pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
venované Ell a Lilith.
„Pán môj,“ oslovil ho Eos, keď sa
po dlhšom tichu otáčali späť smerom k domu.
Svetlovlasý muž chladne pozrel na
svojho druhého otroka.
„Čo chceš?“ opýtal sa stroho.
Misha takmer podľahol pokušeniu
pustiť sa pánovej ruky. To, akým tónom oslovil druhého chlapca ho znepokojilo.
Zastali.
Bál sa, že tá tichá vojna medzi
nimi prerastie do otvoreného konfliktu. Obával sa toho natoľko, že sa odvážil
dívať na senátora opäť tým mierne rozrušeným pohľadom. No keď si všimol, ako
Eos tak trochu nemotorne klesol na kolená pred svojím pánom, nesmierne sa mu
uľavilo.
„Požiadať vás
o odpustenie... Prosím, môj pane... mrzí ma, že som vás sklamal... prosím,
odpustite mi... Prijmite ma späť, prosím...“ jeho pekné oči hľadeli na pána
pokorne a ľútostivo.
Senátor naňho hľadel nedôverčivo. Jeho oči ostali
chladné aj napriek očividnej snahe.
„Porozmýšľam o tom...“
vyhlásil stroho.
„Ďakujem vám, môj pane...“
pokorne sklonil hlavu.
Misha mal pocit, že musel asi
veľmi dlho trpieť, a uvažoval nad tým, čím ho asi senátor mučil, keď tak
rýchlo zmenil názor. Niečím túto kúzelnú zmenu dosiahol a určite len nie
krikom a pár plesknutiami.
Nepríjemné spomienky na jeho
začiatky v tejto rodine, neboli tým, čo by práve teraz potreboval
podriadiť rozboru.
„Ešte mi neďakuj, teraz vstaň...
Vrátime sa domov...“
„Ako rozkážete, pán môj...“
Bez toho, aby naňho vôbec pozrel,
vykročil dopredu spolu s Mishom, ani sa neobťažoval počkať, kým sa mladík
opäť postaví.
„Je ti zima, poklad?“ opýtal sa
ho, keď sa opäť roztriasol.
Pokrútil hlavou.
Napriek tomu pocítil, ako senátor
položil ruku na jeho chrbát.
A pomaly ho viedol späť k domu.
Počul za nimi Eove kroky, no
neodvážil sa pristúpiť bližšie, ani sa pánovi opäť bez vyzvania neprihovoril.
A čo bolo na celej veci
najzvláštnejšie senátor sa ani neotočil, aby čo i len sledoval, či ich
druhý otrok nasleduje.
Misha sa po celý čas znepokojene
obzeral.
Nevedel, čo si o tom má
myslieť.
A zo všetkého najviac si
prial, aby dokázal rozprávať, čo prakticky aj bolo možné, pokiaľ by použil
ruky, ale nebolo to niečo, čo by túžil robiť pred nahnevaným senátorom.
Eos našťastie šiel za nimi a napokon
ich aj dobehol, keď už vstupovali do domu.
Pár minút potom, ako bol odvedený
do senátorovej izby, niekto prešiel cez kontrolu stráží.
Dovnútra napokon nazrel ten mladý
muž, ktorý nedávno senátora navštívil.
„Vitaj Atticus,“ senátor uprel
spokojný pohľad na mladíka, ktorého prítomnosť Mishu ani trochu nepotešila.
Pretože si všimol, že senátor
naňho hľadí až príliš vľúdne. Ten mladík mu bol sympatický, videl to na ňom.
Eos, ktorý ich napokon dobehol,
len stál pri posteli a zvedavo si premeriaval toho mladíka. A nerobil
si kvôli tomu žiadne starosti.
„Prepáčte mi, že si dovoľujem vás
obťažovať senátor Cratus, ale potrebujem vašu pomoc, ja už neviem na koho sa
mám obrátiť...“
„Pokiaľ to bude v mojich silách,
rád ti pomôžem... Sadni si...“ vyzval ho, aby zaujal miesta, ktoré boli zvyčajne
určené pre návštevy.
„Môj otec... náhle umrel, boli
ste na rozlúčke s ním, boli ste mi veľkou oporou a ja...“
Senátor prikývol.
Misha prekvapene zažmurkal,
zrejme sa to muselo stať v tom období, keď tak trochu blúznil, inak by si
to určite pamätal.
„... môj starši brat Tiberius, on
nemá v úmysle ma ďalej podporovať, nemám žiadny vlastný majetok a pôvodne
to bolo dohodnuté inak, no brat ma pri sebe neznesie, kvôli tomu, že som sa
postavil na stranu svojej sestry... a všetky moje dobré odporúčania zrušil...
Neviem, čo mám robiť, ani kam ísť, zavrhol ma rovnako ako sestru, lebo mu to
nevyhovuje...“
Také veci sa občas stávali,
dokonca aj v tých najbohatších rodinách, sem-tam niekto zatúžil po
neobmedzenej moci.
Senátor chlácholivo položil ruku
na mladíkovo plece.
„Môžem ti ponúknuť odporúčania od
mojich priateľov. Ale aj omnoho viac, záleží to len na tebe...“
„Pochopili ste ma nesprávne, ja nemám v úmysle
ja...“
Senátor mu niečo pošepol, mladík
sa chvíľu nespokojne chvel, a vyzeralo to, akoby bojoval s tým, čo
všetko môže povedať ich pánovi a čo nie.
„Áno, prijímam vašu ponuku...“
vyhlásil napokon.
„Povedz niektorej otrokyni, aby
ti pripravila jednu izbu, pozhovárame sa o podrobnostiach v kúpeli...“
povedal mu.
Atticus mu poďakoval a odišiel
z izby.
„Eos, postaraj sa o to, aby
bolo všetko pripravené...“ zarazený mladík prikývol. A šiel si plniť svoje
povinnosti.
Senátor pristúpil k svojmu nespokojnému
otrokovi.
Nechal sa pobozkať a objať.
„Oddýchni si, poklad... Neskôr ťa
opäť navštívim...“
