1. 7. 2014

Ghosts 6. kapitola 3/3


pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
Sung Joon (16), večne prepadajúci študent
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.


Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.
Hodnotenie

 



 venované Ell, Lilith.

„Odteraz patríš mne... si môj majetok...“ jemne ho za obojok potiahol.
Posadil sa s ním na posteľ, hrubo  vkĺzol pod jeho sukňu a netrpezlivo mu dal nohy viac od seba.
Na svojom vstupe pocítil mierne tlak, keď ten si ho ten muž začal pripravovať, vzlykal a prosil ho, aby spomalil.
„Prosím, pane, to bolí... prosím...“ do očí mu vstúpili slzy, keď cítil ako ho tie ruky pripravovali dosť netrpezlivo a neúprosne.
„Len pokojne, maličký, pomôžem ti...“
Tlak sa okamžite zmiernil a muž nabral na prsty viac lubrikantu, no potom ich neúprosne vrátil späť.
„Áno, takto, prosím...“ kričal Sung Joon a postupne prirážal oproti nemu.
Hyuk si medzitým dráždil svoj vlastný penis, a keď chlapcove svaly púšťali prsty omnoho ochotnejšie posadil si ho na seba.
Rukou ho objal za krkom a pocítil ako to ten muž pevne zovrel v náručí. A prisal sa na jeho pery.
Oprel sa o jednu ruku, posunul sa trochu viac dozadu a sám sa nabodával na mužov penis, nemohol prestať, vyrážal so seba spokojné stony a pohyboval sa s ním čoraz rýchlejšie, užíval si pánov penis, jazdil na ňom.
Prudké vyvrcholenie mu takmer vzalo dych, dokázal sa ho len držať, len sa nechať objímať a tisnúť sa k jeho telu.
„Teraz pôjdeme za Neilom a Jungom...“
„Dobre,“ Sung Joon opatrne vstal.
„Ja... môžem sa prezliecť... pane...“
„Nie, nemôžeš.“
Sung Joon naňho zdesene hľadel.
„Ak ma takto uvidím, on... nechcem, aby ma takto videl...“
„Pôjdeš za ním takto, alebo ťa k nemu vôbec nepustím, môžeš si vybrať...“
„Tak dobre, tak ja...“
Hyuk ho chytil za ruku a zaviedol ho do izby, v ktorej Neil držal Junga.
Jeho spolužiak sedel na Neilových kolenách, bol úplne nahý a nechal sa od neho hladiť a láskať.  Červenovlasý muž mal na sebe čiastočne natiahnutú kratšiu prikrývku.
„Len poďte k nám... Už sme na vás netrpezlivo čakali...“
Neil sa tak trochu posunul a Hyuk spolu so Sung Joonom si ľahli k nim do postele.
„Je sladký, môžem?“ opýtal sa svojho partnera a ten mu bez okolkov vložil do náručia chlapca v krátkej sukni.
„Áno, ak aj ja môžem pohladkať toho tvojho...“
„Samozrejme, vieš, že s tebou sa o nich budem rád deliť...“
„Nie, vy nie...“
Sung Joon cítil, ako mu netrpezlivé ruky vyhrnuli sukňu, Neil  ho začal dráždiť a láskať.
„Si sladký... nádherný, ako Jung... a tvoji páni sa postarajú o to, aby ti bolo dobre... si predsa môj dobrý chlapec... môj Sung Joon...“
„Ne...“
Bol pripravený aj preňho, a nenávidel sa za to, že po počiatočných náznakoch odporu, už len stonal a oboma rukami ho pevne objímal.
Jung tam len pokojne ležal a díval sa na to, ako si s ním jeho pán užíva.
No Jungov pohľad bol opäť mierne zastretý, akoby si niečo opäť vzal, jeho kamarát po štyroch prešiel na opačnú časť postele k Hyukovi.
„Chcem ťa, prosím postaraj sa o mňa tak ako o Sung Joona...“
„Samozrejme, len poď...“
Druhý muž si ho ochotne vzal do náručia, Sung Joon privrel oči a pokúšal sa nemyslieť na to, ako sa obaja muži o nich delia.
***
„Musíme odísť... poď ...“
Sung Joon chcel vyjsť z postele, v ktorej ich páni nechali oddychovať.
Konečne boli sami, tí muži ich nechali nahých v posteli, a spolu zmizli niekde v dome.
„Nemá to význam, teraz už majú niečo aj na teba, povedali mi to...  Spolupracuj s nimi a všetko bude v poriadku...“
„Nechcem... takto to nemôže ísť ďalej...“ zahnal spomienky na to, ako sa ich nahé telá napokon k sebe tisli.
Chcel opustiť posteľ, ale Jung ho stiahol späť.
„Nikam nepôjdeš, teraz si spolu urobíme úlohy, dali nám na to čas, ale nemysli si, že nás odtiaľto len tak nechajú odísť, ak sa im otvorene postavíš, potrestajú ťa, teraz im patríme, oni rozhodujú o tom, kedy odtiaľto budeme môcť odísť...“
„Tak dobre, vyberiem veci do školy...“
Siahol po svojej taške a Jung si vzal notebook.
Medzitým sa prehraboval v zošitoch a vybral všetko, čo budú potrebovať.
„Urobil som ti aj kópie, aby si to mal jednodušie...“
„Ďakujem...“
Jung si od neho prevzal pomerne veľkú kopu poznámok a všetko si roztriedil do jednotlivých zošitov.

Poznámka: nabudúce prejdeme výraznejšie k deju...
keďže už sme oboznámený s tým, ako to bude fungovať... opäť sa presunieme do školy aj domov...