pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok
dejom v poviedke Rivals! Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú
hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.
Hodnotenie
venované Ell, Lilith.
Jung svojho priateľa spokojne
pozoroval.
Sledoval ako tancuje, sebaisté
a dráždivé pohyby, ho privádzali takmer do zúfalstva. Nedokázal
z neho ani len na chvíľku spustiť oči.
Sung Joon si ani len neuvedomoval ako
rád by ho práve teraz vzal do náručia a pobozkal, no podľa jeho
doterajších reakcií usúdil, že by bolo vhodnejšie spomaliť a počkať na to,
ako sa situácia vyvinie.
Preto s ním aj naďalej tancoval
a takisto sa pokúšal pôsobiť provokatívne a bezstarostne. Vo vhodnej
chvíli si ho pritiahol bližšie k sebe a nechal sa unášať hudbou.
„Dáme si prestávku?“ pošepol mu nižší
chlapec, keď sa kruh okolo nich akosi príliš zomkol.
Prikývol, chytil ho za ruku,
a vytvoril im cestu medzi tanečníkmi.
Dostali sa späť k svojmu stolu,
sadli si a chvíľu sa len pokúšali chytiť dych.
Jung si k sebe prisunul svoj
pohár a aj Sung Joon siahol po svojom drinku.
Napili sa takmer súčasne a stále
na seba len hľadeli, ticho ani jednému z nich neprekážalo.
Odložili poháre tiež takmer súčasne
a táto zhoda ich oboch veľmi pobavila.
Jung sa prisunul bližšie k nemu.
„Máš ešte na niečo chuť?“ spýtal sa.
Sung Joon tvrdohlavo pokrútil hlavou.
„Nie, zatiaľ nie...“
„Tak dobre, ani ja zatiaľ nič
nechcem...“ bezstarostne vyhlásil Jung
no díval sa naňho tak, akoby predsa len po niečom zatúžil.
Sung Joon trochu rozpačito hľadel na
svoj prázdny pohár.
„Asi by som už mal ísť... no vieš, tá
záležitosť...“ hrabal sa vo vrecku, zrejme aby našiel peniaze.
Jung naňho chvíľu zarazene hľadel.
„Kam chceš ísť, zlatko?“
„Povedal som ti predsa, že tu nemôžem
s tebou ostať tak dlho...“
Zamračene si ho premeral.
„Skutočne máš nejakú prácu, alebo tu
len nechceš byť so mnou?“ jeho hlas
teraz znel tvrdo a nekompromisne, takto sa zvyčajne zhováral s ľuďmi,
ktorí ho veľmi nahnevali.
„Mám prácu...“ hlesol Sung Joon.
„Ostaneš tu!“ prikázal mu
nekompromisne.
„Ale Jung, ja... naozaj...“
„Teraz zavolám istej osobe, ktorá pre
teba vyzdvihne zásielku, ide o spoľahlivého človeka, ktorému plne
dôverujem... Teda, pokiaľ skutočne máš dnes niečo vyzdvihnúť...“ siahol po
svojom mobile.
„Počkaj...“ hlesol zahanbene.
Prebodol ho varovným pohľadom.
Sung Joon naňho nesmelo pozrel.
„V skutočnosti dnes nemám nijakú
prácu...“
Jung mu pokynul, aby vstal.
Chytil ho za ruku a posadil si ho
na kolená.
„Takže mi chceš len ujsť...“
skonštatoval chladne.
„Áno, ale ja... musíš pochopiť, že
toto... doteraz si predsa a tá noc... ja neplánoval som...“
„Len pokojne, hlavne nezabúdaj dýchať,“
pošepol mu upokojujúcim hlasom.
Pevne ho objal a nechal ho, aby
chvíľu zvádzal boj sám so sebou, vedel, že bude ťažké to vyhrať, poznal to z vlastnej
skúsenosti.
„Bude nám spolu dobre, uvidíš, že
áno...“
„Ja neviem... ja skrátka...“
Obrátil sa tvárou k nemu a Jung
ho pobozkal.
Nedokázal odolať.
Bol taký neistý, a zároveň taký
zlatý.
Nežne sa dotkol jeho hebkých pier a objal
ich svojimi.
Opatrne, takmer akoby sa dotýkal niečoho
nesmierne cenného a bolo to tak, nič nebolo cennejšie ako možnosť dotknúť
sa chlapca, na ktorom mu záležalo viac, než sa zdalo.
Držal ho a na ničom inom
nezáležalo.
Nič iné nepotreboval.
Len ho cítiť blízko seba.
Opäť šli tancovať.
Tentoraz zamierili do druhej časti
podniku. Neuvedomovali si, že ich niekto sleduje, nevnímali to a ani nepredpokladali,
že by niekto niečo také urobil, natoľko boli zaujatí samými sebou.
Sung Joon sa po ich bozku a jeho ubezpečeniach,
napokon uvoľnil a dovolil mu, aby ho držal, aj počas pomalšej piesne.
Bolo mu horúco.
Cítil vzrušenie a hlava sa mu
trochu krútila, keď si šli sadnúť k novému
stolu.
Bolo to zvláštne, cítil sa, akoby si
niečo dal, aj keď vedel, že dnes si
urobil od tabletiek pauzu a nič iné si nedal.
Matne si uvedomoval, že k ich stolu sa niekto priblížil.
Nejaký muž.
Nevidel mu dobre do tváre, spustili sa
diskotékové svetlá a teraz bola hudba o niečo hlasnejšia aj v tejto
časti.
„Čo chcete...“ opýtal sa ho, keď si
všimol, ako dôverne sa naklonil k jeho priateľovi.
Z takmer intímnej tmy sa vynoril
ďalší muž.
Pozrel na toho druhého muža a ten
len jemne prikývol.
Jung ani jednému z nich nevidel
do tváre, akosi sa mu až príliš pohybovali pred očami.
„Hej čo chcete?“
„Môžeme si prisadnúť... Ja a môj priateľ...“
opýtal sa Junga ten vyšší z nich. Mal príjemný hlas, no aj tak cítil
nepokoj, spôsobený jeho blízkosťou.
Nevedel čo povedal, akosi sa mu ťažko
vyslovovalo, no zrejme povedal áno, lebo ten muž si k nemu prisadol, čím
ho oddelil od Sung Joona.
„Nemali by ste...“
Jung pocítil ako sa k nemu ten
muž naklonil a pritiahol si ho bližšie k sebe.
„Ne...“ vzlykol, keď cudzincova ruka
vkĺzla pod jeho tričko.
Sung Joon sa pohol, no muž, ktorý
sedel pri ňom ho zatlačil späť. Stiahol si ho k sebe na kolená.
„Odíďte. Nemáme o vás...“ pokúšal
sa ich poslať preč, chcel sa sústrediť no telo mal meravé, cítil len to
zvláštne teplo, a jazyk sa mu plietol.
Bol v pasci.
Cítil to, ale nevedel, akoby sa mal z nej
dostať.
Muž spokojne masíroval jeho bradavku a druhou
rukou siahol do jeho rozkroku.
Chcel sa mu vzoprieť, uniknúť tým
rukám, ktoré ho hladili pod stolom, ale nemal na to dostatok síl.
„Sung Joon...“ hlesol zdesene.
Natiahol ruku smerom k nemu no
nemohol sa ho dotknúť, bol príliš ďaleko, všetko bolo zrazu akosi príliš
vzdialené.
„Odíďte!“ sykol náhle akýsi hlas.
Muž, ktorý ho obťažoval, vstal a aj
jeho spoločník, pustil jeho chlapca a ustúpil.
„Čo tu vy dvaja robíte?“
„Jung Kyoung-Ho[1],“
povedal mi svoje meno a prudko mnou zatriasol.
„Kyoung-Ho? Čo tu robíš?“ hlesol
Jung zarazene.
„To by som sa mal radšej ja
spýtať teba, Ui Chul ...“ odsekol nahnevane a bolestivo mu zovrel ruku.
„Vstávaj Sung Joon, odchádzame...“
vyhlásil mrazivo.
[1] Mladý boss druhého klanu, jedna z hlavných
postáv v paralelnom príbehu Rivals, bratranec Junga (adoptovaný Jungovým
strýkom)
