21. 6. 2014

Ghosts 6. kapitola 1/3





pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
Sung Joon (16), večne prepadajúci študent
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.


Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.
Hodnotenie


venované Ell, Lilith.

Sung Joon
Zazvonilo.
Hodil knihy z dnešného dňa do skrinky, vzal si len angličtinu, ktorú nutne potreboval kvôli tomu, že si mali prečítať akýsi článok.
„Ideme ku mne? Už dávno sme spolu...“
„Prepáč, ale nemám čas. Niečo sa stalo, musím sa vrátiť do ubytovne...“
Tesne pred začiatkom poslednej hodiny dostal správu od jedného z nich. Bolo mu prikázané, aby prešiel ulicou smerom k najbližšiemu obchodu, a tam mal na parkovisku počkať na jedného z Jungových vydieračov.
Nemal vôbec chuť sa s nimi stretnúť, no obával sa toho, čo by sa mohlo stať, keby s nimi Jung ostal osamote.
Naposledy ho dosť surovo zbili a nechcel, aby k niečomu podobnému došlo znovu.
„Stalo sa niečo?“
„Nie, nič hrozné, len také formality týkajúce sa ubytovania...“ zamumlal ostražito. Nechcel, aby sa Min Su zistil do akých problémov sa opäť zaplietol.
„Ideš vlakom?“
„Nie, najprv musím niečo kúpiť... až potom pôjdem... Ty pokojne choď domov, nemusíš na mňa dnes čakať...“
Min Su mu venoval jeden z tých pohľadov, ktoré si práve teraz od neho nezaslúžil.
„Ak potrebuješ pomoc, stačí povedať, vieš, že ja...“
„Nie je to nič vážne, ja to vyriešim, zavolám ti, snáď sa mi podarí sa s tebou dohodnúť na nejaký iný deň...“
Min Su bol skutočne zlatý a na chvíľu takmer podľahol pokušeniu všetko mu povedať, no tieto veci sa až priveľmi týkali klanov, chameleóna a záležitostí, o ktorých by nevinní chlapci ako on nemali strkať nos.
„Tak dobre, tak ahoj...“
Takmer mu závidel, keď videl ako dostihol skupinku ďalších spolužiakov z triedy a spolu s nimi zamieril na stanicu.
Prial si, aby mohol ísť s ním.
No neodvážil sa postaviť proti vydieračom.
Nie sám.
Omega mu na jeho prosby o schôdzku neodpovedal. A okrem neho neexistoval nikto, kto by mohol tých mužov kontrolovať.
Potreboval opäť nájsť toho Junga, ktorý by sa im postavil, ale obával sa, že niečo také nebude vôbec jednoduché.
Prestal bojovať, odovzdal sa im, a práve preto, bolo veľmi ťažké im uniknúť.
Ten muž, ten Neil, ho priťahoval, páčil sa mu viac než neskúsený Sung Joon.
Mal pocit, že ich vzťah sa rozpadá ešte skôr než vôbec začal. Bolelo to, aj napriek tomu, že pôvodne nestál o to, aby ich niečo spájalo.
Nevedel si vysvetliť, prečo sa práve on cíti tak zle, keď by ho mohol veľmi ľahko použiť na to, aby unikol z jeho dosahu a pokračoval vo svojom živote, tak ako doteraz.
Naňho toto vydieranie neplatilo, neprekážalo mu, keby niekto toto video niekomu ukázal.
Mohol by odísť, využiť svoje kontakty z oboch klanov, na to, aby na istý čas zmizol. Musel by odísť od svojho kamaráta, no už dlhší čas si od neho aj tak držal odstup, lebo sa obával, že by mu mohli kvôli niečomu ublížiť.
Možno by mal šancu, ak by sa mu podarilo pozhovárať sa s ľuďmi, ktorí by mu mohli povoliť tento dočasný ústup.
Červenovlasý muž netúžil po ňom a ten druhý, bol chladný a tichší typ, ktorý robil všetko, čo mu jeho priateľ prikázal. Nepovažoval ho za skutočnú hrozbu.
Nemohol tým ľuďom zavolať a požiadať ich, aby ho dočasne ukryli, aspoň nie hneď. Chcel mu ešte dať nejaký čas a podporovať ho, aby našiel v sebe opäť toho dediča klanu, ktorým bol, v opačnom prípade hrozilo, že príde aj o svoje miesto.
Rýchlo opustil školskú budovu, prešiel až k supermarketu, označenom v SMS, skopíroval Jungovi poznámky, pretože chcel, aby sa zaoberal aspoň školou, trpezlivo čakal na to, kým ho prídu vyzdvihnúť.
Prišlo poňho pomerne luxusné auto, vystúpil z neho mladý muž v obleku,
„Nastúp si...“  pokynul mu chladne.
Prikývol.
Opatrne sa usadil na kožené sedadlo a tak trochu s obavami hľadel na to, ako si ten muža sediaceho oproti nemu.
Zavrel dvere.
A šofér okamžite vyrazil na cestu.
Jeho spoločník sa tváril neprístupne.  
Bol oblečený inak než predtým, takmer ako jeden z tých bohatých obchodníkov.
Musel uznať, že mu tento elegantnejší štýl pristane.
Zrejme to bola jedna z jeho mnohých postáv, ktoré musel hrávať počas svojej práce pre Omegu.
„Ako vás vlastne môžem volať?“ opýtal sa ho.
„Jin-Hyuk,“  odsekol chladne Neilov priateľ.
„Čo ste urobili s Jungom?“
„Je u Neila,“ nasledovala ďalšia strohá a stručná odpoveď.
„Nemali ste ho tam vziať, on sa ešte ani len nezotavil z tých zranení...“
„Môj priateľ si to tak prial.“
„Vždy robíte všetko čo vám prikáže?“
„Nerozumieš tomu.“
Výraz jeho tváre sa na chvíľu zmenil, vyzeralo to, akoby ho to rozrušilo, ale napokon sa opäť stiahol pod ochrannú masku ľahostajnosti.
Namiesto ďalších rozhovorov, mu položil na kolená akúsi krabicu.
Sung Joon na ňu zamračene hľadel.
„Čo to má znamenať?“
Opatrne rozmotal červenú stuhu a zamračene prešiel pohľadom po krátkej sukničke, čiernom korzetovom tričku, v ďalšej krabičke bol bledomodrý obojok, vykladaný akýmisi kamienkami, ktoré vyzerali takmer ako diamanty.