1. 6. 2014

Ghosts 4. kapitola 2/3

Labels:



pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
Sung Joon (16), večne prepadajúci študent
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.

 hodnotenie


 



 Ell, Lilith.
„Neverím ti!“
Červenovlasý muž mu ukázal svoj mobil, na ktorom mal nahranú objednávku.
Nebolo pochýb o tom, že  ten muž neklamal a objednávateľom je skutočne jeho brat.
Jung mu ho napokon vrátil.
Hnev, ktorý pociťoval sa nedal ani len opísať.
Sang Hee sa odvážil takto mu strpčovať život. To nemohlo ostať len tak bez trestu. Mienil mu pripomenúť čoho všetkého je schopný.  
Mal v úmysle sa čo najskôr vrátiť domov, a postarať sa o to, aby trpko oľutoval, že si s ním začínal.
„Predpokladám, že sa so mnou budete chcieť dohodnúť... Je aj vo vašom záujme, aby sme spolu dobre vychádzali...“
„Isteže,“ posmešne sa usmial vydierač.
„Budeme spolu dobre vychádzať, hlavne v posteli...“ vyzývavo si ho premeriaval.
Jung zaťal päste a pokúšal sa spomenúť si na to, čo sa dosiaľ naučil a nepodľahnúť svojim pocitom.
„Netvár sa, že ťa to nezaujíma, páčilo sa ti to, ani si ma nechcel pustiť... Prosil si ma, aby som s vami ostal v posteli... Je to aj na tom zázname...“ pripomenul mu drzo.
„Zomrieš skôr než sa to video dostane k môjmu otcovi...“ odsekol nahnevane.
Nemal právomoci na vydávanie takých rozkazov, ale to ten muž predsa nemohol vedieť.
 „Skutočne si myslíš, že mňa dokážeš len tak dostať. Nezabúdaj, že môj výcvik mal na starosti omega a on sa postaral o to, aby sme si naše životy vôbec nevážili, dôležité sú len informácie, a to čo môžeme pomocou nich spôsobiť, my všetci sme nahraditeľní... Možno teraz o tom videu nevie, nikto kto by ho dostal na tie správne miesta, ale to sa veľmi rýchlo môže zmeniť, nemysli si, že som sa pre prípad náhlej smrti nepoistil... Tak čo urobíš Jung? Pôjdeš so mnou a zabavíme sa, alebo budeš robiť problémy a tvoj otec ešte dnes večer zistí, čo má rád jeho veľavážený syn?“ zahasil cigaretu a zbavil sa ohorku.
Elegantne a rýchlo, takmer ani nepostrehol, kam presne dopadol.
„Pôjdem s tebou...“ povedal napokon.
„Dobrý chlapec...“ natiahol k nemu ruku a pohladil ho po vlasoch.
„Ako sa vlastne voláš?“ opýtal sa ho.
„Raz tak a inokedy inak... Povedzme, že dnes ma môžeš volať Neil...“
Pomaly vstal, chytil ho za ruku a odviedol ho do búdky, ktorá predtým slúžila ako miestnosť s pokladňou, boli k nej pripojené ďalšie tak trochu väčšie miestnosti, kde sa predtým skladovali korčule bicykle, elektrické autíčka a detské motorky.
Položil svoj kabát na lavičku, na ktorej si ľudia zrejme predtým obúvali korčule, spustil si nohavice a sadol si.
Zjavne nepochyboval o tom, že mu napokon vyhovie, lebo si so sebou vzal aj lubrikant.
Jung sledoval, ako si dosť štedrou vrstvou potrel prsty a opatrne si začal spracovávať svoj penis.
Spomenul si na to ako prednedávnom nútil Sung Joona, aby s ním spával, aj keď on najprv nemal v úmysle niečo také urobiť.
Mal pocit, akoby sa mu to teraz všetko nemilosrdne vrátilo.
Zložil si tašku do najbližšieho kúta, a rozopol si nohavice.
Potom pristúpil bližšie k tomu mužovi.
„Ostane to len medzi nami, Neil... Nikto iný...“ prikazoval mu nahnevane.
„Samozrejme...“
Podišiel bližšie, na odhalenej pokožke cítil chlad, a keď pocítil ako mužova ruka jemne siahla medzi jeho nohy tlmene zastonal.
Neil sa pohodlne oprel, dal nohy viac od seba, a lubrikantom si opäť potrel prsty, opatrne sa dotkol jeho otvoru.
Trochu to zabolelo, ale on bol opatrný, a len ho jemne masíroval, až kým ho sám nevpustil do seba.
„Tak vidíš, je to príjemné, však?“
„Áno,“  hlesol spokojne.
„Otvoríš sa pre mňa a všetko bude v poriadku...“ pošepol mu.
Prikývol.
„Ja... Sung Joon so mnou nechce hovoriť... on sa na mňa hnevá... potrebujem ho... chcem ho...“ vzlykal, keď pocítil ako sa prst začal jemne ponárať hlbšie.
„Pomôžem ti ho získať späť, je to sladký chlapec ako ty, je nádherný, keď prežíva rozkoš...“
„Áno,“ spokojne vzdychal, keď cítil ako sa postupne uvoľňuje a ako doňho pomaly prenikajú ďalšie prsty.
„Tak vidíš, presne takto... len poď ku mne...“ mumlal Neil.
Cítil ako ho prsty opatrne opustili.
Ako zhypnotizovaný sa posadil naňho. Nedokázal odmietnuť.
Cítil ako špička mužovho penisu zatlačila na jeho otvor, sám sa pomaly posadil na mužov penis.
Kričal, lebo to napriek príprave bolelo, ešte si na túto formu styku tak celkom nezvykol, ale mužove ruky na jeho bokoch mu pomohli, regulovať prenikanie tak, aby bola bolesť znesiteľná.
Začal sa pohybovať, cítil ako ho mužove ruky držia, tak aby získal potrebnú stabilitu.
Bol nahý len napol,  vyhrnul si košeľu od školskej uniformy, pocítil na svojich bradavkách nežné pery, ktoré ich jemne vsali a hrýzli.
Miestnosť sa pomaly plnila ich vzlykli a zvukmi, ktoré sa pokúšal radšej nevnímať.
„Kto?“ vzlykol rozrušene, zdalo sa mu, akoby počul nejaké kroky, ale mužove ruky ho len pevnejšie zovreli okolo bokov, prirážal doňho tak divoko, až sa bolesť opäť vrátila.
„Len sa neboj...“ pošepol mu prerývaným hlasom a ďalej sa v ňom nemilosrdne pohyboval.
Na svojom páse pocítil ďalšie ruky, jedna z nich našla jeho penis, druhá sa vydala vyššie...
 „Ne...“ zúfal vykríkol, keď pocítil cudzí dych na svojom chrbte.
„Neboj sa, to je len môj partner... už ho dobre poznáš...“
Neil prestal lízať jeho bradavky, a prerývane mu to oznamoval.
„Povedali ste, že...“
„Klamal som. Bez partnera by som predsa neurobil také dôležité rozhodnutie...“ uškrnul sa pobavene.
„Ne... Nedovolím... ne...“ chcel sa mu vytrhnúť, ale pocítil pálivú bolesť spojenú s prenikaním druhého penisu.
Neilove pery ho umlčali bol vtiahnutý do bozku, ktorý mu bránil kričať.
Druhý muž ho objal okolo pása, Neilove pohyby sa zmiernili a predklonil sa viac dopredu.
Stiahol ho zo sebou, musel sa predkloniť aj on a cítil ako to druhému milencovi pomohlo dostať sa hlbšie doňho.
„Nie... nee... ne...“ zúfalo vzlykal, keď cítil ako boli jeho ústa oslobodené.
Chvíľu s nimi bojoval, pokúšal sa im uniknúť, ale cítil ako sa obaja muži nemilosrdne maznali s jeho telom, a spôsob akým sa ho dotýkali postupne zlomil jeho odpor, podriadil sa im, pohyboval sa spolu s nimi, poddal sa tomu bolestnému rytmu, až kým nepocítil, ako jeho sperma dopadla na muža, ktorý bol pod ním.
Ostal na ňom ležať, úplne zmorený prudkým vyvrcholením, už sa nebránil, keď oni rovnako intenzívne vyvrcholili doňho.
Nechal sa objať a chvíľu sa len o seba opierali.
Realitu si opäť uvedomil, že ak z neho druhý muž vykĺzol.
„Mám v aute obrúsky, asi ich budeme potrebovať...“
„Máš pravdu, obleč sa o choď po ne...  A to, na čom sme  sa dohodli si zariadil?“  opýtal sa ho Neil.
„Áno, je v aute.“
„Tak sa poponáhľaj, nemôžeme sa tu zdržať príliš dlho...“
Jung cítil ako ho hladí po chrbte, bol úplne vyčerpaný, oči sa mu zatvárali a nevedel si predstaviť, ako sa takto vráti domov.
„Zabijem vás... zabijem...“ hlesol zadychčane.
„Nič neurobíš, trochu sa dáme do poriadku a pôjdeš s nami...“
„Tak s tým nepočítajte,“ prudko sa od neho odtrhol, a konečne sa mu podarilo uniknúť z jeho dosahu.
Kolená sa mu roztriasli a klesol na zem.
„Prečo nie... budeme sa spolu dobe baviť...“
Muž sa naňho lenivo usmial.
„Chcel si predsa byť so Sung Joonom pozveme aj jeho...“
„Dajte mu pokoj! Nepribližujte sa k nemu...“
„Tak dobre, dnes asi na nás už viac nemáš náladu, ale ešte sa uvidíme, zlato a to veľmi skoro...“
 „Ako myslíš Neil, ja sa aj tak dozviem o čo ti ide, a potom sa už viac nebudeme len takto rozprávať... Ak ublížiš Sung Joonovi nebudem mať s tebou zľutovanie!“
Cítil ako mu tvrdý úder do brucha takmer vyrazil dych a ten nasledujúci spôsobil, že ho obklopila temnota.

Zverejnila at
Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom)