28. 7. 2014

Senátor 19. kapitola 3/3





 
 
 
 
pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.

Hodnotenie


 





Pre Ell, Lilith. 


Marcus ho napokon odniesol do spálne a jemne zložil na posteľ.
Po kontakte s prikrývkami sa celý rozochvel.
„Maličký...“
Pokrútil hlavu a odmietal sa na svojho pána čo i len pozrieť.
Pociťoval hrôzu, keď sa posteľ pohla pod jeho váhou.
A strhol sa, keď senátor jemne položil ruku na jeho tvár, nadvihol mu bradu, čím ho donútil pozrieť sa naňho.
„Misha...“
Oslovil ho menom.
Díval sa mu do očí a on cítil, ako ho pomaly opúšťajú aj posledné zvyšky síl.
Po lícach mu začali stekať slzy.
„Opäť sme sa vrátili na začiatok...“ skonštatoval chladne.
Misha prikývol.
„Kvôli tomu, čo sa nedávno stalo, však?“
Ďalšie prikývnutie bolo omnoho rýchlejšie než to predošlé.
Neklamal mu, priznal to, z čoho má obavy a senátor túto jeho snahu ocenil.
„Jednu vec musíš pochopiť, a ja sa ti to budem snažiť vysvetliť, musel som podozrievať všetkých, aj tých, ktorých milujem, lebo ten kto sa v takýchto prípadoch nechá ovládať citmi zvyčajne zomrie skôr, než vôbec príde na to, odkiaľ ten smrteľný úder prišiel... Bez ohľadu na to, aké nepohodlie nám moje rozhodnutie spôsobilo, bolo to nevyhnutné a nemohol som potrestať len Ea a teba nechať na pokoji, na váš vzťah by to malo v budúcnosti zlý vplyv a ja nestojím o konkurečný boj medzi vami, okrem toho aj ty aj on, si musíte uvedomiť, kto to rozkazuje a čo by vás čakalo, ak by ste sa vzopreli mojej vôli viac než by bolo nevyhnutné...“
Misha pocítil ako stiahol ruku z jeho tváre.
„To, však neznamená, že môžeš teraz len tak zabudnúť na svoju úlohu v tomto dome... Budeš sa musieť zmieriť s tým, čo sa stalo a ja sa k tomu viac už ani len nebudem vracať... Nemal by som ani len strácať čas tým, aby som ti to vysvetlil, už nikdy viac sa k tomu nevrátime... Je ti to jasné...“
Nepáčilo sa mu to, čo mu povedal, no nemal veľmi na výber.
Všimol si, že senátor si napriek jeho triaške so seba stiahol odev a pomaly mu prevliekol cez hlavu aj ten jeho.
„Je len v tvojom záujme, či si to budeš užívať, alebo či budeš trpieť...“  pripomenul mu chladne.
„Dobre si rozmysli čo urobíš...“
Tmavovlasý mladík naňho chvíľu len rozrušene hľadel, no pri pohľade do jeho chladných očí, pochopil, že preňho niet úniku.
Misha si pomaly ľahol na chrbát, zdvihol ruky a mierne ich pokrčil a potom rozovrel nohy. Najprv len veľmi pomaly, stále sa pritom chvel no, nemal v úmysle dovoliť senátorovi, aby ho potrestal. Po tej udalosti bol omnoho prísnejší a zjavne to nevyzeralo tak, že by vyviazol zo zdravou kožou, keby sa odvážil mu odporovať.
„Dobrý chlapec, takto sa mi páčiš...“
Počul otvorenie masti a jej vôňa spôsobila, že sa mu stiahol žalúdok.
„Milujem ťa, tak ako pán dokáže milovať svojho otroka...  Rozhodol si sa správne, môj milovaný... tak to má byť...“
Pocítil jeho pery na svojom chrbte.
Bozkával ho a jemne lízal.
Až kým sa nedostal na úroveň krku, ktorý takisto jemne hrýzol a sal.
„Veľmi ťa milujem...“ pošepol mu a jemne dráždil jeho ušný lalôčik, len jemne, len tak akoby sa ho takmer ani nedotýkal.
A on takmer bolestivo zaťal ruky do prikrývky, lebo aj napriek počiatočnému reakciu, jeho telo búrlivo reagovalo na každý jeho dotyk.
„Potrebujem ťa...“ pokračoval Marcus.
Jeho ruka prenikla medzi chlapcove polovičky a opatrne krúžila v blízkosti jeho otvoru.
 Prenikla doňho, zovrel sa okolo neho, no keď pocítil ako sa v ňom prst priam láskavo a opatrne pohol, prijal ho.
Marcus si ľahol k nemu, hladil ho a bozkával, lízal každý kúsok jeho tela a pomaly ho masíroval, až kým ho nepustil hlbšie.
Aj proti svojej vôli začínal pociťovať spokojnosť šíriacu sa jeho telom.
Nechal sa pripraviť a sám začal pomaly pohybovať bokmi, čím pomáhal prstom, aby doňho prenikli hlbšie.
„Výborne, maličký...“ pochválil ho senátor, mierne naklonil hlavu, keď pocítil ako z neho prsty vykĺzli.
Uvidel ako sa posunul a zboku doňho vstúpil, jednou rukou pomáhal svojmu penisu preniknúť dovnútra a tou druhou mu jemne plesol po zadku. Stískal mu ho a pokračoval v prenikaní, bral si ho čoraz tvrdšie a on cítil paniku zmiešanú s túžbou, potlačil ju  a podrobil sa, dúfal, že mu už dlho nebude musieť slúžiť.
No práve teraz, len privrel oči a dovolil mu, aby pokračoval, až kým nepocítil ako narazil do miesta v ňom, ktoré ho rozochvelo ešte viac než strach a zbavilo všetkých zábran. Bolestne si uvedomoval, že mu napriek všetkému nedokáže odolať.