pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: Malcolmove spomienky, keďže máme pred sebou ešte dostatok
kapitol, môžeme si dovoliť, aj skúmať veci z jeho uhla pohľadu.
Hodnotenie
poznámka: Manželská zmluva už nebola dosť dávno, teda, tak som sa rozhodla to napraviť.
venované Ell, Lilith.
Mladý muž úslužne prikývol.
„Ako si želáš, Malcolm...“
Spoločne prešli k plážovému baru a sadli si za jeden zo stolov.
Malcolm si našiel také miesto, aby dovidel na svoju rodinu, teraz, keď sa
od nich takto vzdialili zrazu si nebol taký istý, či sa náhodou neunáhlil, no
nevyzeralo to, že by im niečo hrozilo.
Deti pokračovali v hre s opatrovateľkou a videl ako Ianto
nalial ich dcérke pitie.
„Vskutku rozkošná rodinka...“ spokojne poznamenal Viktor.
„Necháš ich na pokoji,“ výhražne mu pošepol Merlyn.
„Povedz, čo chceš a vypadni... skôr než mi dôjde trpezlivosť...“
dodal, aby mu zmazal z tváre ten jeho samoľúbi úsmev.
„Prepustili ma. Dovolili mi opustiť mesto, tak som prišiel za tebou...
Som tvoj majetok, musíš sa o mňa postarať.“
Narážal zjavne na to, ako ho Malcolm už ako vycvičeného prostitúta opäť
odkúpil... A prinútil ho pracovať preňho.
Neskôr bol oficiálne zapísaný ako jeho osobný majetok.
„Čo odo mňa očakávaš?“
„Pohodlný život, vlastný dom a všetko čo k tomu patrí...
Nepochybne aj peniaze... vďaka mne si získal veľa výhod a odhalil si
svojich protivníkov v lige zabijakov, teraz prišiel čas, aby si sa
postaral aj o moje záujmy...“
Malcolm to mal očakávať, to že aktívne nežil v meste zabijakov, so
sebou nieslo viacero nevýhod a jedna z nich bola tá, že jeho
nepotrebných služobníkov mu mohli kedykoľvek vrátiť.
Mohol by Viktora zabiť, za iných okolností by mu rád zlomil krk, no jeho
manžel ho videl a keby zmizol alebo by sa niekde objavila správa o jeho
nečakanej smrti, už by sa z toho len tak nevykrútil. Práve teraz to každopádne
nebolo vhodné, potreboval si získať svojho manžela na svoju stranu, naučil ho
poslušnosti a rešpektu, keby pred ním odhalil túto jeho stránku, mohol by
v ňom vzbudiť túžbu po odplate, čo by len vyvolalo ďalšie nečakané
komplikácie.
„Tvoje požiadavky sú rozumné, verím, že sa dohodneme.... Pokiaľ je nový
život všetko, čo odo mňa potrebuješ, tak ti pomôžem, ale varujem ťa... dávaj si
dobrý pozor na to, aby si sa mi neplietol pod nohy...“
Viktor sklopil zrak a nasadil jeden z tých svojich nacvičených
úsmevov.
„Nemusíš sa ničoho obávať, neprišiel som ti spôsobovať problémy,“ no to
akým spôsobom to povedal Malcolma ešte viac podráždilo.
Ten chlapec nebol nikdy ktovieaký stratég. A nech to bolo akokoľvek,
zvykol si na novú situáciu pomerne rýchlo a tváril sa dosť dôležito, keď
ho informoval o svojich klientoch a ich slabostiach.
Tušil, že ho prepustili za určitým účelom a jediná osoba, ktorá by
sa mu to mohla pokúsiť vysvetliť bola Nyssa.
No vzhľadom na prebiehajúcu vojnu a to všetko, bolo dosť riskantné
zaťahovať ju do tohto problému.
„U koho teraz ostávaš?“ opýtal sa ho.
„Ak dovolíš, túto informáciu si ponechám pre seba...“
„Raz mi to budeš musieť povedať.“
„Raz možno áno, ale dnes nie... Ak dovolíš, Malcolm, bolo príjemné sa s tebou
opäť pozhovárať, no tvoja rodina čaká, nebolo by dobré ich zbytočne
znepokojovať... Ja sám sa ti ozvem... dovidenia...“
Ešte nejaký čas po mužovom odchode tam ostal sedieť.
Nebolo to dobré.
Šlo to až príliš hladko.
Už sa viac na tom ostrove necítil bezpečne, napriek tomu, že to bolo
jedno z tých miest, kam ľudia zvyčajne chodievali meditovať a hľadať samých
seba, on práve tu objavil tú najhoršiu nočnú moru. Jeho vlastná pokrivená
podoba sa mu vysmievala, spoza očí toho muža.
Nechcel, aby o nej niekto vedel, nemohol dovoliť, aby odhalili tú
tvár, ktorej sa obával aj on sám.
Flashback
Viktor kľačal pri jeho
nohách...
„Pane, pane... ďakujem, že ste
ma odkúpili späť... veľmi ďakujem...“ namiesto tmavej kobky, teraz žil v pomerne
príjemných izbách, plných svetla a luxusu.
Malcolm prudko odsunul jeho
ruky zo svojho tela, napriek tomu, kým ten mladý muž bol, vzrušoval ho,
prebudili sa v ňom túžby, ktoré si odopieral.
Mal pocit, akoby jeho telo opäť
žilo, no zároveň sa obával samého seba, lebo ešte nebol pripravený milovať ani
starať sa o inú ľudskú bytosť.
„Dnes v noci prijmeš
obzvlášť dôležitého klienta... Pozhovárame sa zajtra, ráno, ak to samozrejme
prežiješ...“ zatresol mu dvere pred nosom a zamkol ho tam. Niekedy bolo
dosť ťažké predvídať čo vrahovia jeho formátu urobia, keď sa im naskytne
príležitosť, a ten ktorého plánoval dostať do mladíkovej postele bol
obzvlášť nevyspytateľný.
Stihol zaregistrovať pohľad
plný hrôzy a strachu, mladíkovo telo narazili do dverí, nariekal a kričal.
„Prosím vás, pane... Majte
zľutovanie...“
A on mu len povedal.
„Mlč!“
Jeden jeho rozkaz primäl
chlapca k poslušnosti.
Ticho upokojilo Lukostrelca.
Vydal sa opačným smerom, späť
na cvičisko.
