14. 4. 2014

Material boy 7. kapitola 2/3





 pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan)
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah:  Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý,  prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Poznámka 2: Dnes viac sexu, nabudúce viac deja...
Poznámka 3: Záver Tenebrae si ešte vyžiada nejaký čas, ale už mám titulnú stranu na pdf..

  Hodnotenie  


 venované Ell, Lilith.
Cítil ich pery na svojich.

Postupne, pomaly a celkom prirodzene sa mu opäť obaja dostávali do srdca.

Prelomili ľadovú bariéru, ktorú si okolo seba vystaval, a keď spokojne zatváral oči, a chystal sa poddať spánku, myslel na nich, na to, čo všetko spolu ešte dokážu vyskúšať.

Spokojne ležal pri nich a nevedel si predstaviť, lepšie miesto kde by teraz mohol byť.

Prial si s nimi ostať v posteli čo najdlhšie nemyslieť na žiadne komplikácie týkajúce sa ich vzťahov a len si užívať.

Ani presne nevedel, kedy všetci konečne zaspali, no ráno, keď sa prebudil, uvedomil si, že posteľ je prázdna.

Takmer v panike hľadel na dve strany, na ktorých predtým ležali jeho milenci, a okamžite vyliezol z postele, bál sa o nich, prepadol ho iracionálny strach, ktorému ani on sám nerozumel.

Upokojil sa až keď začul ich tlmené hlasy prichádzajúce z obývačky.

„Stalo sa niečo?“

Obaja muži sa ako na povel obrátili k nemu.

„Nie nič, len sme sa rozprávali,“ rýchlo objasnil Dennis.

„Aha,“ neisto na nich hľadel.

Mal taký pocit, akoby ich pri niečom prichytil. No možno sa mu to len zdalo, vzhľadom na to, čo sa stalo mohli preberať aj ich vzájomný vzťah.

„Prečo si vstal tak skoro, zlatko?“ Kyung-pyo sa k nemu dostal ako prvý, pocítil jeho ruku na svojich mierne rozstrapatených vlasoch.

„Neboli ste pri mne. Chcel som vedieť, kde ste...“ majetnícky si ich oboch premeriaval, mal ich plnú hlavu, tie tri dni mali naňho dosť silný účinok.

„Chýbali sme ti?“

„Áno, pane.“

Kyung-pyo mu venoval jeden zo svojich zriedkavých úsmevov.

„Nemusíš sa obávať, tak ľahko sa nás nezbavíš.“

Páčilo sa mu, že mu obaja venujú všetku svoju pozornosť. Užíval si to a chcel, aby to takto pokračovalo čo najdlhšie.

„Bolí ťa niečo?“ opýtal sa ho Dennis.

„Cítim sa trochu nepohodlne...“ pripustil, chôdza bola trochu problematická, no dalo sa to zvládnuť.

 „Bude to v poriadku, dáme ti dosť času, aby si tvoje telo na naše požiadavky zvyklo...“

„Ďakujem...“ hlesol spokojne.

Dennis ho objal okolo pása a privinul si ho bližšie k sebe.

„Musím už ísť, ak by sa dialo niečo mimoriadne, pokojne mi môžeš zavolať... No predpokladám, že budeš v dobrých rukách...“

Spokojne sa pritúlil k nemu.  Jeho strach z dotykov bol zlomený, oni sa k nemu dostali a teraz si ich dotyky už len vychutnával, neveril že niečo také príde, že sa ho bude môcť niekto spontánne dotknúť, bez toho, aby strnul, no zjavne práve oni dvaja nad ním mali takú moc.

„Kam ideš?“ zdanlivo urazene si premeriaval svojho milenca. Bola pravda, že istá časť jeho tela si oddych priam vyžadovala, ale nemohol povedať, že by s tým bol ktovieako spokojný.

„Musím do práce. Vybaviť pár neodkladných záležitostí.“

Prikývol, no len veľmi pomaly a neochotne.

Nechcel svojho milenca pustiť len tak ľahko, prial si, aby s ním ostal čo najdlhšie.

Ich vzájomný vzťah počas tých pár dní, bol taký príjemný, a vychádzali spolu celkom dobre, dalo by sa povedať, že ešte nikdy nebol taký šťastný, ako počas tých troch dní a prial si, aby to pokračovalo bez ohľadu na následky.

„A čo bude so mnou?“

„Dnes ostaneš pri mne.“ pošepol mu Kyung-pyo.

Pocítil blízkosť jeho  tela, ktoré sa k nim zozadu privinulo.

„Ale chcem, aj Dennisa, oboch vás tu potrebujem...“ naliehal ďalej, vedel, že je to trochu detinské, ale nechcel, aby to práve teraz skončilo.

„Večer sa vrátim k vám... Musím pracovať, a predpokladám, že aj ty máš nejaké nedokončené úlohy.“