pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok
dejom v poviedke Rivals! Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú
hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
hodnotenie
poznámka: krátke, kvôli istým zdravotným problémom... eh, tento rok je fakt utrpenie samé :(
venované Lilith.
Prudká bolesť hlavy, ktorú
pocítil po svojom prebudení, ho takmer opäť poslala do bezvedomia. Brucho na
tom nebolo o nič lepšie, už ani nevedel, čo ho bolí viac, potreboval
pomoc, a to čo najrýchlejšie.
Pomaly strčil ruku do svojho
vrecka a zavolal jedinej osobe, ktorú teraz potreboval vidieť. Počul ako
to zvoní, a ako sa nič neozýva na jeho bežnom telefónnom čísle, tak prešiel
do druhej časti telefónneho zoznamu a zavolal na jeho pracovné číslo.
„Na toto číslo by si mi nemal
volať, keď nič nepotrebuješ...“ karhal ho nahnevaný hlas.
„Zbili ma... Prosím, príď po
mňa...“
Na druhej strane sa ozval
znepokojený povzdych.
„Sung Joon... prosím.... “ hlesol
bolestne.
„Jung? Kde si?“
„Prosím, príď na staré ihrisko
neďaleko ulice tretej, starý park, tá
búda... tá opustená búda...“ s námahou mu vysvetlil, kde by ho mal hľadať.
„Už idem, len vydrž, dobre...“
Počul ako Sung Joon neustále
niečo hovorí do telefónu, nestrácal s ním ani na chvíľku kontakt, a pokúšal
sa udržať pri vedomí.
Bolo príjemné konečne počuť
milencov hlas a cítiť, že mu na ňom záleží.
Ostal nehybne ležať na zemi a pevne
zvieral v rukách telefón.
Zdalo sa mu, akoby každá minúta
bola preňho večnosťou, no napokon začul akési zvuky, niekto sa pomerne rýchlo
ponáhľal k nemu.
Napokon ho uvidel stáť nad sebou.
Cítil ako si k nemu jeho
partner kľakol.
„Môžeš vstať?“ opýtal sa ho.
„Nie som si istý, ale pokúsim
sa...“
Sung Joon mu dovolil, aby sa oňho
oprel a on napokon s jeho pomocou urobil pár krokov.
Brucho ho bolelo a hlava mu
trešťala, ale dalo sa to zvládnuť.
„Hodíme ťa do nemocnice, dobre...
Nech ťa vyšetria...“
„Nie, len ma zbili nič... nie, ja
som...“
„Mal si sex?“ opýtal sa ho, aj
keď to bolo viac než zjavné, keďže ešte stále nemal na sebe nohavice.
A jeho boxerky kamsi zmizli.
Prikývol.
„Znásilnili ťa?“
Pokrútil hlavou.
Nemal v úmysle niečo také
priznať.
Ani sám nevedel, akoby to mal
označiť, keďže jeho telo si to napriek všetkému užívalo.
Sung Joon sa zamračil.
„Vezmeme ťa k nášmu lekárovi...“
„Nemusíš ja len ...“
„Nechcem počuť žiadne výhovorky.“
Zdvihol jeho nohavice, pomohol mu
obliecť sa a spoločne vyšli von.
Čakalo tam na nich čierne auto,
pomerne ojazdené, nad značkou sa nemal časť zamýšľať, skôr mu akosi padol do
oka šofér.
Nebol natoľko úslužný, ako ten
jeho a nevyskočil okamžite z auta, aby im pomohol dovnútra.
„Ten teda vyzerá!“ okomentoval
jeho stav, keď ho Sung Joon posadil na zadné sedadlo a ostal sedieť pri ňom.
Jung ho nepoznal, a hneď od
začiatku sa mu bol podozrivý, už len kvôli tomu, že ho nepoznal a nevedel,
či preňho náhodu nepredstavuje ohrozenie.
„Bez komentára Lee Jun Ki..“
Veď ja som nič nepovedal, urazene
našpúlil pery, mal dlhšie čierne vlasy zostrihané tak do tak trochu ženského
účesu a dokonca mal v ušiach aj náušnice, niežeby na tom bolo niečo
nezvyčajné, lebo postupne sa to dostávalo aj do módy, čo sa týkalo chlapcov,
ale on nemal náušnicu len jednu, ale rovno dve, čo zvyčajne uprednostňovali
dievčatá.
Lee, ktorého inak ani nazývať
nechcel, naštartoval auto a opýtal sa.
„Kam to bude?“
„K doktorovi Shinovi...“
„Okej, čoskoro tam budeme... Len
žiadne obavy...“
Potom sa už Lee sústredil
výhradne na cestu.
Jung zatiaľ oddychoval v objatí svojho
partnera.
Pokúšal sa nemyslieť na to, že
bude musieť absolvovať prehliadku u lekára.
Cítil sa už omnoho lepšie, keď ho
mal pri sebe, keď sa s ním Sung Joon opäť rozprával a jemne ho hladil
po vlasoch, mal pocit, že ho nič nemôže zastaviť.
