pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
Poznámka : v 18. kap. sa už konečne dozvieme všetko o Atticovom probléme (teda, keď to domyslím... čo dúfam, že domyslím...) + do konca ostáva 8 kapitol... ale aj tak je to ešte viac než dosť, keďže budú ako vždy delené...
Pre Ell, Lilith.
***
Možno práve preto sa obaja prudko mykli, keď sa opäť
otvorili dvere na ich izbe a ich pán vošiel dovnútra.
Misha cítil ako ho Eos v panike zovrel v náručí,
celý sa chvel, a v očakávaní toho najhoršieho sa k nemu zúfalo
tisol.
Sadol si na chlapcovu posteľ.
„Poďte bližšie, pozhovárame sa...“ povedal im omnoho
miernejším hlasom než predtým.
Misha opatrne pristúpil k pánovi, spolu s Eom,
ktorý sa ho stále držal.
Napriek tomu, že sa bál, musel poslúchnuť jeho príkaz.
„Sadnite si ku mne... každý pekne z jednej strany...“
vyzval ich.
Chvíľu mu trvalo, kým sa oslobodil od Ea, ktorý ho napriek
senátorovej žiadosti odmietal pustiť. Ich pán to pozoroval takmer so
zhovievavým úsmevom, zjavne sa mu páčilo, že konečne dokázal zlomiť aspoň časť
tej jeho hrdosti.
No aj tak napokon ostali sedieť pri ňom, tak ako si to
želal, Eos nervózne zvieral rukami okraje svojho peplosu, hlavu mal sklonenú a neodvážil
sa ani len prehovoriť.
„Už sa nemusíte ničoho obávať, všetko je opäť v poriadku...“
pošepol im.
Eos takmer bolestne zalapal po dychu, keď si ho senátor
posadil na kolená.
„Ublížili ste nám...“ obvinil ho bez váhania.
Misha prudko zalapal po dychu.
„To nepopieram, ale som váš pán, Eos, a môžem vám aj
ubližovať, hoci aj bez zjavnej príčiny, keďže vaše telá aj duše patria výlučne
mne...“
Misha videl, ako Eos protestne tisne ruky k senátorovej
hrudi. Starší muž si to však nevšímal, bozkával ho, až kým sa mu nepodrobil.
„Nechcem už o tom viac od teba počuť, musíš rešpektovať
moje rozhodnutia, nech sú akékoľvek...“
„Áno môj pane,“ povedal Eos no tón jeho hlasu, nebol ani
zďaleka taký pokojný, akoby mal.
Senátor si k sebe z druhej strany privinul tmavovlasého
chlapca, zľahka ochutnal aj jeho pery, Misha sa nebránil, ale nemohol sa zbaviť
pocitu, že ten muž, ktorý ho nežne bozkáva, ho dokáže aj nemilosrdne zraniť.
„To, čo som urobil, nebude mať žiadny vplyv na náš vzťah,
naďalej mi obaja budete slúžiť, tak ako doteraz... Rozumeli ste tomu, čo som
vám povedal?“ dodal nekompromisne a obom
pritom hľadel do očí, ale úplne iným spôsobom než ráno.
Obaja prikývli.
Hladkal ich a maznal sa s nimi, no nežiadal od
nich, aby s ním mali styk, čo oboch chlapcov značne upokojilo, keďže ešte
stále na sebe cítili ťarchu tej minulej noci.
„Poviete nám čo sa stalo?“ opýtal sa Eos.
„Ešte nie, môj drahý...“
Misha zdvihol ruky a začal
so znakmi.
„Maličký, tieto ešte nepoznám... Eos, budeš prekladať...“
„Áno, pane...“
„Pýta sa, či nás ešte ľúbite?“ otrávene zamumlal druhý
otrok. A pozrel na svojho pána spôsobom, ktorý jasne naznačoval, že mu na
odpovedi absolútne nezáleží.
„Stále ťa ľúbim, Misha...“ povedal senátor a jemne ho
pohladil po vlasoch.
„A ty Eos, s tebou rád bojujem, pokiaľ to nepresiahne
rozumnú mieru...“ upozornil ho chladne.
Druhý otrok jeho vyhlásenie nijako nekomentoval, upriamil
pozornosť späť na Mishu, ktorý ďalej horlivo znakoval.
„Chce vedieť, či k nám príde aj Atticus?“ preložil
rýchlo.
„Chýba vám?“ opýtal sa senátor.
„Mne áno,“ pripustil Eos.
Misha chápal jeho dôvody, Atticus bol voči nemu
zhovievavejší a trpezlivejší, no musel poslúžiť aj jemu, čo Ea nepochybne
veľmi hnevalo.
Senátor pozrel naňho.
Tmavovlasý mladík pokrčil plecami.
Ani sám nevedel, či mu chýba alebo nie.
K Atticovi nemal ktovieaký blízky vzťah, aj keď v posteli
si užíval kontakt s jeho mladým
telom.
„Nejaký čas ti ešte chýbať bude...“ pozrel na Ea a potom
opäť na Mishu.
„Má istú úlohu, o ktorej nemôžem hovoriť, a zrejme
to zaberie viac času než sme si pôvodne mysleli...“
„Ešte nejaké otázky?“ opýtal sa spôsobom, ktorým naznačoval,
že žiadne ďalšie nestrpí.
Misha pokrútil hlavou a ani Eos nemal chuť namietať.
„To, čo som vám povedal, chlapci moji je dôverné, rozširovať
to, by pre istých ľudí mohlo znamenať stratu jazyka a pre iných mohlo mať
ešte omnoho horšie dôsledky...“
