29. 7. 2014

Ghosts 8. kapitola 1/3



pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
Sung Joon (16), večne prepadajúci študent
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.


Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.
Hodnotenie





 Pre Ell, Lilith.

„Čo presne máš preňho urobiť?“ zaujímal sa, keďže nepredpokladal, že služby tohto druhu budú zadarmo.
„To mi nepovedal. No predpokladám, že to bude súvisieť s prepravou tovaru.“
„Aha...“ zamumlal dosť ostražito.
Nemohol si pomôcť, ale nepáčilo sa mu, že by mali byť Omege niečo dlžný.
Už len to, že ich pustil do svojej blízkosti, nebolo vôbec dobré znamenie, nebol zvykom, aby sa tajomná postava jeho formátu zaoberala problémami dvoch stredoškolákov.
„No chcem, aby si vedel, že ma baví stretávať sa s Neilom...“
„To mi je jasné.“
Odvetil možno až príliš rýchlo a na chvíľu sa tváril tak trochu ublížene.
„Ty si sa doňho zamiloval, však?“
„Neviem...“
Nebol si istý, či chce odpovedať na túto otázku.
Neil ho desil, fascinoval a niekedy sa ho aj skutočne bál, no byť s ním bolo zároveň aj také vzrušujúce, také iné.
Sung Joon si presadol na posteľ, natiahol si nohy a chvíľu ho len pozoroval.
„Len, aby si to neskôr neoľutoval...“ 
Nebola to vyhrážka, len skonštatovanie toho, čo by mu zrejme robilo starosti, keby nebol natoľko pohltený všetkými ostatnými problémami.
„Dúfam, že nebudem a čo ten tvoj... Aj na tebe som videl, že sa ...“
Sung Joon pokrútil hlavou, možno až príliš razantne.
„Už nikdy žiadne ženské sukne! Nikdy!“ zavrčal mierne rozčúlene.
Jung veľmi dobre chápal jeho obavy.
„Myslíš, že aj Hyuk je s Neilom?“
„Vyzerá to tak, lebo mi dnes oznámil, že na mňa nebude mať čas.“
Jung prešiel na posteľ k nemu.
„Ja na teba čas mám, a vždy budem mať...“
Položil ruku na jeho koleno.
„Tu nemôžeme ...“ pošepol mu jeho spolužiak, no tú ruku sa zo svojho kolene nesnažil dostať, ani nebránil tomu, aby putovala vyššie.
„Prečo nie... veď na tejto bunke nikto nie je...“
„To nie, ale...“
Jung využil jeho zaváhanie na to, aby ho pritlačil do postele a zaútočil na jeho pery.
Druhý chlapec s ním chvíľu bojoval, no napokon prijal jeho bozky a pocítil ako ho vpustil hlbšie do jeho úst.
Takto to bolo v poriadku.
Nebol sám a cítil pod sebou horúce telo, ktoré sa k nemu tislo.
Mal pocit, akoby nič viac nepotreboval.
Takmer sa vžíval do postavy Neila, kopíroval niektoré jeho ťahy, no tie, ktoré sa mu nezdávali vynechal a nahradil ich tým, čo by sa jeho milencovi mohlo eventuálne páčiť, striehol na každý jeho ston, ktorý znamenal, že je čoraz bližšie k tomu, aby ho k sebe pustil.
„Počkaj ja...“ vzlykal Sung Joon.
Zrejme už cítil jeho nedočkavé ruky, ktoré mu vyhŕňali tričko.
Nepočúval ho.
Potiahol sa za jeho bradavky, trochu prudšie, aby ho umlčal a prinútil ho pochopiť, že z jeho objatia sa už len tak ľahko nedostane.
Dotkol sa pritom rozpálenej pokožky a na boku uvidel niečo, čo vyzeralo ako pomerne zložité tetovanie.
Bol to čierny drak, nie taký klasický, ale niečo ako omnoho mystickejší a temnejší obrázok z nejakej starej kresby.
„Ty máš tetovanie?“
„Je to len kresba henou...“ zamumlal tak trochu zahanbene.
„Na tom nezáleží, je to fakt pekné...“ pochválil ho.
Prstami prechádzal po jemných kontúrach a cítil ako sa telo pod ním chveje od čakávania.
„Ale tu by sme skutočne nemali... tu skrátka nie... počkaj, prosím...“
Jung mu namiesto odpovede stiahol nohavice, odhodil ich nabok a perami sa prisal na jeho penis.
Dnes si ho chcel vychutnať úplne celého, chcel, aby kričal od rozkoše, a pochopil, že naňho len tak ľahko nemôže zabudnúť, že musí prísť vždy, keď ho zavolá.