval to, že mu chlapec všetko poskytuje z vlastnej vôle.

Opustil svoju pracovňu, v ktorej zvyčajne prijímal smrťožrútov, a presunul sa späť do svoje spálne.

Bolo už dosť neskoro, Harry spal v jeho posteli, ležal na boku a vedľa neho bolo prázdne miesto, určené len preňho. Jemný tlak jeho mysle, však chlapca prebudil zo spánku. Temný pán to nemal v úmysle, ale tá Potterova myseľ sa k nemu tisla tak dychtivo, stačilo aby bol na blízku a cítil ako sa mu priam ponúka, to chlapca muselo nevyhnutne prebudiť.

„Prišiel si?“

„Áno, dnes v noci už ostanem s tebou.“

Zbavil sa nepohodlia spôsobeného oblečením a ľahol si k nemu. A zložil Nagini. Tá prenikla pod prikrývku a vyhľadala teplo chlapcovho tela.

Predtým by mu to zjavne prekážalo, ale had v ňom, proti tomu nemal žiadne námietky a Temný pán nemienil dovoliť, aby drahocenná časť jeho duše opäť niekam urazene zmizla, len preto, že jej nedovolí, aby sa chvíľu zohrievala pri nich.

„Čakal som ťa, ale zaspal som, to vyučovanie ma ubíja, skutočne sa musím opäť učiť?“

„Chceš si predsa dokončiť vzdelanie, bol to tvoj nápad,“ pripomenul mu, keď odťahoval prikrývku a vsunul sa k nemu do postele.

„Áno, ale úplne som zabudol aké to dokáže byť namáhavé...“

„Mohol by som ťa učiť ja sám, to by bolo ešte omnoho namáhavejšie,“ nasadil mierne výhražný tón.

Harry siahol po jeho ruke a prisunul sa bližšie k nemu.

„Prosím, uč ma, od teba sa aj tak toho naučím najviac, aspoň čo sa týka praxe.“

„Len, aby si to neskôr neľutoval...“

Druhú ruku presunul na jeho bok, a cítil ako sa chlapec zozadu pritisol k nemu, bolo viac než zjavné, čo od neho potrebuje, a že zrejme zaplatí za to, ako ho čisto náhodu a bez bočných úmyslov prebudil.

„Čo by povedali tvoji priatelia, Harry, keby videli ako mi vychádzaš v ústredí?“

„Zrušil si predsa tie antivlkolačie zákony, a presadil si množstvo vecí, o ktorých ministerstvo nechcelo ani len počuť...“

„Takže len kvôli tomu?“ pokúšal sa napodobniť urazený tón.

„Nie, skrátka ťa chcem, ale to už vieš, tak dlho som bol tebou posadnutý a potom to všetko, chcem ťa aj keď mi ubližuješ, a želám si, aby si to robil len ty...“ bola to tá záležitosť, ktorú prijímal od horcruxu, inak by zrejme nepovedal niečo také a zrejme ani sám Harry si neuvedomoval, aký má naňho Voldemortov kúsok duše vplyv. Čím dlhšie mal prístup do jeho mysle, tým viac ním bol chlapec posadnutý a ani sám si neuvedomoval ako tomu všetkému postupne podlieha, bolo to pomalé veľmi nenásilné a navonok to vyzeralo tak, že sa pridal ku Kniežaťu temnôt a napokon aj on podľahol čiernej mágii, aj keď Temný pán vedel, že v skutočnosti na tom má výrazný podiel jeho horcrux a temná sila, proti týmto dvom silám zla, ani jeho nevinná duša nebola odolná.

Odkedy sa k nemu Harry správal ako k skutočnému partnerovi, zvykol si na túto myšlienku možno až príliš rýchlo a všetko medzi nimi bolo v poriadku.

Ten chlapec sa naivne domnieval, že mu skutočne otvoril celú svoju myseľ, že má prístup všade a nemusí sa ničoho obávať, dovolil mu nahliadnuť do istých sfér, prevažne spojených s jeho sexuálnymi náladami, a nedôležitými spomienkami, no všetky plány a záležitosti týkajúce sa čarodejníckeho sveta, mal ukryté za bezvýznamnými banalitami, tvoriacimi uňho bežné túžby po vraždení a mučení, a pár jeho najobľúbenejších vrážd, ktoré si skutočne užil, dodal tomu vierohodnosť aj starými plánmi, ktoré sa v skutočnosti nikdy nechystal zrealizovať a kým chlapcova myseľ bola preňho ako otvorená kniha, tá jeho sa menila skôr na niečo, čo môže on samovoľne meniť podľa svojej vôle a predkladať svojmu partnerovi len to, čo považuje za vhodné pre jeho pekné oči.

Každopádne mal prehľadom o tom, čo sa deje na oboch stranách a bol pripravený zasiahnuť, ak by sa veci nevyvíjali v jeho prospech.