pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok
dejom v poviedke Rivals! Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú
hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.
Hodnotenie
venované Ell, Lilith.
„Tu nie...“ vzlykol, keď pocítil,
ako sa jeho ruka presunula nižšie.
Skĺzla po stehne a začala sa
jemne pohrávať s opaskom na jeho nohaviciach.
Zároveň cítil mužove bozky na
jeho krku, dráždivé a podnecujúce ho k tomu, aby zabudol na akékoľvek
ďalšie protesty.
Počas celej cesty bol stimulovaný
a dráždený, napokon sám rozovrel nohy, aby privítal mužovu ruku medzi
nimi.
Bol takmer bolestivo vzrušený,
keď zastali pred nejakým domom, v štvrti, ktorú on sám nepoznal
a pôvodne ani nemal v úmysle sa tam zdržiavať.
Neil otvoril auto, vzal ho do
náručia a odniesol si ho dovnútra, do jedného z tých menších domov.
„Vitaj u mňa... Verím tomu,
že sa ti tu bude páčiť...“
„Ja nechcem...“ naďalej
protestoval Jung, pokúsil sa mu ujsť, ale červenovlasý muž ho nepustil.
Neil ho zobral do náručia
a odniesol ho dovnútra, napriek tomu, že sa vzpieral a bojoval
s ním.
Mladý muž za sebou prudko
zabuchol dvere, odniesol ho na poschodie a nekompromisne ho zhodil na
svoju posteľ.
„Nechaj ma na pokoji!“ kričal
Jung.
Neil sa uškrnul.
„Obávam sa, že to nebude možné...“
pritisol ho k posteli a pevne ho držal, až kým sa neunavil
a neprestal sa vzpierať.
„Nenávidím ťa...“ nariekal Jung,
keď ho starší muž pevne objal, a opäť ho umlčal vášnivými bozkami. Nemohol
mu odolať.
Dovolil, aby vsunul jazyk do jeho
úst, napokon sa poddal, muž pustil jeho ruky, a on si ho pritiahol
bližšie, pevne sa ho držal, prudko dýchal a pokúšal sa nemyslieť na to,
ako tým čo práve teraz robí utrpí jeho hrdosť.
„Na tom mi nezáleží, maličký,
chcem len tvoje telo...“ pošepol mu pobavene.
Na chvíľu ho nechal len tak ležať na posteli,
sklonil sa a keď sa opäť narovnal držal v rukách akúsi bielu
krabičku.
„Čo v tom máš?“ opýtal sa
s obavami.
„Darček pre teba, uvidíš, bude sa
ti to páčiť...“
Opatrne krabičku otvoril
a ukázal mu čierny obojok.
Bol jemne zdobený akýmisi
kamienkami.
„Pravé diamanty, to je presne
šperk vhodný pre chlapca ako si ty...“
„Nie, to v žiadnom prípade!
Nikdy!“
Opäť sa začal vzpierať.
Pocítil ako mu na tvári pristála
facka.
Zabolelo to, pripomenulo mu to
kopnutie, ktoré od neho utŕžil naposledy.
Mal by sa brániť, mal by niečo
urobiť, nebol predsa taký, vždy chcel byť skôr autoritatívny
a o všetkom rozhodovať.
Stiahol sa do seba.
Tvár mal zrazu vlhkú od sĺz,
zúfalo sa chvel, úplne zlomený, mal pocit, akoby už seba samého ani len
nespoznával.
Jung, ktorého poznal bol silný,
bol vodcovskou a autoritatívnou osobnosťou, bol chlapcom, ktorý dokázal
rozkazovať aj starším mužom, nechápal kam sa to všetko stratilo, prečo už viac
nedokáže byť tým istým Jungom a nechá sa zastrašiť jediným mužom, ktorý sa
neodváži naňho zdvihnúť ruku.
Ten Jung už neexistoval, bol
zničený tým mužom a nahradený touto slabou osobou, voči ktorej pociťoval
odpor.
„Skúsime to ešte raz, dobre?“
Prikývol.
Nedokázal ďalej vzdorovať.
Neil ho zdvihol a umiestnil
mu okolo krku obojok, pocítil na krku jeho ruky, jemne a opatrne mu obojok
zapli, tak aby mohol bez problémov dýchať.
„Tak vidíš, si nádherný, pristane
ti to...“
Prikývol.
Neil začal rozopínať jeho
oblečenie, ďalej ho hladil a láskal a pomaly ho zbavoval všetkého, čo
by im mohlo prekážať.
Jung zabudol na bolesť, keď ho
opäť bozkával, tentoraz nežnejšie a dôslednejšie, akoby to bola odmena za
to, že sa podrobil jeho želaniu.
Potom po pošepol niečo, čo v ňom
opäť vyvolalo túžbu po vzdore.
„Nie!“ vzlykol.
„Áno, na všetky štyri... tak ťa
chcem mať...“
Pocítil jeho ruku na svojom
bruchu.
„Urobíš to pre mňa...“ takmer
výhražne pokračoval Neil.
Jung poslúchol, dával si pozor,
aby sa posteľ nedotkla jeho brucha a rukami sa opieral tak, aby zvládol
zotrvať v tejto pozícii.
„Presne tak, si dobrý chlapec,
Jung... A všetci dobrí chlapci budú odmenení...“
Stiahol si tričko, zbavil sa
nohavíc aj boxeriek.
„Tak vidíš... len takto ostaň...
Milujem ťa, keď si takýto... “
Pocítil ako sa zozadu k nemu
priblížil.
Podvedome sa stiahol, keď sa
mužova ruka dotkla jeho vstupu.
„No tak, zlatko obaja vieme, že
to chceš...“
Bol ďalej hladený a láskaný, ten muž sa jeho tela dotýkal
dôverne, pomaly a postupne ho zbavoval zábran.
Bolestne zastonal, keď pocítil
ako jeho ruka našla vstup a klzký prst prenikol dovnútra.
„Áno, prosím, ošukaj ma...“ vypínal
sa oproti jeho ruke, keď už mal v sebe viacero prstov.
Pocítil, ako sa mužove ruky
presunuli na jeho boky, prsty zmizli a do jeho tela prenikol tvrdý penis.
„Už je to v poriadku,
láska...“ pošepol mu, zasypával jeho chrbát drobnými bozkami, kým si jeho telo
pomaly zvykalo na jeho mužnosť.
Kričal, keď si ho ten muž bral,
divoko a neľútostne sa spolu spájali a on mal pocit, akoby sa celý
jeho svet triasol a zachvel vo všetkých svojich základoch.
Kričal jeho meno, nútil ho, aby
si ho bral rýchlejšie, aby neprestával.
Cítil ako jeho penis neľútostne
tvrdne, urobil sa, aj keď sa ho ten muž ani len nedotkol, sladká drsnosť ich
milovania ho úplne pohltila.
„Tak to má byť... áno, Jung...
takto si budeme rozumieť...“ pošepol mu, predtým než opustil jeho telo a zvalil
sa na posteľ.
Vystrel k nemu ruky a on
sa nechal opatrne objať.
Nejaký čas tam spolu len tak
mlčky ležali.
„Teraz ma už pustíš?“ opýtal sa
ho, keď sa trochu spamätal.
„Ostaneš tu v mojom dome,
dnes tu prespíš a zajtra sa vrátiš domov. Po škole vyzdvihnem Sung Joona, aby ste mohli
byť spolu...“
„Ja chcem, mu tiež darovať takýto obojok, ak
ho musím nosiť ja tak, aj on...“ povedal
to skôr než o tom porozmýšľal, no musel uznať, že by sa mu páčilo, keby
Sung Joon mal na sebe niečo také.
„Neobávaj sa, môj priateľ má
jeden pripravený aj preňho...“
„Tvoj priateľ?“ hlesol šokovane.
„Áno, ja teraz vlastním teba, a on
bude vlastniť Sung Joona... Hneval by sa, keby som ho z toho vynechal...“
„Sľúbil si predsa, že budeme
spolu?“
„Áno, ale dnes nebudete mať sex, my máme prednosť...“
poznámka: nabudúce venujeme kapitolu Sung Joonovi a jeho pohľadu na vec.
