18. 4. 2014

Material boy 8. kapitola 1/3







pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan)
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah:  Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý,  prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.

Poznámka 2: M-S si robí svoj projekt, a K-P mu pomáha, takže sa nachvíľu pozrieme, kam tak rýchlo zmizol Dennis.

  Hodnotenie  








DENNIS O´NEIL
„Nič mi nie je...“ odsekol chladne.
Mal pocit, akoby mu kravata až príliš zvierala hrdlo.
Mal prísť až o mesiac.
Pokazil mu dovolenku.
Mal v pláne si ešte nejaký čas len tak užívať so svojimi milencami a na nič nemyslieť. Aj napriek všetkému čo povedal a urobil, už dávno nebol taký šťastný a spokojný ako keď bol s nimi. Myšlienka na nich mu zároveň dodávala silu aj na to, aby zvládol túto návštevu.
Nie takto, celkom neohlásene a dal si ho zavolať, akoby mu tá kancelária stále patrila. Teraz to bolo jeho územie, prerobené podľa toho, ako to jemu vyhovovalo, ale napriek tomu strácal pôdu pod nohami, spokojnosť a šťastie, ktoré prežíval počas predchádzajúcich dní to všetko bolo vystavené riziku.
Ak to on zistí, bude môcť pokračovať?
Dokáže sa mu postaviť na odpor?
Vždy sa toho obával a kvôli nemu si najímal ženy ako spoločníčky, keď ich práve potreboval kvôli rodinným akciám.
Mal by byť úplne pokojný, bol na svojom území a nikto by ho nemal len tak vyviesť z rovnováhy.
Nikto okrem neho.
Ethana O´Neila.
Investora, ktorí zachránil dovtedy upadajúcu menšiu sieť hotelov a pod svojím vedením vytvoril hotelové impérium, ktoré získalo celosvetové uznanie. Oženil sa s dcérou predchádzajúceho majiteľa a stal sa pre nich symbolom úspechu.
Bol viac rodinným hrdinom a legendou ako jeho otcom.
„To sa mi nezdá...“ jeho otec naňho hľadel napoly podráždene, napoly nespokojne, tak ako vždy, keď ho prišiel nečakane navštíviť.
„Zanedbávaš svoju prácu, tri dni si sa tu neukázal... Neprenechal som ti miesto v Kórejskej sieti preto, aby si ...“ chystal sa spustiť jednu zo svojich zvyčajných prednášok.
Podobali sa na seba, zo všetkých súrodencov to bol on, kto najviac vyzeral ako jeho dieťa, ale zároveň bol osobou,  s ktorou si vôbec nerozumel. Nech robil čokoľvek, otec si vždy našiel dôvod na to, ako ho kritizovať.
„Potreboval som si vyriešiť súkromné záležitosti, otec. Oficiálne som mal dovolenku , o tom ťa už zrejme stihli informovať,“  odsekol chladne.
„Áno, povedali mi to...“
„Predpokladám, že si neprišiel kvôli tomu, aby sme preberali to, čo robím s mojím voľným časom.“
„Nie, to ma skutočne nezaujíma. Prišiel som kvôli tomu, lebo rodina si želá, aby sme posunuli zasadnutie rodinnej rady už na tento týždeň.“
Dennis mu chladne opätoval jeho sondujúci pohľad.
„Tento týždeň? Môžeme to urobiť pokojne aj zajtra, ak je o to až taký záujem,“ vyhlásil sebavedome.
„Potrebujeme nejaký čas, aby sme mohli všetci prispôsobiť svoj program. Najvhodnejšie to bude koncom týždňa štvrtok, alebo piatok, dovtedy by to niektorí nemuseli stihnúť...“
„Ako myslíš, mne to ani trochu neprekáža,“ zaklamal pomerne presvedčivo.
Celá jeho rodina.
Nastane zlet čarodejníc.
Všetky tie ženy, ktoré sa ho donekonečna budú vypytovať na to, kedy im predstaví svoju priateľku.
Nevedel prečo ho mama vlastne nevarovala, ona a otec žili striedavo v Kórei, striedavo v Amerike. No  on sám nemal problém ich zastihnúť kdekoľvek.
„Je nejaký neoficiálny dôvod na toto stretnutie?“ opýtal sa, pretože napriek všetkému vedel, že jeho otec pred ním nebude tajiť závažné informácie.
Predpokladal, že sa sem nezlietajú preto, aby si pozreli bilancie a posledné správy. Očividne mali v úmysle niečo úplne iné, inak by im natoľko nezáležalo na tom, či to bude teraz, alebo až o mesiac či dva.