Ghost 7. kapitola 1/3

pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals

Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé

Sung Joon (16), večne prepadajúci študent

s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.

Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.

Hodnotenie

 

Get free premium widgets for your blog and website.

varovanie: smutné, lebo Jung má krízu, má nálady z tabletiek...  

 venované Ell, Lilith.

Po pár dňoch...

Sedenie v triede ho dnes až príliš ubíjalo, no už aj tak toho dosť zameškal, škola ho už nezaujímala, pociťoval k nej priam fyzický odpor a aj keď na jeho písomke sa skvelo takmer bezchybné A, s ľútosťou si uvedomil, že to dosiahol len vďaka liekom, ktoré mu umožnili učiť sa celú noc. Odvtedy ako naňho jeho brat žaloval, mal doma hotové peklo, matka mu nedovolila dýchať, neustále ho len kritizovala a sťažovala sa, ešte včera sa dosť pohádali, stále len omieľala to, aby sa k bratovi správal lepšie, aby ho rešpektoval a ochraňoval a podobné nezmysly, ktoré nemienil vôbec brať do úvahy.

Sang Hee bol teraz doma prvoradý, Jung bol samozrejme ten zlý, ten neprispôsobivý a nehodný svojho mena.

Rozčuľovalo ho to, čoraz viac času trávil mimo domova, opäť bol pod vplyvom liekov, bol agresívny a ani Sung Joon mu neodpisoval na správy. Nevedel, kde je, neprišiel ani do školy, zmienil sa len o tom, že bude vybavovať akúsi dôležitú zákazku, a možno nebude dostupný, ale on ho práve teraz veľmi potreboval.

V škole sa k sebe opäť správali ako nepriatelia, ale chcel ho aspoň vidieť, mal by aspoň istotu, že nie je sám, všetkých od seba postupne odohnal, svojimi záchvatmi zlosti, svojou zúrivosťou, ostal mu len Sung Joon a jeho pán, a práve teraz netúži po sexe, ale po spoločnosti, ktorú by mu mohol poskytnúť len jeho milovaný Sung Joon.

Prial si byť silnejší, aby mu mohol poskytnúť tú rozkoš, ktorú mu dával jeho pán, chcel byť tým, kto ho prinúti stonať a kričať jeho meno, ale bol unavený, cítil, že nevládze ďalej.

Nikto si nevšimol, že by sa medzi nimi čokoľvek zmenilo, a Jung sa tomu ani nečudoval, to čo bolo medzi nimi, akoby sa kamsi vytrácalo,  akoby to slablo každým dňom, skôr než sa to vôbec stalo vzťahom.

Zazvonilo.

Jung cítil ako sa mu uľavilo.

Hodil písomku spolužiakovi, ktorý ich zbieral a čo najskôr vyrazil von z triedy.

Väčšina jeho spolužiakov bola na dvore, aj on chcel veľkú prestávku stráviť tam, sedel na jednej z lavičiek.

Bol sám.

 Nevšímal si tie decká, ktoré nemali ani poňatie o tom, ako sa cítil a čo potreboval.

Jeho branie liekov dnes prekročilo nebezpečné hranicu, vyzeral zle, vedel to, všimol si to, keď si dával mamin mejkap, aby zakryl čierne kruhy pod očami.

No nikto si nevšímal, ako postupne upadá do temnoty, všetci verili tým jeho výhovorkám, že sa veľa učí a sedí nad knihami dlho do noci, že je to len únava a podráždenosť spojená s testami a jeho povinnosťami.

„Jung?“

Zdvihol hlavu a pozrel na svojho brata.

Sang Hee si k nemu prisadol bez opýtania, za iných okolností by ho zrejme vyhodil, ale dnes sa cítil taký slabý, taký nepotrebný.

Bratova prítomnosť ho už nemohla rozčúliť, on vyhral, matka ho vždy milovala viac, a jeho už teraz vôbec nechcela, sklamal ju a tým to všetko skončilo.

„Čo potrebuješ?“ opýtal sa ho, keďže sa právom obával, že aj on bude od neho niečo požadovať.

„Nevyzeráš dobre, mal by si ísť na ošetrovňu... Odprevadím ťa, ak...“

„Netreba...“ zamumlal nesúhlasne.

Privinul si bližšie k sebe svoj batoh, siahol doňho a jednou rukou uchopil svoj obojok.

Nemôže sa tu zložiť, nesmie im dať všetkým za pravdu, možno je skutočne len troska, pekný obal, mŕtve vnútro, ale oni to nikdy nebudú vedieť, nepadne im k nohám a nedovolí, aby ho ponížili...

Prešiel pár metrov, až do zadnej časti, učitelia tam zvyčajne chodievali fajčiť, no práve teraz tam nikto nebol, sadol si na lavičku, vytiahol mobil, našiel Neilovo číslo a napísal mu.

Prosím, príď po mňa.

Dnes mali kvôli voľbám skrátené vyučovanie, preto už mali mať len dve hodiny a on si želal, aby ho po nich niekto čakal.

Odpoveď prišla s menším oneskorením a vôbec ho nepotešila.

Dnes mám povinnosti. Choď domov.

Oboma rukami pevne objal batoh.

Nemôže ísť domov.

Prečo nikto nechápe, že on už domov nemá?

Po tvári sa mu rozliali horké slzy.

Cítil ich, chvel sa a zadúšal sa nimi.

Sung Joon, kde si?

Odpoveď neprišla.

Odhodil tašku a pritiahol si kolená k brade.

Tam na tom mieste, plakal, nikdy viac už tak veľmi neplakal, ako vtedy.