Ghosts 5. kapitola 1/3

pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals

Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé

Sung Joon (16), večne prepadajúci študent

s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.

 hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

venované Ell, Lilith.

Doktor Shin bol priemerný päťdesiatnik z tak trochu ostražitým výrazom a nepreniknuteľnými očami, ktoré pôsobili tak trochu unavene, akoby už veľmi dlho nespal.

Ocitol sa s ním sám v prázdnej ordinácii. Ten muž trval na tom, že si počas vyšetrenia neželá prítomnosť žiadnych ďalších osôb v ordinácii. Tak trochu ho to znepokojilo vzhľadom na jeho nedávne skúsenosti, ale musel uznať, že ten muž je na slovo vzatý profesionál a dotýkal sa ho takmer s úctou.

„Môžete sa obliecť...“  prikázal mu, keď vykonal úplnú prehliadku.

Prišli mu aj všetky testy, hneď ako sa dozvedel s kým má tú česť všetko urýchlil a Jung nemusel vôbec nikde čakať.

Bola to súkromná nemocnica určená, ktorú sponzoroval klan, preto sa tam k nemu správali takmer ako k princovi.

Poslúchol ho a okamžite siahol po nemocničnej košeli, ktorú mu dali.  

„Som v poriadku, však?“ opýtal sa s zmiernymi obavami.

„Ešte si počkáme na niektoré testy, ale vyzerá to tak, že áno, nemáte žiadne vážne zranenia, ale aj tak vám odporúčam, aby ste tu dnes ostali u mňa na pozorovanie... Pripravíme pre vás súkromnú izbu. Zajtra zhodnotím váš celkový stav a uvidíme, či pôjdete do školy alebo nie...“

Prikývol.

To mu vyhovovalo, nemal nič proti tomu ostať na pozorovaní, aj tak sa obával, že ak by sa vrátil domov, tak by sa nezdržal a dal by Sang Hee jasne najavo, že takéto pokusy o vzdor, mu nebude len tak tolerovať.

Chcel dať mame vedieť, že nebude spať doma, aby si oňho nerobila starosti, vedel, že otcovi o tom nepovie, ani keby sa mimo domu zdržal dlhší čas, ona nebola až natoľko prísna na takéto veci a verila, že ako budúci dedič klanu, sa aj tak bude musieť spoliehať hlavne sám na seba.

Nemocnicu, v ktorej bol financoval klan a nikto sa tu nikoho nepýtal také veci a pokiaľ sám netúžil potom, aby jeho rodina niečo zistila, doktor nemal ani len v úmysle to niekomu oznamovať bez jeho súhlasu.

 „Môže tu so mnou ostať môj kamarát?“

Dostal už nejaké lieky, proti bolesti hlavy a na jeho bruchu sa objavila dosť veľká modrina, preto si želal, byť dnes rozmaznávaný.

Nechcel dnes večer nechávať Sung Joona samého, obával sa, že by si ho mohli nájsť a ublížiť mu.  Chcel ho mať radšej pri sebe.

„Áno, v tom nevidím problém, ak sa mi nebude motať po oddelení, môže s vami ostať v izbe...“

To Junga aspoň trochu potešilo, obával sa, že doktor bude robiť problémy, no napokon to vyzeralo, že ide o pomerne chápavého človeka.

„Ale môžem vám poskytnúť len jednolôžkovú posteľ...“

„To nevadí, my si poradíme...“ povedal bez váhania.

„Tak dobre, mladý muž, hneď sa postaráme o to, aby ste mali pripravenú izbu...“

Doktor niekam zavolal, Jung zatiaľ sedel na vyšetrovacom stole a tak trochu znudene si prezeral ordináciu.

Dovnútra napokon prišla sestra, oblečená tak isto, ako zdravotné sestry v bežnom zdravotníckom zariadení,  odviezla ho do jeho izby, spolu so Sung Joonom, ktorý našťastie neprotestoval a šiel tam s nimi.

Lee  musel odísť, nemal čas na nich čakať, a jemu to vôbec neprekážalo.

Netrvalo dlho a obaja sedeli na pomerne jednoduchej posteli z bielym povlečením, bola však čistá a pomerne pohodlná, a keďže mal pri sebe svojho milenca na nič sa nesťažoval.

„Si si istý, že ti neprekáža, že som tu?“ opýtal sa.

Jung ho jemne objal okolo pliec.

„Nepustil by som ťa odtiaľto ani keby si chcel odísť...“ pošepol mu takmer výhražne.

Sung Joon sa zamračil.

„Tak na to by som sa pozrel...“ odsekol tónom, ktorý on považoval za nebezpečný, ale Jungovi to skôr pripadalo vskutku roztomilé.

Jemne pobozkal svojho milenca na krk, a neprestal, kým na ňom nezanechal značku po svojom láskaní.

„Hej!“

Jeho milenec sa od neho namrzene odtiahol.

„A toto má byť čo?“ vybral svoj mobil, a obzeral si tú značku, v aplikácii zrkadlo.

„To znamená, že si môj...“  opatrne si ho pritiahol späť k sebe.

Jemne ho pobozkal, tentoraz na pery, a jeho mladý milenec na to reagoval vášnivejšie, než predpokladal.

Obaja si dávali pozor, na jeho hlavu aj na brucho, preto to bolo tak trochu nemotorné,  bol to však ten najlepší liek, ktorý dnes dostal.

„Čo urobíme s nimi?“ opýtal sa ho, keď opäť len ležali vedľa seba a držali sa za ruky, lebo na nič viac momentálne nemohol ani len pomyslieť.

„Zbavíme sa ich... Musia zmiznúť...“

+ kto ešte nečítal bláznivý nápad