pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
Poznámka: tie veľkonočné sviatky budú u nás hotová katastrofa, ešte len dva dni sú doma spolu už sa odohral incident...
Nevedel, čo sa stalo potom.
Nepočul už žiadny krik ani plač,
iba ticho, znepokojúce a natoľko intenzívne, že sa rýchlo poddal
beznádeji.
Bol slabý, a telom mu
lomcovala zimnica, blúznil v horúčkach, nevnímal svet okolo seba, ponáral
sa čoraz hlbšie do sveta svojej vlastnej mysle.
A kdesi tam pod povrchom
napokon objavilo to, čo sa už dlho snažil potlačiť.
Jeho matka tam počas toho útoku
zomrela, bol smrteľne ranená, v tom zmätku ju jeden z besniacich vojakov
zabil a on sedel pri nej, sestru vzali preč od neho, nevedel o nej nič...
no bola živá, určite bola živá, keď on sedel pri matkinom tele. No teraz si už
na ňu presne spomínal, aká bola, a veril tomu, že raz ju dokáže nájsť.
Nevedel rozprávať, nerozprával už
nejaký čas, predtým než prišli do dediny Rimania, nevedel prečo, jednoducho raz
prestal a potom už nemohol, nebolo to dôsledkom toho útoku... Jeho ľudia
tvrdili, že bohovia mu hlas odňali, že si vzali tento dar späť.
Ostatné sny však boli príliš
zmätené a všetko sa napokon ponorilo do akejsi zmesi farieb a hlasov.
Niekto pevne držal jeho ruku a šepkal
mu.
„Už som pri tebe, bude to v poriadku...“
Držal sa toho, keď naňho
siahal nemilosrdný chlad, bojoval až do poslednej chvíle, až kým sa jeho oči
opäť neotvorili a myseľ nebola pripravená čeliť svetu.
A bol tu aj iný hlas, ktorý
hovoril, že ho miluje a veľmi sa oňho bojí, prosil ho, aby bojoval, aby sa
nepoddával.
Obe hlasy ho držali nad
priepasťou. Boli preňho kotvou, ktorá jeho vedomie lákala späť, z príťažlivej
temnoty.
Prvé čo uvidel, keď po dlhšom
čase precitol, bol bledý chlapec, ktorý spal skrútený pri jeho posteli.
Pohol sa, takmer spadol, no aspoň
sa mu podarilo upútať mladíkovu pozornosť, keď naňho dopadol vankúš.
„Čo sa robí?“ chlapec si
rozospato pretieral oči.
A chvíľu mu trvalo, kým
uprel svoj zrak na posteľ.
Misha sa statočne posadil.
„Ty si sa prebudil...“ usmial sa
naňho.
Prikývol a venoval mu
nesmelý úsmev.
„Ako sa cítiš? Chceš niečo?“
Pokrútil hlavou a natiahol k nemu
ruku.
Mladík sa jej okamžite dotkol.
Cítil to isté hrejivé teplo, ako
predtým, keď matne vnímal dotyk mladíkovej ruky.
No potom ju pustil, aby sa ho
mohol povypytovať na všetko, čo sa stalo, kým bojoval s chorobou.
§§§
Senátor za ním prišiel až neskôr,
mal nejaké povinnosti v meste, no hneď ako mu oznámili, že sa už prebral
mal ho pri svojej posteli.
A pocítil jeho objatie,
ktoré mu takmer vzalo dych.
„Dali ti všetko? Potrebuješ ešte
niečo?“ vypytoval sa ho medzi nežnými bozkami a jemnými pohladeniami.
Tak len pomaly prikyvoval a objímal
ho okolo krku tak pevne ako len dokázal.
„Ľúbim ťa, Misha... urobím všetko
pre to, aby nám spolu bolo dobre... nemusíš sa viac ničoho báť... vždy budem s tebou...“
boli to unáhlené sľuby, ktorým neveril, ale dobre sa to počúvalo.
Senátorova tvár bola tiež trochu
vpadnutá a kruhy pod očami naznačovali, že zrejme v poslednom čase
veľmi veľa nespal.
No tvár mu práve teraz žiarila
spokojnosťou a šťastím. A on bol rád, že môže potešiť svojho pána.
Aj Letha informovala pána o tom,
že choroba úspešne ustupuje, no aj tak by sa mal viac šetriť, dostávať dobrú
stravu a zbytočne sa nestresovať.
Senátor ostával s ním a staral sa
oňho, prácu si nosil zväčša domov a dával pozor na to, aby dobre jedol a dostával
len tie najlepšie lieky.
Postupom času sa zotavoval a koncom
týždňa už mohol aj vstať z postele a začať s kratšími prechádzkami.
Eos zvyčajne šiel s nimi,
bol teraz vždy veselý, no jeho oči sa nesmiali.
Pána však poslúchal takmer na
slovo, neprotestoval ani nekričal, tušil, že počas jeho choroby zrejme došlo k niečomu,
čo prinútilo druhého chlapca prehodnotiť svoje predchádzajúce správanie, no
medzi nimi stále vládlo ešte určité napätie a všimol si, že senátorove oči
ani zďaleka nie sú také nežné, keď sa dívajú na Ea.
„Chceš dnes zájsť o kúsok ďalej?“
opýtal sa ho senátor, čím ho dokonale vyviedol zo zamyslenia a prekazil mu
ďalšie pozorovanie Ea.
Prikývol.
Držal sa pánovej ruky. Nemohlo sa
mu nič stať.
